UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R.. W. H.F., narodeného X. T. XXXX, Z., B. XX, 2/ B.. W. H., narodenej XX. F. XXXX, Z., B. XX, 3/ W. Z., rodenej V., narodenej XX. V. XXXX, W., M. č. XX, zastúpeným HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava - mestská časť Staré mesto, Žižkova 7803/9, IČO: 36 856 584, 4/ V. Z., narodeného XX. V. XXXX, O.Č., N. X, 5/ L. Z., narodeného X. F. XXXX, W., M. č. XX, 6/ B. Z., narodeného XX. V. XXXX, W., M. č. XX, proti žalovanému SVING GASTRO, spol. s r.o., Bratislava, Turbínová 1, IČO: 31 323 375, zastúpenému AK MS s.r.o., Bratislava, Galandova 3, IČO: 47 237 767, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 20C/150/2006, o dovolaní žalobkyne 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2020 č. k. 14Co/51/2017-619, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 20C/150/2006-524 z 11. apríla 2016 rozhodol tak, že návrh, ktorým sa právny predchodca žalobcov domáhal určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a V. Z., narodený XX. M. XXXX, zomrelý XX. W. XXXX ako právny predchodca žalobcov 3/ až 6/. Podaním doručeným súdu dňa 14. júna 2018 žalobca 5/, syn V. Z. odvolaciemu súdu oznámil, že dňa XX. W. XXXX V. Z. zomrel a navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi - V. Z..
3. Na základe oznámenia o úmrtí, Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k.14Co/51/2017-591 zo dňa 1. augusta 2018 prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 40D/174/2018 po zomrelom V. Z..
4. Keďže z uznesenia Okresného súdu Pezinok č. k. 40D/174/2018-519 zo dňa 15. júla 2019 odvolací súd zistil, že dedičmi zo zákona po poručiteľovi V. Z. sú žalobcovia 3/ až 6/, uznesením č. k. 14Co/51/2017 - 619 z 13. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 14Co/51/2017 - 667 z 1. októbra 2021 rozhodol, že v konaní namiesto pôvodného žalovaného 3/ R.. V. Z., narodeného XX. M. XXXX, zomrelého XX. W. XXXX, naposledy bytom M. č. XX, W., pokračuje s jeho právnymi nástupcami, a to žalobcami 3/ až 6/.
5. Žalobkyňa 3/ (ďalej len „dovolateľka“) podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Dovolateľka uviedla, že odvolací súd napadnutým uznesením rozhodol v rozpore s výsledkom dedičského konania (uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 40D/174/2018 - 519 z 15. júla 2019) tak, že za jedného zo žalobcov označil aj dovolateľku, ktorá ale nemá v tomto konaní procesnú subjektivitu, pretože nehnuteľnosť ku ktorej sa viaže vecné bremeno (in rem) v podobe prechodu a vykladania tovaru nevlastnila a ani v dedičskom konaní nenadobudla a preto sa tejto osoby uplatnené právo o ktoré v konaní ide nijakým spôsobom nedotýka, teda s predmetom sporu nie je dovolateľka nijako prepojená. Podľa dovolateľky mal odvolací súd v zmysle § 63 ods. 2 CSP pokračovať v konaní iba s nadobúdateľmi tejto časti dedičstva teda, s tými na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo (v danom prípade vlastnícke právo k nehnuteľnosti, o ktorom sa spor vedie) o ktoré v súdnom konaní ide. Odvolací súd tak rozhodol nielen v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 CSP, ale aj v rozpore s obsahom verejnej listiny - osvedčenia o dedičstve, a uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 40D/174/2018, Dnot 156/2018 zo dňa 15. júla 2019, právoplatné 15. júla 2019, Z- 13739/2019, na ktoré sa v odôvodnení rozhodnutia sám odvoláva. Uvedený omyl je o to zarážajúcejší, že žalobcovia, ako aj právni nástupcovia V. Z.Č. - bratia Z. súd písomne upozornili na ukončenie dedičského konania a navrhli pokračovanie konania iba s týmto okruhom účastníkov, ako novými nadobúdateľmi nehnuteľnosti. Odvolací súd však v žiadnej časti odôvodnenia rozhodnutia na toto podanie nereflektoval, naopak uviedol, že: „Súd prihliada na procesné nástupníctvo v dôsledku univerzálnej sukciesie z úradnej povinnosti, nie je potrebný žiaden úkon strán sporu alebo procesných nástupcov.“. S ohľadom na vyššie uvedené dovolateľka navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmeniť tak, že odvolací súd pokračuje v konaní namiesto pôvodného žalovaného 3/ R.. V. Z., narodeného XX. M. XXXX, zomrelého XX. W. XXXX, naposledy bytom M. č. XX, W., s jeho právnymi nástupcami, a to žalobcami 4/ až 6/. Dovolateľka alternatívne navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie. Zároveň uplatnila náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
6. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Dodal, že z ustanovenia § 420 písm. b) CSP je zrejmé, že dovolaním nemožno napadnúť akékoľvek rozhodnutie vydané v odvolacom konaní, ale len rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné sa stotožniť s názorom uvedenom v dovolaní, že napadnuté uznesenie predstavuje rozhodnutie vo veci samej. Je zrejmé, že taktiež nepredstavuje ani rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Práve naopak, ide len o procesné rozhodnutie, ktoré predchádza konečnému vyriešeniu sporu.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
8. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420 písm. b) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo vecisamej alebo ktorým sa konanie končí, ak ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu.
9. Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
10. Dovolanie v posudzovanom prípade smeruje proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní namiesto pôvodného žalobcu 3/ V. Z., zomrelého dňa XX. W. XXXX s jeho právnymi nástupcami, a to žalobcami 3/ až 6/.
11. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
1 2. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
13. Rozhodnutie súdu o pokračovaní v konaní je procesným rozhodnutím, ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu vo veci samej. Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium civilného sporového konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovali konečným spôsobom.
14. Uvedené uznesenie nepredstavuje rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, ale (iba) rozhodnutie procesné. Nejde ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nakoľko pod takýmto pojmom treba rozumieť také rozhodnutie odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého sa skončí samotné konanie o veci (vymedzenej v sporovom konaní žalobou) bez toho, aby došlo k jej vecnému prejednaniu na odvolacom súde (napr. uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavené; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania alebo odmietnutí podania atď.).
15. Prípustnosť dovolania je tak v danom prípade podľa § 420 CSP vylúčená, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, a ani také, ktorým sa konanie končí. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
16. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.