1 Cdo 90/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., so sídlom P., IČO: X.X, v dovolacom konaní zast. advokátom JUDr. T. B., so sídlom P., proti odporcom:   1/ A. M., 2/ A. M., obaja bytom P., v dovolacom konaní zast. advokátom JUDr. Mgr. Š. B.,

so sídlom Ž., o zaplatenie 420,50-€, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod  

sp. zn. 4C/83/2006, o dovolaní odporcov 1/ a 2/, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 2. marca 2010 sp. zn. 17Co/301/2009 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odporcov o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 25. augusta 2009 č. k. 4C 83/2006-316

uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 401,55 € (12.097,-Sk), do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh

zamietol, odporcom v 1. a 2. rade ďalej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

konania vo výške 370,94-€, do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. T. B., do troch dní.

Odporcom v 1. a 2. rade tiež uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov

konania štátu vo výške 403,84-€ na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 278,32-€, do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 696 ods. 1 a 2 Obč.

zákonníka. Výšku nedoplatku za plnenia spojené s nájmom bytu ustálil za pomoci znaleckého dokazovania, v záujme hospodárnosti konania, keď výška trov konania vysoko prevýšila

výšku uplatnenej istiny 420,50-€, ďalšie dokazovanie nenariadil. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a o náhrade trov konania štátu podľa ust. § 148 ods. 1  

O. s. p., pričom ich náhradu uložil zaplatiť účastníkom podľa pomeru ich úspechu v konaní -

navrhovateľa 59,2%, odporcov 40,8%.

Na odvolanie navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne ako odvolací

súd rozsudkom z 2. marca 2010 sp. zn. 17 Co 301/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

ako   vecne   správny   a   zároveň   žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania. Krajský súd vo veci rozhodol v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie odporcovia 1/ a 2/, v ktorom

navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnili ustanovením § 237 písm. f/   a ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/ O. s. p.

Dovolatelia sú presvedčení o tom, že odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami,

ktoré uviedli v odvolaní, predovšetkým s tým, že nespochybnil nimi vypočítanú výšku dlžnej

sumy navrhovateľovi, ako aj s ich návrhom na znalecké dokazovanie. Vyslovili tiež názor, že

odvolací súd mal vo veci nariadiť pojednávanie, práve za účelom doplnenia dokazovania. Mali za to, že odvolací súd nedodržal ich základné právo na rýchlu a účinnú ochranu ako

i možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ vyjadril, že nesúhlasí s dôvodmi

dovolania uvádzanými odporcami 1/ a 2/ a navrhuje aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odporcov ako nedôvodné zamietol a uložil odporcom povinnosť nahradiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne jeho trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O. s. p.. a v súlade s ustálenou

praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže konanie o   každom mimoriadnom opravnom

prostriedku má vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu obmedzuje zákon len  

na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu  

(§ 238 ods. 3 O. s. p.). Prípustnosť dovolania odporcov 1/ a 2/ v danom prípade nemožno

vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný

právny názor (§ 238 ods. 2 O. s. p.) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd

nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p..

So zreteľom na to by dovolanie odporcov mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou

v zmysle § 237 O. s. p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O. s. p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho   súdu,   ktoré   sú   spôsobilým   predmetom   dovolania. Z hľadiska   prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané však

v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľov, že postupom odvolacieho

súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 237 písm. f/

O. s. p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je

postupom, ktorým by mu súd odnímal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,

ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s.

p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť len k jeho nesprávnym skutkovým

záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti

rozhodnutia. Pokiaľ dovolatelia namietajú aj nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd

uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p.

Z obsahu dovolania vyplýva tiež výhrada, že krajský súd rozhodol bez pojednávania,

k čomu podľa názoru dovolateľov nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, že o   odňatie

možnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc

podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak   a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v ostatných

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za

úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel

k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219

O. s. p.). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd

prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, že by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to

dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ

prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho

pojednávania. Dovolateľom bolo súdom prvého stupňa umožnené na pojednávaní konanom

21. mája 2009 a 25. augusta 2009 predniesť všetky relevantné skutočnosti, na záver aj zhrnúť

svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Uvedený postup

odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

Keďže   dovolanie odporcov 1/ a 2/ nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd

pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm. c/ O. s. p.).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia  

§ 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 1/ a 2/

podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania, pretože si

ich nevyčíslil (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151ods. 1, 2 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2010

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta