Najvyšší súd  

1Cdo 92/2009

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., so sídlom v D., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. P. D., advokátom v K., proti žalovanému: K., so

sídlom v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. S. K., advokátkou v K., o určenie

neplatnosti právneho úkonu vedenej na Okresnom súde Košice II. pod. zn. 17C 711/2001,

o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. októbra 2008

sp.zn. 4Co/253/2006, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania

O d v ô v o d n e n i e

Súd prvého stupňa rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom u r č i 1, že zmluva

o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, č. 5/99 dňa 15.6.1999 je neplatná; u 1 o ž i

1 žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 58.000,-Sk do 15 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku v prospech právneho zástupcu žalobcu a n e p r i z n a 1 žalobcovi

právo na náhradu trov konania vo výške 9.800,-Sk.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 31.10.2008 sp.zn. 4Co 253/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke existencie naliehavého

právneho záujmu, súd prvého stupňa v uvedenom smere nedostatočne zistil skutkový stav a

jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súčasne nepripustil

návrhom žalobcu na zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 807.507,- Sk s prísl.. Uviedol, že v posudzovanom prípade predmetom konania na súde prvého stupňa bolo určenie neplatnosti právneho úkonu,

preto pokiaľ sa žalobca v odvolacom konaní domáhal zmeny žaloby spočívajúcej v jej

rozšírení o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, výsledky doterajšieho konania

nemôžu byť podkladom pre konanie o takto zmenenej žalobe. Pre pripustenie žalobcom

žiadanej zmeny žaloby v odvolacom konaní za tohto stavu neboli splnené zákonné podmienky

podľa ust. § 95 ods. 2 vety prvej v spojení s ust. § 211 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca v zmysle § 238 ods. 1 a § 241 ods. 2 písm. a), b), c) O.s.p. z dôvodu že odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, hoci tak mohol urobiť iba ak by účastníka vyzval a tento by s tým súhlasil. Ďalej namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení. Pokiaľ ide o prípustnosť zmeny návrhu poukazoval na to, že

je prípustná aj v odvolacom konaní.

Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril a navrhol aby uznesenie krajského súdu bolo v celom

rozsahu potvrdené, ďalej má žalovaný za to že krajský súd rozhodol správne keď nepripustil

zmenu žaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či ich opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania žalobcu vychádzal dovolací súd z toho, že

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je

v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie žalobcu

ktoré nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie

prípustné. Jeho dovolanie preto nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.

So zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a argumentáciu dovolateľa neobmedzil

sa dovolací súd len na posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj

otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237

O.s.p. O procesnú vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých

inak dovolanie nie je prípustné.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, tým že rozhodoval bez

nariadenie pojednávania dňa 31. októbra 2008. Zákon č. 384/2008 Z.z. okrem iného zmenil

obsah predošlého znenia § 214 O.s.p. tým, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má

povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania. V prejednávanej veci bolo rozhodnuté odvolacím súdom 26. februára 2009, teda už za účinnosti uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku. Na

základe tohto zistenia je potrebné posudzovať konanie na tomto súde podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku v znení   účinnom od 15. októbra 2008. Keďže neboli dané

dôvody pre nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd v súlade s § 214

ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní žalobcu bez nariadenia pojednávania. Jeho postupom, ktorý

plne rešpektoval Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom od 15. októbra 2008), nemohlo

dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať.

Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva aj námietka, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Činnosť súdu,

pri ktorej prijíma právne závery a aplikuje tú-ktorú právnu normu, sa označuje ako právne

posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Treba však zdôrazniť, že právnym posúdením veci súd neodníma účastníkovi konania

možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003).  

K tomuto postupu súdu odvolacieho súdu pokiaľ ide o nepripustenie zmeny návrhu

treba uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či

dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje

súd. Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dáva preto žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so

súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho

konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (viď § 95 ods. 2 O.s.p.).

V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom

žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či

výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby,

(ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením

dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním

súd prvého stupňa, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy,

lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je

prípustné (viď § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.).

Keďže v danom prípade nie je dovolanie navrhovateľov podľa § 239 O.s.p. prípustné

a nevyšla najavo procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol ich dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pričom sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu napriek tomu nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1

O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. novembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta