Najvyšší súd
1Cdo 92/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., so sídlom v D., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. P. D., advokátom v K., proti žalovanému: K., so
sídlom v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. S. K., advokátkou v K., o určenie
neplatnosti právneho úkonu vedenej na Okresnom súde Košice II. pod. zn. 17C 711/2001,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. októbra 2008
sp.zn. 4Co/253/2006, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania
O d v ô v o d n e n i e
Súd prvého stupňa rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom u r č i 1, že zmluva
o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, č. 5/99 dňa 15.6.1999 je neplatná; u 1 o ž i
1 žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 58.000,-Sk do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku v prospech právneho zástupcu žalobcu a n e p r i z n a 1 žalobcovi
právo na náhradu trov konania vo výške 9.800,-Sk.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 31.10.2008 sp.zn. 4Co 253/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnutý
rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke existencie naliehavého
právneho záujmu, súd prvého stupňa v uvedenom smere nedostatočne zistil skutkový stav a
jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súčasne nepripustil
návrhom žalobcu na zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 807.507,- Sk s prísl.. Uviedol, že v posudzovanom prípade predmetom konania na súde prvého stupňa bolo určenie neplatnosti právneho úkonu,
preto pokiaľ sa žalobca v odvolacom konaní domáhal zmeny žaloby spočívajúcej v jej
rozšírení o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, výsledky doterajšieho konania
nemôžu byť podkladom pre konanie o takto zmenenej žalobe. Pre pripustenie žalobcom
žiadanej zmeny žaloby v odvolacom konaní za tohto stavu neboli splnené zákonné podmienky
podľa ust. § 95 ods. 2 vety prvej v spojení s ust. § 211 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca v zmysle § 238 ods. 1 a § 241 ods. 2 písm. a), b), c) O.s.p. z dôvodu že odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, hoci tak mohol urobiť iba ak by účastníka vyzval a tento by s tým súhlasil. Ďalej namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení. Pokiaľ ide o prípustnosť zmeny návrhu poukazoval na to, že
je prípustná aj v odvolacom konaní.
Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril a navrhol aby uznesenie krajského súdu bolo v celom
rozsahu potvrdené, ďalej má žalovaný za to že krajský súd rozhodol správne keď nepripustil
zmenu žaloby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či ich opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania žalobcu vychádzal dovolací súd z toho, že
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je
v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie žalobcu
ktoré nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie
prípustné. Jeho dovolanie preto nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.
So zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a argumentáciu dovolateľa neobmedzil
sa dovolací súd len na posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237
O.s.p. O procesnú vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých
inak dovolanie nie je prípustné.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, tým že rozhodoval bez
nariadenie pojednávania dňa 31. októbra 2008. Zákon č. 384/2008 Z.z. okrem iného zmenil
obsah predošlého znenia § 214 O.s.p. tým, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má
povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania. V prejednávanej veci bolo rozhodnuté odvolacím súdom 26. februára 2009, teda už za účinnosti uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku. Na
základe tohto zistenia je potrebné posudzovať konanie na tomto súde podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008. Keďže neboli dané
dôvody pre nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd v súlade s § 214
ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní žalobcu bez nariadenia pojednávania. Jeho postupom, ktorý
plne rešpektoval Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom od 15. októbra 2008), nemohlo
dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať.
Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva aj námietka, že rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Činnosť súdu,
pri ktorej prijíma právne závery a aplikuje tú-ktorú právnu normu, sa označuje ako právne
posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Treba však zdôrazniť, že právnym posúdením veci súd neodníma účastníkovi konania
možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003).
K tomuto postupu súdu odvolacieho súdu pokiaľ ide o nepripustenie zmeny návrhu
treba uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či
dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje
súd. Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dáva preto žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so
súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (viď § 95 ods. 2 O.s.p.).
V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom
žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či
výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby,
(ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením
dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním
súd prvého stupňa, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy,
lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je
prípustné (viď § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.).
Keďže v danom prípade nie je dovolanie navrhovateľov podľa § 239 O.s.p. prípustné
a nevyšla najavo procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky odmietol ich dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pričom sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu napriek tomu nepriznal náhradu
trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 29. novembra 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta