Najvyšší súd Slovenskej republiky   1 Cdo V 3/2010

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O.O. D.D., so sídlom v M.M. proti žalovaným 1/ I.I., bytom v M.M. a 2/ Ľ.Ľ., bytom v M.M., o zaplatenie 315,38 euro, vedenej na

Okresnom súde Martin,

sp. zn. 8 C 195/2004, o dovolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 10. marca 2010, sp. zn. 6 Cdo 34/2010 takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin uznesením z 8. decembra 2004, č. k. 8 C 195/2004 – 38 uložil

žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 500,- Sk

(16,60 euro). Krajský súd v Žiline, na základe odvolania podaného žalovaným 1/, uznesením

zo dňa 30. júla 2009, sp. zn. 6 Co 240/2009 (č. l. 444), napadnuté rozhodnutie okresného súdu

potvrdil.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalovaný 1/ dovolanie, ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10. marca 2010, sp.zn. 6 Cdo 34/2010

odmietol ako oneskorene podané.

Podaním označeným ako „odpor proti uzneseniu 6 Cdo 34/2010“ sa žalovaný 1/

domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vykonal nápravu rozhodnutia 1 Cdo V 3/2010

sp zn. 6 Cdo 34/2010 a zrušil uznesenie Krajského súd v Žiline zo dňa 30. júla 2009, sp. zn.

6 Co 240/2009. Žalovaný 1/ uviedol, že senát Najvyššieho súdu nesprávne postupoval, keď

pri prerokúvaní podaného dovolania aplikoval iba Občiansky súdny poriadok, pričom mal

správne použiť aj zákon č. 182/1993 Z. z.   o bytoch a nebytových priestoroch. Takýmto

postupom senátu mu bolo odňaté ústavné právo chrániť svoj majetok.

Vychádzajúc z obsahu podania podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O. s. p.“) mal Najvyšší súd za to, že podanie je dovolaním proti predmetnému

rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže

konať v zmysle ustanovenia § 103 O. s. p. a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba dovolacie konanie

zastaviť.

I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti).

Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva

a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne

aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať

a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie

určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť iba právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, teda len rozhodnutia, ktoré sú výsledkom prieskumnej činnosti

odvolacieho súdu, ktorým môže byť krajský súd (§ 10 ods. 1 O. s. p.) alebo Najvyšší súd

Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.). Iné rozhodnutia krajských súdov alebo

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie sú spôsobilými predmetmi dovolania.

1 Cdo V 3/2010

Z tohto dôvodu Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť súdu,

ktorý by rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, ktoré neboli vydané odvolacím súdom

v inštančnom postupe. Občiansky súdny poriadok určuje funkčnú príslušnosť

Najvyššieho súdu SR len na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov

ako súdov prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O. s. p.), ďalej na rozhodovanie o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O. s. p.), na rozhodovanie

o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho

(§ 10a ods. 2 O. s. p.), na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam

súdov (§ 10a ods. 3 O. s. p.) a napokon na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu (§ 10a ods. 4 O. s. p.).

O žiadny z vyššie uvedených prípadov v predmetnej veci nejde. Opravný prostriedok

totiž smeruje proti uzneseniu, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o odmietnutí dovolania, ktoré

bolo podané oneskorene (§218 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 243b ods. 4 O. s. p.);

nerozhodoval tu teda ako súd, ktorého rozhodnutie by bolo spôsobilé tvoriť predmet ďalšieho dovolacieho konania, resp. odvolacieho konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení.  

So zreteľom na uvedené treba vyvodiť, že na prejednanie dovolania podaného

žalobcom 1/ Najvyššiemu súdu SR chýba funkčná príslušnosť. Keďže chýbajúca funkčná

príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, dovolacie konanie

bolo treba zastaviť podľa § 104 ods. 1 v spojení s ustanovením § 243c O. s. p..

Výrok o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 243b ods. 5 O. s. p., § 224 ods. 1

O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keď dovolacie konanie bolo zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 18. augusta 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta