1Co/2/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 10, proti povinnému K. umiestnenému v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, o zaplatenie 1 657,22 € na základe uznesenia Okresného súdu Revúca z 28. augusta 2015 sp. zn. 2 T 302/2010 vykonateľného 19. septembra 2015, o odvolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. septembra 2018 č. k. E 6432429115-10, takto

rozhodol:

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Oprávnenému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 12. septembra 2018 č. k. E 6432429115-10 zamietol sťažnosť odvolateľa, ktorá smerovala proti uzneseniu (ktoré vydal súdny tajomník) Krajského súdu v Bratislave z 24. augusta 2018 č. k. E 6432429115-6, ktorým tento súd nariadil na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného vo výške 1 657,22 eur výkon rozhodnutia zrážkou uvedenej sumy z pracovnej odmeny, ktorá patrí povinnému umiestnenému v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová.

2. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. septembra 2018 č. k. E 6432429115-10 podal povinný „sťažnosť“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s podaným opravným prostriedkom povinného poznamenáva, že z jeho obsahu možno vyvodiť, že tento podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý rozhodoval vo veci ako súd prvej inštancie, t. j. povinný podal odvolanie. V predmetnej veci bolo odvolaním napadnuté také uznesenie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť povinného.

3. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku; ďalej iba „C.s.p.“) rešpektujúc zásadu „ak vo veci konal ako súd prvej inštancie krajský súd, o odvolaní bude rozhodovať najvyšší súd“skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).

4. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

5. V ustanovení § 357 písm. a/ až o/ C.s.p. je taxatívny výpočet uznesení súdov prvej inštancie proti ktorým je prípustné odvolanie.

6. Predmetné uznesenie sa však vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení o taxatívnom výpočte uznesení súdov prvej inštancie proti ktorým je prípustné odvolanie, nenachádza. Logickým výkladom a contrario ustanovenia § 357 písm. a/ až o/ C.s.p., odvolanie povinného nie je prípustné.

7. Naviac si najvyšší súd dovoľuje poznamenať, že ak by aj predmetné odvolanie bolo prípustné, bolo by odmietnuté ako podané oneskorene, a to podľa ustanovenia § 386 písm. a/ C.s.p.

8. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky, v pozícii odvolacieho súdu, odvolanie povinného odmietol ako neprípustné, a to podľa ustanovenia § 386 písm. c/ C.s.p.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 451 ods. 3 CSP najvyšší súd neodôvodňuje.

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.