1Co/3/2012

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej: R., so sídlom v K.,

zastúpená A., so sídlom v K., proti povinnej V. J., bytom v H., o vymoženie 463,72 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12Er/377/2010, o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2011 sp. zn.

4 Cdo/108/2011,takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci konania o dovolaní voči uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. decembra 2010 sp. zn. 16CoE 355/2010, dovolacie

konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho

konania. Rozhodol tak podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. z dôvodu, že

procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania nebol odstránený. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že v danej veci dovolanie v mene oprávnenej podala A., pričom

k odvolaniu pripojila iba plnú moc na zastupovanie udelenú jej oprávneným len v exekučnom

konaní, súd prvého stupňa výzvou z 4. mája 2011, doručenou 12. mája 2011, vyzval

oprávnenú aby tento nedostatok povinného zastúpenia odstránila predložením plnej moci na

zastupovanie v dovolacom konaní, a to i s poučením o dôsledkoch neodstránenia, pričom

oprávnená zostala nečinná.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená. K odôvodneniu svojho odvolania

uviedla, že uvedené rozhodnutie je v celom rozsahu   nezákonné   a v dôsledku postupu

dovolacieho súdu bolo porušené právo oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy   1 Co 3/2012

Slovenskej republiky a oprávnenému bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázala na

to, že dovolacie konanie bolo zastavené bez toho, aby boli splnené zákonom stanovené

podmienky pre jeho zastavenie, pretože na základe výzvy súdu prvého stupňa bola predložená

plná moc udelená A. na zastupovanie dovolateľa v predmetnom konaní, a to listom z 18.

augusta 2011. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky   bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) skúmal najskôr, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto

opravným prostriedkom napadnúť.

Občiansky súdny poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon účastníka, ktorým

môže (po splnení zákonom stanovených podmienok) napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa (§ 201 O.s.p.) V občianskom súdnom konaní je súdom prvého stupňa zásadne okresný

súd (§ 9 ods. 1 O.s.p.); krajský súd len v taxatívne uvedených prípadoch (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa

rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O.s.p. )

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví ( § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V danom prípade oprávnená odvolaním napadla rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý

rozhodoval ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), prejavila svoju nespokojnosť s konaním

a rozhodnutím dovolacieho súdu, z ktorého nebolo dostatočne zrejmé o aký opravný

prostriedok podaný v mene oprávnenej sa jedná. Keď ju Okresný súd Lučenec uznesením z

11.júna 2012 sp. zn. 12Er 377/2010 vyzval, aby zistil čo týmto podaním sledovala a tak

odstránila pochybnosti k otázke druhu uplatneného opravného prostriedku (odvolania, resp.

dovolania), oprávnená na výzvu súdu nereagovala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky opravný prostriedok oprávnenej posúdil ako

odvolanie. Vychádzal z obsahu podaného opravného prostriedku (čl. 134 až 135 spisu),

v ktorom opravný prostriedok pomenúva   ako odvolanie a aj v texte uvádza, že voči

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2011 sp. zn. 4 Cdo 108/2011   1 Co 3/2012

ako oprávnená prostredníctvom svojho zástupcu podáva odvolanie. Odvolanie tak nesmeruje

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktoré by bolo možné napadnúť odvolaním za

podmienok stanovených zákonom, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne

príslušný na prejednanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu. Najvyšší súd

Slovenskej republiky z tohto dôvodu konanie o   odvolaní oprávnenej v zmysle § 104 ods.1

O.s.p. zastavil.

Z procesného hľadiska bola v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

úspešná povinná, ktorej vzniklo právo na náhradu trov tohto konania proti procesne

neúspešnému oprávnenému (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnej

náhradu trov konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 224 ods. 1 O.s.p. a  

§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta