UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R.. J. Y., H.., bývajúceho v Z., N. XXXX/XX, zastúpeného C&T Advokáti s.r.o., Fedinova 3b, Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanej BL Slovakia, spol. s r. o., so sídlom v Nitre, Mostná 72, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom v Nitre, Skautská 12, v mene a na účet ktorej koná advokát JUDr. Roman Heinrich, o obnove konania vedeného pod sp. zn. 28 Cb 16/2001 o 91.266,68 Eur s prísl., vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 11 C 2/2017, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2019 sp. zn. 8 Co 1/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. januára 2018 sp. zn. 11 C 2/2017 žalobu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 28 Cb 16/2001 odmietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nevymedzil taký dôvod, ktorý by zakladal dôvodnosť podania žaloby na obnovu konania. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby už „na prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP). V zmysle vyššie uvedeného preto žalobu na obnovu konania odmietol.
2. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. mája 2019 sp. zn. 8 Co 1/2019 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2018 sp. zn. 11 C 2/2017. Žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Uviedol, že odmietnutím žaloby na obnovu konania nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu krajského súdu, ktorým by žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP). Rozhodnutie krajského súdu preto nevychádza ani z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Nie sú dané ani ďalšie odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g) CSP.Uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa konania vylúčenej sudkyne nie je dôvodná, keď JUDr. Andrea Sedlačková nerozhodovala vo veci sp. zn. 28 Cb 16/2001 (obnovy), ktorej sa domáhal, čo napokon potvrdil aj samotný žalobca. V danej veci, t. j. vo veci žaloby na obnovu konania rozhodoval trojčlenný senát Krajského súdu v Bratislave v zložení predsedníčky senátu JUDr. Andrea Haitová a členov senátu Mgr. Soňa Pekarčíková a JUDr. Andrea Sedlačková. Uznesenie o odmietnutí žaloby na obnovu konania aj členovia tohto senátu v uvedenom zložení podpísali. Keďže sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, potvrdil napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dovolanie, kde namietal, že v spore rozhodovala vylúčená sudkyňa (§ 420 písm. e) CSP) a súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Žiadal, aby dovolací súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu a uznesenie krajského súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadala, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol a zároveň, aby ho zaviazal nahradiť mu trovy dovolacieho konania v celom rozsahu.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal prípustnosť dovolania a zistil, že dovolanie v predmetnej veci smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
6. Podľa § 420 písm. e) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Dovolací súd, pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa konania vylúčenej sudkyne, nezistil existenciu vady v zmysle ustanovenia § 420 písm. e) CSP. Sudkyňa JUDr. Andrea Sedlačková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu a skutočnosť, že ak táto sudkyňa rozhoduje vo veci zaplatenia 86.445,68 Eur s príslušenstvom od roku 2017 nie je takisto dôvodom, aby mala byť vylúčená o žalobe na obnovu konania. Treba uviesť, že ide o dve samostatné konania, ktoré nemožno spájať.
7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.
9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
10. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f) CSP sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017).
11. Vzhľadom k tomu, že v dovolaní žalobca nedôvodne namietal existenciu procesných vád v zmysle ustanovenia § 420 písm. e) a f) CSP a dovolací súd ich existenciu nezistil, dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.
12. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalovanej na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
13. Senát rozhodnutie prijal pomerom hlasov 5 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.