UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: L.. U. Č., narodená XX. F. XXXX, V., M. XX, zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Bratislava, Nezábudková 22, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Bratislava, Župné námestie 12, P. O. Box 75/A, IČO: 30 798 841, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-8C/49/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2023 sp. zn. 7Co/9/2022, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Bývalý Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 21. mája 2021 č.k. 8C/49/2011-647 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 179.062,36 eura brutto do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol (II. výrok), žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne zamietol (III. výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (IV. výrok). 1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo dňa 26. novembra 2014 žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd zmenil rozsudok v časti zamietnutia týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak, že určil že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná. Rozsudok súdu v prvej inštancii v časti zamietnutia týkajúcej sa náhrady mzdy a odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom pokračoval v konaní o náhradu mzdy, pričom dospel k záveru, že žalobkyni patrí náhrada mzdy v sume 2 300 eur mesačne a to za obdobie február 2011 - február 2012, za obdobie marec 2012 v sume 1.407,29 eura, za obdobie apríl 2012 v sume 1.433,52 eura, za obdobie máj 2012 v sume 1.421,55 eura (obdobie zamestnania sa žalobkyne v advokátskej kancelárii), v sume 2.300 eur mesačne za obdobie jún 2012 až júl 2016 a september 2017 až september 2018, čo predstavuje spolu žalobkyňou uplatnenúsumu 179.062,36 eura a žalobe v tejto časti vyhovel. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na určenie povinnosti žalovanému zaplatiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne za uvedené mzdy uviedol, že povinnosť zaplatiť odvody vyplýva žalovanému ako zamestnávateľovi z príslušných právnych predpisov určujúcich podmienky a výšku a vzhľadom na priznanie uvedenej náhrady mzdy brutto tieto výroky vyhodnotil ako nadbytočné a z uvedeného dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z mesačne priznanej sumy náhrady mzdy od jedenásteho dňa v príslušnom mesiaci do zaplatenia, prvoinštančný súd vyhodnotil ako dôvodnú obranu žalovaného, ktorý poukázal na subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka k Zákonníku práce, vyplývajúcu z vyššie cit. ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý v znení účinnom v rozhodnom čase odkazoval len na subsidiárne použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom úroky z omeškania sú upravené až v VIII. hlave Občianskeho zákonníka, nie v jeho všeobecnej časti. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda podľa úspešnosti žalobkyne v spore, keď táto nebola úspešná len v nepatrnej časti príslušenstva a určení povinnosti.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 31. októbra 2023 sp. zn. 7Co/9/2022 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vo výroku I. a II. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 8.736 eur brutto spolu s úrokom z omeškania bližšie špecifikovaným vo výroku rozhodnutia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdil a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poznamenal, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v otázke určenia prisúdenej náhrady mzdy z funkčného platu vo výške 2.300 eur. Dospel k záveru, že náhrada mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru sa má vypočítať z funkčného platu vo výške 728 eur. Odvolací súd vychádzajúc zo znenia § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. interpretoval rozhodný okamih inak. Nárok žalobkyne na zaplatenie odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne považoval odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vzhľadom na priznanie náhrady mzdy brutto za nedôvodný. Vo vzťahu k úrokom z omeškania a subsidiárnej aplikácii § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy poukázal na závery vyjadrené v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017. Uviedol v ňom, že zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov; ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. S poukazom na uvedené ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/76/2011, odvolací súd dospel k záveru, že právnu úpravu úrokov z omeškania upravenú v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy zamestnancov týkajúce sa neplatného skončenia pracovného pomeru. Uzavrel, že žalobkyni patrí okrem náhrady mzdy aj úrok z omeškania z jednotlivých mesačných náhrad odo dňa márneho uplynutia výplatného termínu tej-ktorej náhrady a vo výške platnej ku dňu omeškania s plnením tej-ktorej náhrady. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil odvolací súd právne § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vecne plným úspechom žalobkyne.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 CSP a navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie súdmi v prejednávanej veci. Podľa názoru dovolateľky došlo k nesprávnej interpretácii a aplikácii § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z. Odvolací súd mal vychádzať z platu, ktorý bol priznaný v predchádzajúcom štvrťroku a nie z platu, ktorý bol žalobkyni predložený po výpovedi v súlade s ustanovením § 134 ods. 2 Zákonníka práce. V dovolaní taktiež namietala, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil v otázke zníženia náhrady mzdy presahujúcej 12 mesiacov. Dovolateľka v dovolaní poukázala na množstvo rozhodnutí odvolacích súdov, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
4. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, pričom navrhol dovolanie odmietnuť, prípadne ako nedôvodné zamietnuť.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana konania, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal najskôr, či sú splnené procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
6. Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
7. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2013 Z.z.“), orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania: a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie, alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou; 2. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá je podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje.
8. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1, 2 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
9. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 429 ods. 1 CSP stanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania (povinné právne zastúpenie dovolateľa), bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum (s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné podania dovolateľa boli spísané advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Procesná situácia, kedy dovolací súd prihliada na vady dovolania podľa ustanovenia § 429 CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu, nastáva jedine v prípade, ak dovolateľ v rozpore s § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní poučený o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní (§ 436 ods. 1 CSP).
10. V posudzovanom prípade bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý obsahuje poučenie o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom v dovolacom konaní, ako aj o tom, že dovolanie, ako aj iné podania dovolateľa, musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
11. Z obsahu predloženého spisu dovolací súd zistil, že dovolanie bolo podané v elektronickej podobe prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Dovolanie v mene žalobkyne podal advokát JUDr.Marián Ševčík, CSc., so sídlom v Bratislave, Nezábudková 22. Prílohou dovolania, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené do jeho elektronickej schránky, je splnomocnenie, ktorým menovaný advokát splnomocnil osobu menom W. M., aby ako splnomocnenec zastupovala splnomocniteľa a vykonávala za neho elektronické podania podávané v mene splnomocniteľa voči orgánom verejnej moci, vykonávala v mene splnomocniteľa elektronické podpisovanie podaní vlastným kvalifikovaným elektronickým podpisom a elektronickú autorizáciu dokumentov súvisiacich s týmito podaniami. Jedná sa pritom o elektronický dokument, ktorý nebol fyzicky podpísaný, ale uvádza sa v ňom, že splnomocnenie je podpísané elektronicky, ako za splnomocniteľa, tak aj za splnomocnenca. Na to, aby mal takýto elektronický dokument účinky originálu bolo potrebné, aby bolo predmetné elektronické splnomocnenie autorizované, t.j. podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len „KEP“) splnomocniteľa a keďže obsahuje tiež vyhlásenie o prijatí plnomocenstva, tak aj KEP-om splnomocnenca. V posudzovanom prípade však nebola splnená ani jedna z uvedených podmienok. 11.1. Zo spisu ďalej vyplýva, že dovolanie ako aj sprievodnú správu autorizovala svojim KEP-om osoba menom W. M., ohľadom ktorej z obsahu spisu nebolo zrejmé, o koho sa jedná a na základe čoho tak konala. Z potvrdenia o odoslaní podania vyplýva, že dovolanie bolo odoslané z elektronickej schránky, ktorej majiteľom je advokát JUDr. Marián Ševčík, CSc.
12. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže dovolanie bolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom W. M., ktorá nie je advokátkou oprávnenou konať v mene advokáta JUDr. Marián Ševčík, CSc., navyše ako z vyplýva z vyššie uvedeného nebola na takýto úkon ani právne perfektne splnomocnená, nie je splnená zákonná podmienka spísania a podpísania dovolania advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 CSP a tento nedostatok dovolania nemožno odstrániť po uplynutí lehoty na podanie dovolania (viď uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 489/2018 z 13. septembra 2018, publikované v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod č. 79/2018 s nasledovnou právnou vetou: Ak obligatórnou náležitosťou dovolania je podľa druhej vety § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní.). Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (ktorým je aj dovolanie v zmysle § 123 ods. 2 CSP), je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej v § 429 ods. 1 CSP dovolacím súdom, v prípade elektronickej podoby dovolania, je rozhodujúce, ktorej osobe patrí kvalifikovaný elektronický podpis použitý na autorizáciu podaného dovolania.
13. Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že výlučne autorizácia elektronicky podaného dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom (alternatívne kvalifikovanou elektronickou pečaťou) preukazuje, ktorá osoba v mene dovolateľa dovolanie spísala a podpísala. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/7/2020 z 24. augusta 2020, ktoré vychádza z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 78/2018, resp. R 49/2020), ako aj zo záverov nálezu ÚS SR č.k. I. ÚS 484/2019-47 z 11. februára 2020, kde ÚS SR v bode 31. uviedol, že obligatórna náležitosť dovolania podľa druhej vety § 429 ods. 1 CSP, spočívajúca v spísaní dovolania advokátom bude splnená vtedy, pokiaľ bude dovolanie podané elektronicky autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi, ktorý zastupuje dovolateľa [§ 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“]. Je v zásade bez právneho významu skúmať, aká fyzická osoba písomný dokument vytvorila, resp. koľko fyzických osôb sa na jeho tvorbe podieľalo. Z bodu 38. odôvodnenia citovaného nálezu ďalej vyplýva, že relevantnou skutočnosťou je vytlačené samostatné potvrdenie o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu, a to za účelom overenia, aká fyzická osoba ten-ktorý dokument elektronicky podpísala. Teda práve autorizácia elektronicky podaného dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanouelektronickou pečaťou preukazuje, ktorá osoba v mene dovolateľa dovolanie spísala a podpísala.
14. Problematikou povinného spísania a podpísania dovolania advokátom sa ÚS SR zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach. K definitívnemu vyriešeniu uvedenej problematiky došlo až zjednocujúcim uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2025 č.k. PLz. ÚS 3/2025-8, zaradeného v zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod č. 25/2025 s nasledovnou právnou vetou: Odmietnutie dovolania odoslaného z elektronickej schránky, ktorej majiteľom je advokát dovolateľa, a autorizovaného kvalifikovaným elektronickým podpisom na to povereného zamestnanca advokáta v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov pre nesplnenie náležitosti dovolania vyžadovanej § 429 ods. 1 druhou vetou Civilného sporového poriadku neporušuje základné právo dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Na dôvažok dovolací súd uvádza, že aj keď právny zástupca dodatočne doručil súdu dovolanie v listinnej podobe, učinil tak až dňa 20. 02. 2024 osobne na Okresnom súde Trnava. V prvom rade ide o miestne nepríslušný súd s poukazom na ustanovenie § 427 ods. 1 CSP prvá veta, podľa ktorej dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Súčasne dovolateľke márne uplynula lehota na podanie dovolania dňa 19. 02. 2024, keďže nešlo o deň pracovného pokoja ani sobotu.
16. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. e) CSP, pretože ak bolo dovolanie autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby menom W. M. (dokonca bez udeleného oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou advokátskej kancelárie podľa zákona č. 305/2013 Z.z.), nie je splnená zákonná podmienka spísania a podpísania dovolania advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, pričom takýto nedostatok dovolania už nemožno odstrániť po uplynutí lehoty na podanie dovolania.
17. Výrok o trovách konania dovolací súd v súlade s § 451 ods. 3 CSP neodôvodňuje.
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



