Najvyšší súd
1 Cdo 94/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X., bytom R., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. J. D., advokátom v L., proti žalovanému: J. T.,
zomrelému X., naposledy bytom V., o zaplatenie 1.365,80 Eur (41.146,-Sk) istiny s
príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 2.655,51
Eur (80.000,-Sk) istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11C
199/2006, o dovolaní dedičov žalovaného: 1. H. T., bytom V., 2. J. T., bytom V. a 3. S. M.,
rod. T., bytom L., časť H., v dovolacom konaní všetci zastúpení JUDr. V. Š., advokátom v B.,
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 31. marca 2010 sp. zn. 8 Co 73/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaných o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Levice uznesením zo dňa 30. októbra 2009 č. k. 11C/199/2006-153
rozhodol o tom, že pokračuje v konaní s dedičmi žalovaného J. T., zomrelého 4. októbra
2008, ktorými sú H. T., J. T. a S. M. ako žalovanými v 1/ až 3/ rade. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na obsah spisu a citované ustanovenia § 107 ods. 1 a 3 OSP tým, že
žalovaný J. T., X zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a dedičské konanie
po ňom bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve Okresným súdom Levice č. k. 11D
261/2008, Dnot 255/2008, (ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2009), z ktorého
rozhodnutia vyplýva okruh dedičov. O pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného rozhodol
z dôvodu, že predmetom konania je majetková vec.
Krajský súd v Nitre odvolanie žalovaných 1/ - 3/ uznesením zo dňa 31. marca 2010 sp. zn. 8 Co 73/2010 odmietol. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že odvolanie smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ OSP), pretože súd prvého stupňa napadnutým uznesením upravil procesný postup v konaní po tom,
čo sa v konaní vyskytla prekážka postupu konania v úmrtí žalovaného.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní 1/ - 3/
ktorého prípustnosť dôvodili podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ OSP a žiadali, aby dovolací
súd napadnuté uznesenie spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolatelia namietali, že záver odvolacieho súdu
o neprípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu, pretože ide o vedenie konania nemá
oporu v zákone. Poukázali na to, že oba súdy nižších stupňov rozhodli podľa § 107 ods. 1, 3
OSP a nie podľa § 167 ods. 1 OSP. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovali aj za
nepreskúmateľné, pretože súd uviedol v odôvodnení oba odseky (teda 1 aj 3) ustanovenia
§ 107, hoci každý z nich upravuje inú situáciu. Vyslovili tiež názor, že v danom prípade sú
splnené podmienky pre zastavenie podľa § 107 ods. 2 OSP, keďže v čase smrti poručiteľa ich
právneho predchodcu iba prebiehalo konanie o náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ.
Občianskoprávne zodpovednosť poručiteľa nebola preukázaná a dedičia nie sú subjektmi
tejto zodpovednosti.
Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade sú splnené podmienky k
pokračovaniu konania s právnymi nástupcami po (nebohom ) žalovanom, a preto navrhol aby
dovolací súd dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd
a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
žiadneho z uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu
smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Je však potrebné zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samotné
tvrdenie účastníka o existencii určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade
skutočne došlo.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolatelia netvrdili
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Dovolatelia namietali, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
ktorej existenciu vidia v tom, že odvolací sú odmietol ich odvolanie ako neprípustné hoci pre
to neboli splnené zákonné podmienky.
So zreteľom na žalobcami 1/ až 3/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v
prejednávanej veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania ich procesné práva.
Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd s poukazom na
ustanovenie § 218 ods. 1 písm. c) OSP tým, že nebolo prípustné. Dovolací súd sa preto
zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu len z hľadiska otázky prípustnosti
odvolania.
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť
zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 OSP).
Ustanovenie § 202 OSP upravuje tri skupiny prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné,
alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej
(rozsudkom). Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť
rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom.
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniam, ktorými sa upravuje vedenie
konania.(§ 202 ods. 3 písm. a/ OSP). Podľa ustanovenia § 167 OSP, ak zákon nestanovuje
inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa okrem iného rozhoduje aj o veciach, ktoré sa
týkajú vedenia konania. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez
vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach
účastníkov. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania
vyžadujú rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť
na ujmu práv účastníkov konania. Súd nie je týmito uzneseniami viazaný a môže ich zmeniť,
prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak, pričom
výslovné zrušenie predchádzajúceho uznesenia nie je potrebné.
V danom prípade súd prvého stupňa rozhodol o tom, že pokračuje v konaní s dedičmi
žalovaného J. T.. Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť
alebo či môže v ňom pokračovať. Zákon v ustanovení § 107 ods. 3OSP rieši situáciu postupu
súdu v prípade úmrtia navrhovateľa alebo odporcu v majetkovej veci. Ukladá súdu povinnosť
pokračovať v konaní právnym nástupcom účastníka, teda s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide. Ide tu o zákonom založené právne nástupníctvo ako dôsledok univerzálnej
sukcesie. Zákon neurčuje postup súdu, teda neukladá mu rozhodnúť o okruhu účastníkov. Súd
preto len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní
pokračovalo skôr, pokračuje v konaní s právnymi nástupcami pôvodného účastníka. Ak
napriek tomu vydal súd uznesenie, nemožno jeho postup považovať za nesprávny. Toto
uznesenie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné.
Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd, ktorý odvolanie žalovaných odmietol,
rozhodol vecne správne a svojim postupom neodňal dovolateľom možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f) OSP. Nad rámec uvedeného dovolací súd poznamenáva že konanie
vo veci samej ďalej pokračuje a dovolatelia majú možnosť uplatňovať svoje práva v rámci
tohto konania. Inak povedané, môžu svoje návrhy a námietky, uplatniť v konaní pred
okresným súdom.
Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa
nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta