UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. H., nar. XX.XX.XXXX, a N. H., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti matky: F.. K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, N. Y., zastúpená spoločnosťou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 36A, Bratislava, IČO: 35 917 148; a otca: R.. K.. R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. H. XXX/XX, W., zastúpený JUDr. Ing. Ivanou Kožákovou, advokátkou, so sídlom Stošická 1067/50, Liptovský Mikuláš, za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, Liptovský Mikuláš; Centra pre deti a rodinu Istebné, so sídlom Istebné 258, pracovisko Dolný Kubín, IČO: 00 183 521; a Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, IČO: 50 159 399, o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, zmenu osobnej starostlivosti, o uloženie výchovného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1 P 37/2018, o dovolaní otca maloletých proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. septembra 2022, sp. zn. 9 NcC 9/2022, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 29. septembra 2022, sp. zn. 9 NcC 9/2022, rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš - JUDr. Katarína Podhorcová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 1 P 37/2018.
2. Proti uzneseniu krajského súdu podal otec maloletých detí dovolanie (dovolacie dôvody neoznačil). Najvyššiemu súdu navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, resp. zmenil tak, že že námietke zaujatosti otca v celom rozsahu alebo v časti vyhovie a rozhodne, že sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Katarína Podhorcová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 1 P 37/2018.
3. V zmysle § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (v ďalšom aj „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd skúmal možnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní otca maloletých.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu veci na základe podaného dovolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, prednostne otázkou, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon dovolanie pripúšťa (§ 419 a § 420 v spojení s § 421 CSP a contrario).
5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
6. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané v konaní o odvolaní krajským alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v konaní podľa § 31 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť nielen žiadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ale ani rozhodnutie, ktoré vydal krajský súd napr. v konaní o námietke zaujatosti podľa § 54 CSP, ako je tomu v prejednávanej veci, alebo najvyšší súd ako nadriadený alebo spoločne nadriadený súd, pretože nejde o rozhodnutie vydané v odvolacom konaní v rámci inštančného postupu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97).
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 3).
8. Jednou z podmienok civilného konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok má prejednať a rozhodnúť konkrétny spor (konkrétnu právnu vec), resp. ktorý súd má uskutočniť konanie o riadnom alebo o mimoriadnom opravnom prostriedku.
9. V danom prípade dovolanie otca maloletých smeruje proti výroku rozhodnutia, ktorým krajský súd ako súd nadriadený nerozhodoval o odvolaní, ale o tom, či je sudkyňa vylúčená. Dovolaním je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu.
10. Ustanovenie § 419 CSP pripúšťa dovolanie len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a preto ani neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu (ani žiadneho iného súdu) na rozhodnutie o dovolaní, ktorým sa napáda iné rozhodnutie, než rozhodnutie odvolacieho súdu. Chýbajúca funkčná príslušnosť (ktoréhokoľvek) súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd konanie o dovolaní otca maloletých preto zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP.
11. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.