UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Eriky Šobichovej, v spore žalobcu: E. S., narodený XX. C. XXXX, bytom v P., Č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Katarína Kaňková, PhD., advokátka, so sídlom v Hlohovci, Hurbanova 81, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 33.665,86 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 97/2009, konajúc o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2018 č. k. 2 Co 684/2014-672, takto
rozhodol:
Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2018 č. k. 2 Co 684/2014-672 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. júla 2014 č. k. 16 C 97/2009-519 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.718,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.856,67 eur od 20. mája 2009 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 348,53 eur od 22. apríla 2010 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 111,87 eur od 4. júna 2010 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 107,60 eur od 5. apríla 2011 do 2. júna 2011, vo výške 8,75 % zo sumy 4.466,32 eur od 20. apríla 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 450,55 eur od 10. marca 2014 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 4.336,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 1. apríla 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo 14. júla 2002 v T. vo M. ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle utrpel ťažké poškodenie zdravia.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, podal žalobca odvolanie dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v spojení s ustanoveniami § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 205 ods. 2 písm. b),písm. d) a písm. f) OSP (v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 OSP; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 31. októbra 2018 č. k. 2 Co 684/2014-672 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.718,38 eur zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.130,05 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3.588,33 eur od 20. apríla 2013 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu zamietol a vo zvyšku priznaných úrokov z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; vo výroku, ktorým si súd prvej inštancie vymienil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia zmenil tak, že žalovanej priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 36,32 %. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 57,64 %.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca riadne a včas dovolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti a v časti, v ktorej odvolací súd opomenul rozhodnúť zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo, ak dovolací súd dospeje k tomu, že nie sú splnené dôvody na zmenu rozhodnutia, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca podané dovolanie odôvodnil s odkazom na dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tým, že odvolací súd mu svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jeho patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a to z dôvodu, že odvolací súd opomenul rozhodnúť vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, v časti ktorou priznal žalobcovi len sumu 7.130,05 eur, o zvyšnej časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne priznanou sumou 10.718,38 eur súdom prvej inštancie a sumou priznanou odvolacím súdom vo výške 7.130,05 eur. Odvolací súd tak nerozhodol o sume 3.588,33 eur. Rovnako odvolací súd opomenul rozhodnúť o odvolacom návrhu žalobcu, ktorý smeroval voči zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nepriznal žalobcovi sumu vo výške 22.947,48 eur, ako aj s odkazom na dovolací dôvod podľa ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, resp. je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
4. K podanému dovolaniu sa vyjadrila žalovaná podaním zo 4. apríla 2019 a dovolaciemu súdu navrhla, aby dovolanie odmietol ako neprípustné s odkazom na ustanovenie § 447 písm. c) CSP, prípadne aj ustanovenie § 447 písm. a) CSP alebo alternatívne, aby dovolací súd dovolanie zamietol ako nedôvodné a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ustanovenie § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP) strana sporu (žalobca) zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (ustanovenie § 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
6. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou dovolateľa (žalobcu), ktorá spočíva v tom, že odvolací súd nerozhodol o celom predmete konania, čo zakladá dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorú vzniesol v podanom dovolaní. Podľa žalobcu odvolací súd opomenul rozhodnúť vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, v časti, ktorou priznal žalobcovi len sumu 7.130,05 eur, o zvyšnej časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne priznanou sumou 10.718,38 eur súdom prvej inštancie a sumou priznanou odvolacím súdom vo výške 7.130,05eur. Odvolací súd tak nerozhodol o sume 3.588,33 eur. Rovnako odvolací súd opomenul rozhodnúť o odvolacom návrhu žalobcu, ktorý smeroval voči zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nepriznal žalobcovi sumu vo výške 22.947,48 eur.
7. Dovolací súd po preskúmaní veci, najmä odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie a výroku rozsudku odvolacieho súdu zistil, že odvolací súd vo výroku svojho rozsudku formálne opomenul rozhodnúť vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, v časti. ktorou priznal žalobcovi len sumu 7.130,05 eur, o zvyšnej časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne priznanou sumou 10.718,38 eur súdom prvej inštancie a sumou priznanou odvolacím súdom vo výške 7.130,05 eur. Odvolací súd tak nerozhodol o sume 3.588,33 eur. Rovnako odvolací súd opomenul formálne rozhodnúť o odvolacom návrhu žalobcu, ktorý smeroval voči zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nepriznal žalobcovi sumu vo výške 22.947,48 eur. Hoci z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ako o týchto častiach predmetu odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, je nevyhnutné zotrvať na formálnej bezchybnosti výroku, pretože len ten môže nadobudnúť materiálnu právoplatnosť vo vzťahu k stranám sporu.
8. Dovolací súd preto dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu, ktorý nerozhodol o celom predmete odvolacieho konania, žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje právo na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom, ktorého je možnosť každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Postup súdu, ktorý o uplatnenom práve nerozhodne, je preto v rozpore so zásadou zákazu denegatio iustitiae, spočívajúcej v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo a musí rozhodnúť o celom uplatnenom nároku v kažom štádiu konania.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2018 č. k. 2 Co 684/2014-672 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (ustanovenie § 449 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 450 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (ustanovenie § 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (ustanovenie § 453 ods. 3 CSP).
10. Na okraj dovolací súd uvádza, že žalobca žiadal v podanom dovolaní, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zamietajúcej časti a v časti, v ktorej odvolací súd opomenul rozhodnúť rozsudok odvolacieho súdu zmenil v zmysle ustanovenia § 449 ods. 3 CSP. Nakoľko dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu pre vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, nerozhodoval vo veci samej a tento postup nebol možný. Žalobca alternatívne žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vychádzajúc z ustanovenia § 449 ods. 2 dovolací súd dospel k záveru, že zistenú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) možno napraviť aj samotným zrušením rozsudku odvolacieho súdu a preto nepristúpil aj k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie.
11. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.