UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ F. W., 2/ U. W., bývajúcich vo N., zastúpených JUDr. Karolom Spišákom, advokátom s o sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, proti žalovanej 1 / T. L., bývajúcej vo N., zastúpenej JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou so sídlom v Lieskovci, Osloboditeľov 2585/5, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom v Martine, Flámska 1, IČO: 36 751 642, o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9 C 149/2013, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2016 sp. zn. 16 Co 803/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 12. novembra 2013 domáhali, aby súd: a/ určil, že je neplatná Zmluva o pôžičke z 28. júna 2011 v znení neskorších dodatkov uzavretá medzi žalovanou 1/ ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi, b/ určil, že je neplatná Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá 28. júna 2011 medzi žalovanou 1/ ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami a c/ žalobcom priznal náhradu trov konania.
2. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo 17. apríla 2015 č. k. 9 C 149/2013-179 konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zastavujúci výrok odôvodnil zistením, že Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore so sídlom vo Zvolene rozhodnutím z 12. marca 2015 č. VK 61/2014 uložil žalobcom (v rozhodcovskom konaní mali postavenie žalovaných) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 55 066,90 € s príslušenstvom, pričom o povinnosti na plnenie rozhodol na základe Zmluvy o pôžičke z 28. júna 2011 uzavretej medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovanou 1/ ako veriteľom, ktorú zmluvu v rámci svojho rozhodovania prejudiciálne posúdil ako platnú. Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok predstavuje vo vzťahu ku konaniu o určenie neplatnosti právnych úkonov prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedená skutočnosť predstavuje taký nedostatok podmienkykonania, ktorý nemožno odstrániť a preto konanie s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. zastavil.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov uznesením z 30. júna 2016 sp. zn. 16 Co 803/2015: I. pripustil späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/, uznesenie Okresného súdu Zvolen zo 17. apríla 2015 č. k. 9 C 149/2013-179 voči žalovanému 2/ zrušil a konanie voči žalovanému 2/ zastavil, II. potvrdil uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým konanie o žalobe žalobcov na určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcami a žalovanou 1/ dňa 28. júna 2011 zastavil, III. zrušil uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým konanie o žalobe žalobcov na určenie neplatnosti Zmluvy a zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcami a žalovanou 1/ dňa 28. júna 2011 zastavil, a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia uznesenia odvolací súd vo vzťahu k výroku I. rozhodol podľa § 208 O.s.p., pretože žalobcovia v priebehu odvolacieho konania vzali svoju žalobu voči žalovanému 2/ späť a žalovaný 2/ so späťvzatím súhlasil, k potvrdzujúcej časti výroku (výrok II.) uviedol, že napadnuté uznesenie je vecne správne, založené na správnom právnom posúdení, a k zrušujúcemu výroku (výrok III.) konštatoval, ž e žalobou o určenie neplatnosti Zmluvy a zriadení záložného práva sa prvoinštančný súd nezaoberal, v tomto rozsahu žalobu neposúdil a neuviedol ani žiadne dôvody na podporu svojho rozhodnutia.
4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke z 28. júna 2011 podali žalobcovia dovolanie s odôvodnením, že procesným postupom súdov bolo zasiahnuté do ich práva na spravodlivý súdny proces v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. Podľa presvedčenia žalobcov je rozhodnutie nezákonné a nesprávne, porušujúce ich práva, najmä právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Správnosť tohto svojho tvrdenia odôvodňovali poukazom n a skutočnosti, ktoré uviedli v žalobe podanej v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 120/2015 (o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pozn. dovolacieho súdu). Poukázali n a to, ž e v prípade, ž e b y sa vychádzalo zo súčasného stavu, ktorým je konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke z 28. júna 2011 zastavené, v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 120/2015 by si súd pravdepodobne osvojil tento záver a tým by bolo žalobcom odňaté právo konať pred súdom a porušené právo na spravodlivý proces, keďže sa nikdy nekonalo žiadne konanie ohľadom určenia tejto neplatnosti (okrem konania na rozhodcovskom súde) a nebolo riadne vykonané dokazovanie. Tento stav označili za právnu neistotu, čo nerešpektuje čl. I. Ústavy Slovenskej republiky. Na základe týchto dôvodov navrhli uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaná 1/ svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyužila.
6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení uviedol, že dovolanie nesmeruje proti výroku o zastavení konania voči nemu, rozhodnutie odvolacieho s údu s a v tejto č asti stalo právoplatné; žalovaný 2/ už nie je účastníkom konania.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) žalobcovia zastúpení v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal podané dovolanie a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
8. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. 9. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať predsúdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). 10. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 a 2 C.s.p.). 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní, pričom v dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 12. V preskúmavanej veci dovolatelia podali dovolanie, v ktorom nevymedzili spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 431 až § 435 C.s.p. dovolacie dôvody tak, ako to predpokladajú uvedené ustanovenia C.s.p. V prípade takéhoto dovolania (t. j. dovolania, v ktorom absentuje vymedzenie dovolacích dôvodov) súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania. 13. Dovolatelia v dovolaní síce označili procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., avšak neuviedli, v čom táto vada zmätočnosti spočíva. Za takúto vadu konania nemožno považovať ich tvrdenie, že všetky rozhodujúce skutočnosti uviedli v žalobe podanej v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 120/2015 (o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pozn. dovolacieho súdu). Dovolacie dôvody nemožno vymedziť poukázaním na podanie, ktoré dovolatelia urobili pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). 14. Ani tvrdenie o porušení práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, poukazujúc pritom na to, že v prípade, že by sa vychádzalo zo súčasného stavu, ktorým je konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke z 28. júna 2011 zastavené, v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 120/2015 by si súd pravdepodobne osvojil tento záver a tým by bolo žalobcom odňaté právo konať pred súdom, bez ďalšieho nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené zákonom pre riadne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Dovolací dôvod musí byť dostatočne individualizovaný a špecifikovaný; dovolací súd nie je na to, aby vyvodzoval dovolacie dôvody z dovolania zložitou interpretáciou. Tento, možno na prvý pohľad príliš formálny príkaz nie je samoúčelný, ale je vyjadrením toho, že najvyšší súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím vzdelaním a profesiou a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti dovolania sám vyhľadávať. 15. Dovolací dôvod teda nie je vymedzený spôsobom zodpovedajúcim § 431 C.s.p. 16. Nevymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným v § 431 C.s.p. je dôvodom na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ C.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dovolateľov preto podľa vyššie citovaného ustanovenia odmietol. 17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.