1 Cdo 94/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. J. bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v P., proti žalovanému B., zastúpenému JUDr. D. S.,
advokátom v T., o zaplatenie 87,96 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 12 C 63/2010, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 9. mája 2011 sp. zn. 24 Co 392/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 15,71 €
do rúk alebo na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. M. K., advokáta so sídlom v P. do
troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava (súd prvého stupňa) uznesením zo 16. augusta 2010 č.k.
12 C 63/2010-43 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, pretože dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Uviedol, že žalovaný sa prerušenia
konania domáhal s odôvodnením, že nevyplatenie preplatku z vyúčtovania zapríčinil
dodávateľ tepla – spoločnosť V., ktorá je v konkurze a že po ukončení konkurzu očakáva, že
speňažený majetok bude postačovať na uspokojenie jeho pohľadávky, ktorú má voči
úpadcovi, aby následne mohol uspokojiť i nárok žalobcu. Podľa súdu prvého stupňa
rozhodnutie v prejednávanej veci nezávisí od prebiehajúceho konkurzného konania, nemá
žiadny vplyv na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci a len rámci tohto súdneho konania
je súd oprávnený rozhodnúť, či uplatnený nárok žalobcu proti žalovanému je dôvodný, čo
učiní na základe zisteného skutkového stavu.
Krajský súd v Trnave (odvolací súd) na odvolanie žalovaného uznesením z 9. mája
2011 sp. zn. 24 Co 392/2010 potvrdil podľa § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne. Dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a to, že výsledok daného
konkurzu nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie v tejto právnej veci. Zdôraznil,
že v konaní o konkurze proti spoločnosti V. sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mohla mať
význam pre rozhodnutie v tejto veci, že konkurzné konanie na majetok V. sa vedie za účelom
uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľov a spomenuté konkurzné konanie ani
rozhodnutia súdu v tomto konaní nemôžu mať žiaden vplyv na danú vec, ktorá je od
prebiehajúceho konkurzného konania odlišná a nezávislá. Keďže výsledok konkurzu žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto právnej veci, posúdil zamietnutie návrhu
žalovaného na prerušenie konania ako dôvodné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil a prerušil konanie do právoplatne
skončeného konania V. sp. zn. 25K 5/2008. Namietal, že dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Žalobca označil dovolanie žalovaného za nedôvodne podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o
uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy,
lebo tu nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O. s. p., proti ktorému je prípustné
dovolanie, a ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii
potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, neexistenciu
návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Vady uvedené v § 237 O.s.p. dovolateľ nenamietal a v konaní ani nevyšli
najavo.
K námietke dovolateľa, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
O.s.p., nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. S poukazom
na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku
vyčíslil. Žalobcovi preto dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania za úkon
právnej služby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 8. júla 2011
[§ 14 ods. 3 písm. b/, ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), kde platí odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny a základná sadzba tarifnej odmeny právnej služby
určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky činí 16,60 €]. S náhradou výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 7,41 €
predstavujú potom trovy dovolacieho konania žalobcu spolu sumu 15,71 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Milan D e á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť :
Marta Hrčková