UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X., bývajúceho v P., proti žalovaným 1/ Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, 2/ Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 1, 3/ Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš, so sídlom vo Veľkom Krtíši, Banícka 3, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 96/2010, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2014 sp. zn. 4 Cdo 348/2013, uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2017 sp. zn. 4 Cdo 35/2017 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2017 sp. zn. 4 Cdo 36/2017, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaniach žalobcu z a s t a v u j e.
Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 26. marca 2014 sp. zn. 4 Cdo 348/2013 zastavil dovolacie konanie. Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Uznesením z 21. júna 2017 sp. zn. 4 Cdo 35/2017 zastavil dovolacie konanie. Uviedol, že žalovaní 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Uznesením z 21. júna 2017 sp. zn. 4 Cdo 36/2017 dovolanie odmietol. Uviedol, že žalovaní 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 22. júna 2017 sp. zn. 6 Cdo 90/2017, 6 Cdo 91/2017 odmietol dovolania žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
3. Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadol žalobca dovolaním.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a dospel k záveru, že v danom prípade tieto podmienky konania nie sú splnené.
5. Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. V zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. rozhodnutia vydané v rámci inštančného postupu, ktoré sú výsledkom preskúmavanej činnosti odvolacieho súdu.
6. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. V danom prípade smerujú dovolania žalobcu proti rozhodnutiam, ktorými Najvyšší súd Slovenskej republiky zastavil dovolacie konanie, odmietol dovolania žalobcu, ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. augusta 2011 sp. zn. 9 Co 180/2011 a proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 21 C 96/2010, uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 13. januára 2011 č. k. 21 C 96/2010-22 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2015 sp. zn. 14 Co 309/2015. Na rozhodnutie o dovolaní proti takýmto rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale ani iného súdu.
8. S poukazom na to, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, najvyšší súd konanie o dovolaniach žalobcu zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
10. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 5 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.