Najvyšší súd Slovenskej republiky     1 Cdo V 3/2012

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., proti žalovaným 1/ Okresnému súdu Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 28, 2/ JUDr. J. V., bývajúcej v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6 C 178/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2012 sp. zn. 2 Cdo 53/2012, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.  

O d ô v o d n e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. marca 2012 sp. zn. 2 Cdo 53/2012 odmietol dovolanie žalobcu smerujúce proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. mája 2011 sp. zn. 17 Co 4/2011 ako neprípustné (vychádzajúc z ustanovení § 238 a   § 237 O.s.p. ) a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu najvyššieho súdu podal žalobca dovolanie. Namietal, že dovolací súd svoje rozhodnutie vydal v rozpore s Ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., pričom porušil viaceré žalobcove ústavné práva, najmä mu odňal možnosť konať pred súdom.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže konať v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba konanie o dovolaní žalobcu zastaviť.

1 Cdo V 3/2012  

I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( v prvej hlave prvej časti ). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Ustanovenie § 103 O.s.p. ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak v konaní vyjde najavo taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.).

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O.s.p. ).

  Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, teda len rozhodnutia, ktoré sú výsledkom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Občianske súdne konanie je dvojinštančné; riadny opravný prostriedok môže byť uplatnený len u jediného súdu vyššieho stupňa.

  Funkčná príslušnosť súdov v druhom stupni súdneho konania je upravená tak, že o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov rozhodujú krajské súdy (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa   ( v konaniach uvedených v § 9 ods. 2 O.s.p. ) rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky   (§ 10 ods. 2 O.s.p.). Iné rozhodnutia krajských súdov alebo najvyššieho súdu nie sú preto spôsobilými predmetmi dovolania.

Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť súdu, ktorý by rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, ktoré neboli vydané odvolacím súdom v inštančnom postupe. Funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky určuje len na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa 1 Cdo V 3/2012  

( § 10 ods. 2 O.s.p. ), ďalej na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích ( § 10a ods. 1 O.s.p. ),   na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho ( § 10a ods.   2 O.s.p. ), na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov ( § 10a ods. 3 O.s.p. ) a napokon na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu ( § 10a ods. 4 O.s.p. ).

O žiadny z vyššie uvedených prípadov v predmetnej veci nejde. Opravný prostriedok totiž smeruje proti uzneseniu, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalobcu ako neprípustné ( § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ). Na rozhodnutie o dovolaní proti takému rozhodnutiu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale ani iného súdu.

So zreteľom na uvedené treba vyvodiť, že na prejednanie dovolania podaného žalobcom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky chýba funkčná príslušnosť. Keďže chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, dovolacie konanie bolo treba zastaviť podľa § 104 ods 1 v spojení s § 243c O.s.p.

O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovení § 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 5: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť : Hrčková Marta