1Co/3/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej: R., so sídlom v K.,
zastúpená A., so sídlom v K., proti povinnej V. J., bytom v H., o vymoženie 463,72 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12Er/377/2010, o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2011 sp. zn.
4 Cdo/108/2011,takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci konania o dovolaní voči uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. decembra 2010 sp. zn. 16CoE 355/2010, dovolacie
konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho
konania. Rozhodol tak podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. z dôvodu, že
procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania nebol odstránený. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v danej veci dovolanie v mene oprávnenej podala A., pričom
k odvolaniu pripojila iba plnú moc na zastupovanie udelenú jej oprávneným len v exekučnom
konaní, súd prvého stupňa výzvou z 4. mája 2011, doručenou 12. mája 2011, vyzval
oprávnenú aby tento nedostatok povinného zastúpenia odstránila predložením plnej moci na
zastupovanie v dovolacom konaní, a to i s poučením o dôsledkoch neodstránenia, pričom
oprávnená zostala nečinná.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená. K odôvodneniu svojho odvolania
uviedla, že uvedené rozhodnutie je v celom rozsahu nezákonné a v dôsledku postupu
dovolacieho súdu bolo porušené právo oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy 1 Co 3/2012
Slovenskej republiky a oprávnenému bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázala na
to, že dovolacie konanie bolo zastavené bez toho, aby boli splnené zákonom stanovené
podmienky pre jeho zastavenie, pretože na základe výzvy súdu prvého stupňa bola predložená
plná moc udelená A. na zastupovanie dovolateľa v predmetnom konaní, a to listom z 18.
augusta 2011. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) skúmal najskôr, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto
opravným prostriedkom napadnúť.
Občiansky súdny poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon účastníka, ktorým
môže (po splnení zákonom stanovených podmienok) napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa (§ 201 O.s.p.) V občianskom súdnom konaní je súdom prvého stupňa zásadne okresný
súd (§ 9 ods. 1 O.s.p.); krajský súd len v taxatívne uvedených prípadoch (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa
rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O.s.p. )
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví ( § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
V danom prípade oprávnená odvolaním napadla rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý
rozhodoval ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), prejavila svoju nespokojnosť s konaním
a rozhodnutím dovolacieho súdu, z ktorého nebolo dostatočne zrejmé o aký opravný
prostriedok podaný v mene oprávnenej sa jedná. Keď ju Okresný súd Lučenec uznesením z
11.júna 2012 sp. zn. 12Er 377/2010 vyzval, aby zistil čo týmto podaním sledovala a tak
odstránila pochybnosti k otázke druhu uplatneného opravného prostriedku (odvolania, resp.
dovolania), oprávnená na výzvu súdu nereagovala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky opravný prostriedok oprávnenej posúdil ako
odvolanie. Vychádzal z obsahu podaného opravného prostriedku (čl. 134 až 135 spisu),
v ktorom opravný prostriedok pomenúva ako odvolanie a aj v texte uvádza, že voči
uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2011 sp. zn. 4 Cdo 108/2011 1 Co 3/2012
ako oprávnená prostredníctvom svojho zástupcu podáva odvolanie. Odvolanie tak nesmeruje
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktoré by bolo možné napadnúť odvolaním za
podmienok stanovených zákonom, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne
príslušný na prejednanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky z tohto dôvodu konanie o odvolaní oprávnenej v zmysle § 104 ods.1
O.s.p. zastavil.
Z procesného hľadiska bola v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
úspešná povinná, ktorej vzniklo právo na náhradu trov tohto konania proti procesne
neúspešnému oprávnenému (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnej
náhradu trov konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 224 ods. 1 O.s.p. a
§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta