Najvyšší súd   1 Cdo V 4/2011 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., proti žalovaným 1/ Okresnému súdu Veľký Krtíš, so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP č. 714/2,  

2/ J. V., sudcovi Okresného súdu Veľký Krtíš, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Žiar na Hronom po sp. zn. 7 C 112/2010, predtým na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.  

6 C 194/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. augusta 2010 sp. zn. 4 Cdo 308/2009, 4 Cdo 309/2009, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 26. augusta 2010 sp. zn.  

4 Cdo 308/2009, 4 Cdo 309/2009 1. zastavil konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009 sp. zn. 17 NcC 9/2009, ktorým bolo

rozhodnuté, že sudca Okresného súdu Revúca J. S. nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 6 C 194/2008, a 2. odmietol dovolanie

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. marca 2009, sp. zn.  

17 Co 60/2009, ktorým bolo potvrdené   uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého

stupňa žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti  

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalobca

dovolanie, v ktorom   namietal, že najvyšší súd hrubo porušil jeho základné práva, keď mu

v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky uprel právo na zástupcu, ktorý by v konaní hájil 1 Cdo V 4/2011

jeho práva. Podľa jeho názoru tak urobil preto, že sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sú voči nemu zaujatí. Navrhol uznesenie najvyššieho súdu zrušiť.

Žalobca v dovolaní vzniesol aj námietku zaujatosti všetkých sudcov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z dôvodu, že proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podal

žalobu.

V zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Námietka zaujatosti, ktorú vznáša účastník konania, musí mať

náležitosti uvedené v § 15a ods. 3 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia v námietke zaujatosti musí

byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa

účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré

nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že žalobcom vznesená námietka

zaujatosti sudcov tohto súdu nespĺňa zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 15a ods. 3

O.s.p., nakoľko neobsahuje najmä označenie sudcov, ktorých zaujatosť namieta (viď R 3/80)

ani údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel, preto na takúto námietku zaujatosti

proti rozhodovaní o dovolaní žalobcu neprihliadol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v danej veci sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať (§ 103 O.s.p.). Dospel pritom k záveru, že vo veci ide

o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba konanie

o dovolaní žalobcu zastaviť.

Občiansky súdny poriadok v § 10 a nasl. určuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný na rozhodovanie

o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa (§ 10 ods. 2

O.s.p.), na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho (§ 10a ods. 2 O.s.p.), na 1 Cdo V 4/2011

rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov a napokon na

rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako odvolacieho súdu (§ 10a ods. 4 O.s.p.).  

Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky

zastavil konanie o dovolaní žalobcu z dôvodu nedostatku jeho funkčnej príslušnosti (§ 104

ods. l O.s.p. v spojení s 243c O.s.p.) a odmietol dovolanie žalobcu podané proti uzneseniu

odvolacieho súdu z dôvodu jeho neprípustnosti v zmysle § 239 O.s.p. a nezistenia vád

konania v zmysle § 237 O.s.p. Na rozhodnutie o dovolaní proti takému rozhodnutiu nie je

daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale ani iného súdu.

K podmienkam konania na strane súdu patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú

jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je

nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je

príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na

prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Keďže chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok

podmienok konania, dovolacie konanie bolo treba podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 5 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. septembra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková