UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F.. Z. I., bývajúceho v H., J. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Dominikánske námestie 11, IČO: 36 863 408, proti žalovanej D. K., bývajúcej v G., Q. Č.. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Štefekom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Škultétyho 1, o zaplatenie 21.244,10 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5 C 825/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2017 sp. zn. 8 Co 389/2016, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. apríla 2016 č. k. 5 C 825/2008-204 zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy od žalovanej vo výške 21.244,10 eur (640.000 Sk). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.400.000 Sk spolu s úrokom z omeškania titulom doplatenia časti dohodnutej kúpnej ceny o kúpe nehnuteľnosti a písomným podaním zo dňa 12. augusta 2008 uviedol, že dňa 25. septembra 2007 odstúpil od kúpnej zmluvy, uzatvorenej so žalovanou, a preto už nežiadal doplatenie kúpnej ceny, ale žiadal zaplatiť cenu obvyklého nájomného za obdobnú nehnuteľnosť v mieste a čase, kedy žalovaná nehnuteľnosť užívala, a to za obdobie od 07. júna 2006 do dňa odstúpenia od kúpnej zmluvy, t. j. do dňa 25. septembra 2007, a to v sume 40.000 Sk mesačne, za 16 mesiacov, t. j. spolu 640.000 Sk. Vzhľadom na to uznesením zo dňa 23. októbra 2014 zastavil konanie v časti o zaplatenie 79.665,41 eur (2.400.000 Sk). Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 03. septembra 2008 v konaní sp. zn. 16 Ro 1539/2008, proti ktorému žalovaná podala odpor. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal najmä z ustanovení § 34, § 37 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 119 ods. 2, § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená platná kúpna zmluva. Navrhovateľ, ktorý v čase odstúpenia od zmluvy bol už iba sámvlastníkom veci, odstúpil od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ. To malo potom ten následok, že zmluva sa od začiatku ruší a zaniknú práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Ak sa zmluvou prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti, evidovanej v katastri nehnuteľností, právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje zákon existenciu dvoch právnych skutočností a to právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva a právneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva. Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu. Uzavretá zmluva má len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je preto treba rozlišovať medzi obligačnými a vecno-právnymi účinkami v zmluve o prevode nehnuteľností. Vkladové konanie začína na návrh. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností možno katastrálnemu úradu podať v časovo neobmedzenej lehote, pretože účastníci sú viazaní prejavmi svojej vôle. Uzavretím kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností vznikne kupujúcemu obligačný nárok na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a predávajúcemu tak isto obligačný nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Ak kupujúci zaplatí kupujúcemu kúpnu cenu, splní tým svoju záväzkovú povinnosť z uzavretej zmluvy. Rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností sa završuje proces smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti, ak to zodpovedá vôli účastníkov vyjadrenej v písomnom vyhotovení zmluvy. V prejednávanej veci, podľa názoru súdu prvej inštancie bolo jednoznačné, že účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 07. júna 2006 uzavreli platnú kúpnu zmluvu. Tiež nie je sporné, že navrhovateľ od tejto kúpnej zmluvy odstúpil. Žalovaná s takýmto právnym úkonom nesúhlasila. Domáhala sa na súde určenia jeho neplatnosti, avšak neúspešne. Rozhodnutie súdu o návrhu na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nadobudlo právoplatnosť dňa 04. januára 2012. Žalovaná však nehnuteľnosť v čase od uzavretia kúpnej zmluvy do odstúpenia od kúpnej zmluvy užívala oprávnene a to na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaná nemohla ovplyvniť čas, kedy žalobca (prípadne v minulosti spoluvlastníci nehnuteľností) podajú návrh na vklad vlastníctva. Je pravdou, že žalovaná nedodržala dohodnuté podmienky v uzavretej kúpnej zmluve v časti doby do ktorej mala byť zaplatená kúpna cena a táto skutočnosť bola aj dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Účastníci si potom mali vydať čo na základe zrušenej kúpnej zmluvy obdržali. To znamená, že žalovaná mala žalobcovi vydať nehnuteľnosť a žalobca uhradené peniaze žalovanej. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť. Žalobca súdu vôbec nepreukázal na základe akých právnych skutočností a na základe akých právnych úkonov by bolo možné na nejaké povinnosti zaviazať žalovanú. Podľa názoru súdu neprichádza do úvahy zaviazať žalovanú na zodpovednosť za vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 OZ a to práve preto, lebo žalovaná užívala nehnuteľnosť (alebo s jej súhlasom niekto iný), na základe platne uzavretej zmluvy. Podľa názoru súdu je sporná aj uplatňovaná výška pohľadávky, ktorá je založená žalobcom iba na jednom stanovisku realitnej kancelárie z Košíc. Keďže súd bol toho názoru, že na základe uplatňovaného nároku je nedôvodný, výškou uplatňovaného nároku sa už nezaoberal. Návrh preto súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol, ako nedôvodný.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. októbra 2017 sp. zn. 8 Co 389/2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 21.244,10 eur titulom obvyklého nájomného za nájom obdobnej nehnuteľnosti ako užívanej žalovanou v období od 07. júna 2006 do 25. septembra 2007, t. j. do odstúpenia od kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi stranami, zhodnotením výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia OZ a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnom období oprávnene, a to na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je takdostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Odvolací súd skonštatoval, že i keď sa predávajúci v kúpnej zmluve zaviazali vypratať a odovzdať do užívania predmetnú nehnuteľnosť žalovanej ako kupujúcej najneskôr do 7 dní od zaplatenia celej kúpnej ceny, došlo medzi stranami po podpise zmluvy k dohode, na základe ktorej žalobca odovzdal žalovanej predmetnú nehnuteľnosť do užívania na základe uzavretej kúpnej zmluvy, keď vo svojej výpovedi potvrdil, že v prítomnosti svedkov jej odovzdal kľúče od nehnuteľnosti v domnienke, že žalovaná si splní svoje záväzky vyplývajúce jej z kúpnej zmluvy. I keď sa žalovaná po uzavretí kúpnej zmluvy nestala vlastníčkou nehnuteľnosti a následne zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, čím sa kúpna zmluva zrušila od začiatku, odovzdaním nehnuteľnosti žalobcom do užívania žalovanej na základe uzavretej kúpnej zmluvy, podľa názoru odvolacieho súdu jej bola predmetná nehnuteľnosť žalobcom odovzdaná za účelom užívania nehnuteľnosti ako vlastnej, a teda za účelom výkonu práva oprávnenej držby tejto nehnuteľnosti žalovanou v zmysle § 129 a § 130 OZ, keď podpisom kúpnej zmluvy a zaplatením zálohy kúpnej ceny prejavila vôľu nakladať s nehnuteľnosťou a užívať ju ako vlastnú a na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy a odovzdania tejto nehnuteľnosti žalobcom spolu s kľúčmi do jej užívania mala dôvod nadobudnúť dobrú vieru o tom, že jej výkon práva užívania nehnuteľnosti patrí a o tomto objektívne nemohla mať pochybnosť až do odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcom. Až odstúpením od zmluvy žalobcom došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami od začiatku v zmysle § 48 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho stranám v zmysle § 457 OZ vznikli vzájomné povinnosti vrátiť druhému všetko, čo podľa kúpnej zmluvy dostal. Do vzniku nárokov strán na vydanie vzájomne poskytnutých plnení na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorý nárok nemohol vzniknúť pred odstúpením od zmluvy žalobcom, ale až týmto odstúpením, bolo užívanie vzájomne poskytnutých plnení stranami oprávnené, a teda žalovaná bola oprávnená užívať predmetnú nehnuteľnosť v spornom období titulom oprávnenej držby na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy a konkludentne uzavretej dohody so žalobcom odovzdaním jej predmetnej nehnuteľnosti spolu s kľúčmi do užívania ešte pred nadobudnutím jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a až odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy malo za následok, že žalovaná stratila oprávnenie na užívanie predmetnej nehnuteľnosti ako vlastnej, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť vrátiť nehnuteľnosť, resp. jej užívanie žalobcovi. Nevzniklo však žalovanej bezdôvodné obohatenie užívaním nehnuteľnosti v rozhodnom období do odstúpenia od zmluvy, keďže nehnuteľnosť jej bola odovzdaná žalobcom do bezodplatného užívania na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy a zaplatenej zálohy kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na dohodu strán o zaplatení nájomného do 15. júna 2006 v sume 80.000 Sk žalovanou na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej ústnou dohodou, v zmysle článku V. bod 5. 2. kúpnej zmluvy, z predmetnej dohody nie je zrejmé na aké obdobie mala byť nájomná zmluva uzatvorená, a to aj vzhľadom na článok IV. bod 6. 1., podľa ktorého predávajúci mali predmet zmluvy vypratať a odovzdať do užívania žalovanej najneskôr do 7 dní od zaplatenia celej kúpnej zmluvy, ktorá mala byť zaplatená do 15. júna 2006. Vzhľadom na to je uvedená dohoda strán o zaplatení nájomného neurčitá a nezrozumiteľná, čo má za následok jej neplatnosť podľa § 37 ods. 1 OZ. Okrem toho v konaní žalobca nepreukázal, že by medzi stranami okrem predmetnej kúpnej zmluvy bola uzatvorená aj nájomná zmluva ústnou dohodou a za aké obdobie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzuje z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/, resp. b/ CSP (č. l. 259 a nasl. spisu). Žalobca zhrnul skutkový stav a priebeh konania predmetnej veci a nastolil právnu otázku, či je alebo nie je bezdôvodným obohatením prospech získaný užívaním nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorá zanikla odstúpením od nej. Dovolateľ tiež uviedol, že oba súdy sa s otázkou nevysporiadali dôsledne. Mal za to, že pokiaľ tu existuje kúpna zmluva a dôjde k odovzdaniu nehnuteľnosti kupujúcemu a následne sa od tejto zmluvy účinne odstúpi, tak je daný nárok žalobcu (predávajúceho) na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou (kupujúcou). Podľa dovolateľa právny dôvod odpadol, a užívanie nehnuteľnosti žalovanou sa nespravoval žiadnou zmluvou, dohodou ani dojednaním, a ak by tu aj nejaký právny dôvod bol na počiatku, tak po odstúpení od zmluvy odpadol. Navrhoval napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k predmetnému dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie, podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
8. Žalobca vo svojom dovolaní uviedol, že vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, resp. b/ CSP. 8.1. Dovolací súd predovšetkým uvádza, že žalobca (kvalifikovane zastúpený advokátom) podal dovolanie (aj) podľa § 421 ods. 1 písm. a/, (resp.) b/ CSP, pričom použil slovo „respektíve“. K možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a (zároveň) písm. b/ (a prípadne aj písm. c/ CSP, čo ale nie je prípad predmetného dovolania) v zásade platí, že uplatnenie týchto dvoch dovolacích dôvodov naraz sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje. Odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Napriek tomu, dovolací súd uvádza nasledovné. 8.2. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/); ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/); ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/). 8.3. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432 CSP.
9. Právnou otázkou zásadného významu je podľa žalobcu v danom prípade to, či je alebo nie je bezdôvodným obohatením prospech získaný užívaním nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorá zanikla odstúpením od nej. Keďže dovolateľ nastolil jednu právnu otázku a v rámci dovolania namietaldovolacie dôvody § 421 ods. 1 písm. a/, resp. b/ CSP, najvyšší súd tieto skúmal spoločne (v súvislosti s právnou otázkou zásadného významu) a k obom uvádza nasledovné.
10. Ako dovolací súd už vyššie spomenul, relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková), na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.
11. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questioiuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questiofacti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
12. Vzhľadom na formuláciu žalobcom vymedzenej právnej otázky pri jednotlivých dovolacích dôvodoch dovolací súd dospel k záveru, že tieto nekorešpondujú s právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. V posudzovanom prípade odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, z dôvodu ktorého ho aj potvrdil. Svoje rozhodnutia založili oba súdy (na základe vykonaného dokazovania) najmä na vyriešení zásadnej právnej otázky, podľa ktorej sú sporové strany povinné ako účastníci neplatnej kúpnej zmluvy si v zmysle § 457 OZ vrátiť poskytnuté plnenia z dôvodu, že žalobca odstúpil od zmluvy, a tým došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou od začiatku v zmysle § 48 ods. 2 OZ, pričom došli k záveru, že žalovaná bola oprávnená užívať predmetnú nehnuteľnosť v spornom období, a to na základe platnej kúpnej zmluvy. 12.1. Ak odvolací súd aj okrajovo spomenul vo svojom odôvodnení, že žalovanej nevzniklo bezdôvodné obohatenie užívaním nehnuteľnosti (v období do odstúpenia od zmluvy), ide iba o konštatovanie a argumentáciu súdu, nie však o otázku “hlavnú“, resp. otázku zásadného významu (porovnaj bod 8.3. tohto rozhodnutia).
13. V dovolaní žalobcom namietané právne posúdenie týkajúce sa vyriešenia ním vymedzenej právnej otázke, by mohlo mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/, b/ CSP iba vtedy, ak by výsledok riešenia tejto otázky (posúdenia a vyhodnotenia) predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý bolo v spore rozhodnuté v jeho neprospech.
14. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v dovolaní absentuje také vymedzenie právnej otázky, od vyriešenia ktorej reálne záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu; v dôsledku čoho prípustnosť jeho dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/, b/ CSP nevyplýva.
15. Vzhľadom k vyššie uvedenému, najvyšší súd dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP; rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.