Najvyšší súd
1 Cdo 98/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J. D., bytom P., v dovolacom konaní právne zastúpená JUDr. V. S., advokátkou, so sídlom v P. proti
žalovaným: 1/ Ing. I.V., bytom P., 2/ Ing. F. M., bytom P., 3/ P., so sídlom v P., IČO: X, v
dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. J. B., advokátom, so sídlom v P., 4/ S., so sídlom
v H., IČO: X, v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. Z. P., advokátkou, so sídlom v P.,
o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a o žalobe žalovaných v 1/ a 2/ rade
o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 29C/152/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo 14. mája 2009 sp.zn. 13Co 33/2008 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou žalobu proti žalovaným 3/ a 4/ zamietol
a rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ z r u š u j e a vec v rozsahu
zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29C 152/2005-205 zo dňa 11.04.2008 zakázal
žalovaným v 1. až 4. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne č. X, o výmere 1.192 m2 –
zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. X, katastrálne územie G. osobnými vozidlami
a terénnymi nákladnými autami, žalobu žalovaných v 1/. a 2/. rade o určenie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši i motorovým
vozidlom cez pozemok žalobkyne parcely č. X – zastavené plochy a nádvoria v katastrálnom
území G. zapísané na LV č. X v bodoch 5, 6, 7, 8 na geometrickom pláne Š. V. č. 20/2005 zo dňa 4.4.2005 zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/. a 2/. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 10.321,- Sk na účet právnej
zástupkyne žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaní v 1/. až v 4/ rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 11.506,50 Sk na
účet právnej zástupkyne žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaní v 1/. a 2/. rade nemohli nadobudnúť právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v práve prechodu cez parcelu žalobkyne vydržaním
odvádzajúc svoje právo od právneho predchodcu JRD M. (neskôr PD Š. M.). JRD M. bolo
oprávnené vykonávať právo družstevného hospodárenia na združených pozemkoch v rozsahu
ako vlastník s tým, že vlastníctvo zostalo zachované. Tieto pozemky však družstvo nebolo
oprávnené zaťažiť, ani scudziť napriek tomu, že bolo oprávnené meniť podstatu združených
pozemkov. V prípade zániku členstva družstevníka vznikla povinnosť družstva sa s ním
vyporiadať tak, že družstvu vznikla povinnosť vrátiť družstevníkovi združený pozemok.
Z predložených listinných dôkazov však nesporne vyplýva, že doposiaľ uvedená účelová
komunikácia nebola majetkovoprávne vyporiadaná z dôvodu nezistenia právneho nástupcu
tohto cestného telesa, ktoré malo byť vybudované bývalým JRD v M. a súčasní vlastníci
stavieb stojacich na hospodárskom dvore bývalého JRD čiastočne uvedenú komunikáciu
vlastnícky získali odkúpením pozemkov nachádzajúcich sa pod uvedenou komunikáciou od
ich vlastníkov, čo bolo preukázané aj v konaní sp. zn. 29C 108/2005 späťvzatím žaloby
žalovaných v 1/. a 2/. rade, Preto súd žalobu žalovaných v 1/ a 2/ rade zamietol a návrhu
žalobkyne vyhovel. Zároveň vyhovel aj návrhu žalobkyne proti žalovaným v 3/. a 4/. rade,
ktorých obchodní partneri prechádzajú cez parcelu žalobkyne svojimi motorovými vozidlami,
resp. túto využívajú ako parkovaciu plochu.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných v 1/.,2/. a 4/ rade rozsudkom zo dňa
14.05.2009 sp. zn. 13Co/33/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou
bolo zakázané žalovanej v 1/. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne č. X o výmere X m2 -
zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. X k.ú. G., peši, osobnými vozidlami
a terénnymi nákladnými autami, s tým, že zmenil rozsudok v prevyšujúcej časti tak, že návrh
žalobkyne proti žalovaným v 3/. a 4/. rade zamietol. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej
časti, ktorou bolo zakázané žalovanému v 2. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne č. X
o výmere X m - zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. X, k.ú. G., peši, osobnými
vozidlami a terénnymi nákladnými autami a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bola žaloba žalovanej v 1/. rade zamietnutá, vo vzťahu k žalovanému v 2/. rade o určenie práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši i motorovým vozidlom cez
pozemok žalobkyne na parcele č. X – zastavané plochy a nádvoria v k.ú. G., zapísanej na LV
č. X v bodoch 5, 6, 7, 8, na geometrickom pláne Š. V. č. 20/2005 zo dňa 4.4.2005, zrušil
rozsudok a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1/. rade tak, že žalovaná v 1/.
rade je povinná nahradiť žalobkyni trovy celého konania na účet jej právnej zástupkyne vo
výške 577,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 3/. a 4/. rade tak, že žalobkyňa
je povinná nahradiť žalovanému v 3/. rade trovy celého konania na účet jeho právneho
zástupcu vo výške 315,27 Eur a žalovanému v 4/. rade trovy celého konania na účet jeho
právnej zástupkyne vo výške 292,76 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
A napokon zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobkyne
a žalovaného v 2/. rade a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol že odvolanie je dôvodné vo vzťahu
žalovaného v 2/. rade proti žalobkyni. Pokiaľ okresný súd zakázal žalovanej v 1/. rade
prechádzať cez parcelu žalobkyne č. X, zapísanú na LV č. X, k.ú. G., v tejto časti súd správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil Preto v tejto súvislosti odvolací súd
plne odkázal na zdôvodnenie rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Za dôvodné považoval aj
odvolania žalovaných v 3/. a 4/. rade. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej
časti, ktorou bolo zakázané žalovanému v 2/. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne
a súčasne zrušil aj rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade o určenie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu cez pozemok
žalobkyne, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. I písm. h/
O.s.p.).. Pokiaľ súd prvého stupňa zakázal aj žalovaným v 3/. a 4/. rade prechádzať cez
parcelu žalobkyne k ich nehnuteľnostiam, odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. Uviedol, že žalovaní v 3/. a 4/. rade počas celého konania, teda
aj odvolacieho, trvali na tom, že parcelu žalobkyne č. X, k.ú. G., na prechod
k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve nepoužívali, nepoužívajú a ani v budúcnosti nemienia
používať, k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve majú prístup z iných parciel, pričom opak
žalobkyňa v konaní nepreukázala. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
v časti návrhu žalobkyne proti týmto žalovaným tak, že návrh žalobkyne proti žalovaným
v 3/. a 4/. rade zamietol (§ 220 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas žalobkyňa dovolanie a žiadala ho
v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a jej žaloba voči žalovaným v 3/
a 4/. rade zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným v 3/ a 4/.
rade zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, že
odôvodnenie rozsudku krajského súdu, že parc.č. X, ako prístupovú komunikáciu využívajú
len žalovaní 1/ a 2/ je zavádzajúce, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietala,
že krajský súd nesprávne vyhodnotil žalobný návrh, rovnako tak dôkazy vykonané pred
okresným súdom vyhodnotil opačne alebo sa nimi nezaoberal ba dokonca ich opomenul.
Žalovaný v 3/. rade k dovolaniu žalobkyne vyjadril že, odvolací súd správne posúdil
vec z hľadiska právneho aj skutkového a navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne
zamietol a priznal mu trovy dovolacieho konania.
K dovolaniu sa vyjadril aj žalovaný 4/. rade s tým, že považuje napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu za vecne správny a navrhol, aby dovolací súd dovolanie vo vzťahu
k žalovanému v 4./ rade zamietol a priznal mu trovy súdneho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti, tj. Vo vzťahu k žalovaným v3/ a 4/ rade a dospel
k záveru, že ho v tejto časti treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
(§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom
konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých, alebo
ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 3 O. s. p. ).
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov konania. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( § 219 O. s. p. ), ani na jeho zrušenie
( § 221 ods. 1 O. s. p. ).
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
( § 213 ods. 3 O. s. p.).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda
skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého
dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým
súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( zopakovanie alebo
doplnenie). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 14. 05. 2009
( čl. 326 ), na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku nevyplýva, že by bolo doplnené
dokazovanie novými dôkazmi a ani vyjadrenia účastníkov resp. ich právnych zástupcov do
zápisnice nemožno považovať za doplnenie ( zopakovanie ) dokazovania ich výsluchom
( § 131 O. s. p. ).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať (a zaznamenať to v zápisnici o pojednávaní)
a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132
O. s. p.. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Je
neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru,
ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom
zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe
ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho,
aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa ( opak zo zápisnice o pojednávaní
pred odvolacím súdom nevyplýva ).
V porovnaní s prvostupňovým súdom odvolací súd, na základe dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby voči žalovaným v
3/. a 4./ rade, vychádzajúc zo skutkového zistenia okresného súdu, ale zároveň v tejto
súvislosti vyznieva zmätočne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v tom, že pokiaľ
súd prvého stupňa zakázal aj žalovaným v 3/. a 4/. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne
k ich nehnuteľnostiam, v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pritom odvolací súd sám nevykonal žiadne úkony k zisteniu uvedeného tvrdenia a dospel k opačnému záveru
len na základe vykonaných dôkazov okresným súdom.
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd si pre odlišný skutkový záver vedúci
k zamietnutiu žaloby nezopakoval, prípadne nedoplnil dokazovanie o ohliadku a okolnosti
preukazujúce, resp. nepreukazujúce používanie predmetného pozemku klientmi žalovaných 3/
a 4/ a ich motorovými vozidlami priamo na mieste.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ).
K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, aj keď nebola uplatnená ako dôvod
prípustnosti dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej
ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
( § 243b ods. 2, 3 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta