Najvyšší súd  

1 Cdo 98/2010

 

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J. D., bytom P., v dovolacom konaní právne zastúpená JUDr. V. S., advokátkou, so sídlom v P. proti

žalovaným: 1/ Ing. I.V., bytom P., 2/ Ing. F. M., bytom P., 3/ P., so sídlom v P., IČO: X, v

dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. J. B., advokátom, so sídlom v P., 4/ S., so sídlom

v H., IČO: X, v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. Z. P., advokátkou, so sídlom v P.,

o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a o žalobe žalovaných v 1/ a 2/ rade

o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 29C/152/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

zo 14. mája 2009 sp.zn. 13Co 33/2008 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou žalobu proti žalovaným 3/ a 4/ zamietol

a rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ z r u š u j e a vec v rozsahu

zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k.   29C 152/2005-205 zo dňa 11.04.2008 zakázal

žalovaným v 1. až 4. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne č. X, o výmere 1.192 m2

zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. X, katastrálne územie G. osobnými vozidlami

a terénnymi nákladnými autami, žalobu žalovaných v 1/. a 2/. rade o určenie práva

zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši i motorovým

vozidlom cez pozemok žalobkyne parcely č. X – zastavené plochy a nádvoria v katastrálnom

území G. zapísané na LV č. X v bodoch 5, 6, 7, 8 na geometrickom pláne Š. V. č. 20/2005 zo dňa 4.4.2005 zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/. a 2/. rade sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 10.321,- Sk na účet právnej

zástupkyne žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaní v 1/. až v 4/ rade sú

povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 11.506,50 Sk na

účet právnej zástupkyne žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení

rozhodnutia okrem iného   uviedol, že žalovaní v 1/. a 2/. rade nemohli nadobudnúť právo

zodpovedajúce vecnému bremenu v práve prechodu cez parcelu žalobkyne vydržaním

odvádzajúc svoje právo od právneho predchodcu JRD M. (neskôr PD Š. M.). JRD M. bolo

oprávnené vykonávať právo družstevného hospodárenia na združených pozemkoch v rozsahu

ako vlastník s tým, že vlastníctvo zostalo zachované. Tieto pozemky však družstvo nebolo

oprávnené zaťažiť, ani scudziť napriek tomu, že bolo oprávnené meniť podstatu združených

pozemkov. V prípade zániku členstva družstevníka vznikla povinnosť družstva sa s ním

vyporiadať tak, že družstvu vznikla povinnosť vrátiť družstevníkovi združený pozemok.

Z predložených listinných dôkazov však nesporne vyplýva, že doposiaľ uvedená účelová

komunikácia nebola majetkovoprávne vyporiadaná z dôvodu nezistenia právneho nástupcu

tohto cestného telesa, ktoré malo byť vybudované bývalým JRD v M. a súčasní vlastníci

stavieb stojacich na hospodárskom dvore bývalého JRD čiastočne uvedenú komunikáciu

vlastnícky získali odkúpením pozemkov nachádzajúcich sa pod uvedenou komunikáciou od

ich vlastníkov, čo bolo preukázané aj v konaní sp. zn. 29C 108/2005 späťvzatím žaloby

žalovaných v 1/. a 2/. rade, Preto súd žalobu žalovaných v 1/ a 2/ rade zamietol a návrhu

žalobkyne vyhovel. Zároveň vyhovel aj návrhu žalobkyne proti žalovaným v 3/. a 4/. rade,

ktorých obchodní partneri prechádzajú cez parcelu žalobkyne svojimi motorovými vozidlami,

resp. túto využívajú ako parkovaciu plochu.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných v 1/.,2/. a 4/ rade rozsudkom zo dňa

14.05.2009 sp. zn. 13Co/33/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou

bolo zakázané žalovanej v 1/. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne č. X o výmere X m2 -

zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. X k.ú. G., peši, osobnými vozidlami

a terénnymi nákladnými autami, s tým, že zmenil rozsudok v prevyšujúcej časti tak, že návrh

žalobkyne proti žalovaným v 3/. a 4/. rade zamietol. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej

časti, ktorou bolo zakázané žalovanému v 2. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne č. X

o výmere X m - zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. X, k.ú. G., peši, osobnými

vozidlami a terénnymi nákladnými autami a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil   na ďalšie

konanie. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bola žaloba žalovanej v 1/. rade zamietnutá, vo vzťahu k žalovanému v 2/. rade o určenie práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši i motorovým vozidlom cez

pozemok žalobkyne na parcele č. X – zastavané plochy a nádvoria v k.ú. G., zapísanej na LV

č. X v bodoch 5, 6, 7, 8, na geometrickom pláne Š. V. č. 20/2005 zo dňa 4.4.2005, zrušil

rozsudok a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1/. rade tak, že žalovaná v 1/.

rade je povinná nahradiť žalobkyni trovy celého konania na účet jej právnej zástupkyne vo

výške 577,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 3/. a 4/. rade tak, že žalobkyňa

je povinná nahradiť žalovanému v 3/. rade trovy celého konania na účet jeho právneho

zástupcu vo výške 315,27 Eur a žalovanému v 4/. rade trovy celého konania na účet jeho

právnej zástupkyne vo výške 292,76 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

A napokon zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobkyne

a žalovaného v 2/. rade a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol že odvolanie je dôvodné vo vzťahu

žalovaného v 2/. rade proti žalobkyni. Pokiaľ okresný súd zakázal žalovanej v 1/. rade

prechádzať cez parcelu žalobkyne č. X, zapísanú na LV č. X, k.ú. G., v tejto časti súd správne

zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil Preto v tejto súvislosti odvolací súd

plne odkázal na zdôvodnenie rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Za dôvodné považoval aj

odvolania žalovaných v 3/. a 4/. rade. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej

časti, ktorou bolo zakázané žalovanému v 2/. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne

a súčasne zrušil aj rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade o určenie práva

zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu cez pozemok

žalobkyne, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. I písm. h/

O.s.p.).. Pokiaľ súd prvého stupňa zakázal aj žalovaným v 3/. a 4/. rade prechádzať cez

parcelu žalobkyne k ich nehnuteľnostiam, odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno. Uviedol, že žalovaní v 3/. a 4/. rade počas celého konania, teda

aj odvolacieho, trvali na tom, že parcelu žalobkyne č. X, k.ú. G., na prechod

k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve nepoužívali, nepoužívajú a ani v budúcnosti nemienia

používať, k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve majú prístup z iných parciel, pričom opak

žalobkyňa v konaní nepreukázala. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v časti návrhu žalobkyne proti týmto žalovaným tak, že návrh žalobkyne proti žalovaným

v 3/. a 4/. rade zamietol (§ 220 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas žalobkyňa dovolanie a žiadala ho

v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a jej žaloba voči žalovaným v 3/

a 4/. rade zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným v 3/ a 4/.

rade   zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.   V dovolaní uviedla, že

odôvodnenie rozsudku krajského súdu, že parc.č. X, ako prístupovú komunikáciu využívajú

len žalovaní 1/ a 2/ je zavádzajúce, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietala,

že krajský súd nesprávne vyhodnotil žalobný návrh, rovnako tak dôkazy vykonané pred

okresným súdom vyhodnotil opačne alebo sa nimi nezaoberal ba dokonca ich opomenul.

Žalovaný v 3/. rade k dovolaniu žalobkyne vyjadril že, odvolací súd správne posúdil

vec z hľadiska právneho aj skutkového a navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne

zamietol a priznal mu trovy dovolacieho konania.

K dovolaniu sa vyjadril aj žalovaný 4/. rade s tým, že považuje napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu za vecne správny a navrhol, aby dovolací súd dovolanie vo vzťahu

k žalovanému v 4./ rade zamietol a priznal mu trovy súdneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti, tj. Vo vzťahu k žalovaným v3/ a 4/ rade a dospel

k záveru, že ho v tejto časti treba zrušiť.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

(§ 238 ods. 1 O.s.p.).

  V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

  Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237

O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

  Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.  

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom

konaní.

  Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

  Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

  Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

  Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých, alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

  Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 3 O. s. p. ).

Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov konania. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( § 219 O. s. p. ), ani na jeho zrušenie

( § 221 ods. 1 O. s. p. ).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( § 213 ods. 3 O. s. p.).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda

skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa   bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( zopakovanie alebo

doplnenie). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 14. 05. 2009  

( čl. 326 ), na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku nevyplýva, že by bolo doplnené

dokazovanie novými dôkazmi a ani vyjadrenia   účastníkov resp. ich právnych zástupcov do

zápisnice nemožno považovať za doplnenie   ( zopakovanie )   dokazovania ich výsluchom  

( § 131   O. s. p. ).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na

základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať   (a zaznamenať   to v zápisnici o pojednávaní)

a zadovážiť si tak rovnocenný   podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132  

O. s. p.. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Je

neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru,

ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe

ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho,

aby doplnil dokazovanie   vykonané súdom prvého stupňa ( opak zo zápisnice o pojednávaní

pred odvolacím súdom nevyplýva ).

V porovnaní s   prvostupňovým súdom odvolací súd, na základe dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby voči žalovaným v

3/. a 4./ rade, vychádzajúc zo skutkového   zistenia okresného súdu, ale zároveň v tejto

súvislosti vyznieva zmätočne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v tom, že pokiaľ

súd prvého stupňa zakázal aj žalovaným v 3/. a 4/. rade prechádzať cez parcelu žalobkyne

k ich nehnuteľnostiam, v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pritom odvolací súd sám nevykonal žiadne úkony k zisteniu uvedeného tvrdenia a dospel k opačnému záveru

len na základe vykonaných dôkazov okresným súdom.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd si pre odlišný skutkový záver vedúci

k zamietnutiu žaloby nezopakoval, prípadne nedoplnil dokazovanie o ohliadku a okolnosti

preukazujúce, resp. nepreukazujúce používanie predmetného pozemku klientmi žalovaných 3/

a 4/ a ich motorovými vozidlami priamo na mieste.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný   procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery predčasné a   dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ).

K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, aj keď nebola uplatnená ako dôvod

prípustnosti dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej

ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu   vrátil na ďalšie konanie  

( § 243b ods. 2, 3 O. s. p. ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta