1Cdo/9/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a členov senátu JUDr. Jána Šikutu, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v spore žalobcu Úradu pre verejné obstarávanie so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, IČO: 31 797 903, proti žalovanému 1/ Mestu Krupina so sídlom v Krupine, Svätotrojičné námestie 4, zastúpenému JUDr. Elou Kockovou, advokátkou so sídlom v Hontianskych Nemciach 406, žalovanému 2/ Marius Pedersen, a.s. so sídlom v Trenčíne, Opatovská 1735, IČO: 34 115 901, o určenie neplatnosti zmlúv o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18 C 162/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júna 2018, sp. zn. 16 Co 119/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalovanému 2/ sa nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 21. júna 2018, sp. zn. 16 Co 119/2017 ako vecne správny potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 8. novembra 2016, č. k. 18 C 162/2014 - 154, ktorým súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvy č. 105/2012/OVZP o poskytovaní služieb v odpadovom hospodárstve a nájomnej zmluvy č. 106/2012/OVZP z dôvodu závažných porušení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákona č. 25/2006 Z. z.“ alebo „zákon o verejnom obstarávaní“) bola podaná na súde po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty. Žalovaní 1/ a 2/ uzavreli žalované zmluvy dňa 18. apríla 2012. Posledný deň jednoročnej lehoty na podanie žaloby podľa § 147a zákona o verejnom obstarávaní v zmysle všeobecného výkladového pravidla uvedeného v § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripadol na štvrtok 18. apríla 2013, dokedy malo byť právo uplatnené na súde. Keďže žaloba bola doručená súdu až 22. apríla 2013, po uplynutí prekluzívnej lehoty, súd žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

2. Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podal proti rozsudku odvolacieho súdu včas dovolanie v zmysle § 432 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré odôvodnil tým, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi otázku charakteru prekluzívnej lehoty (hmotnoprávna, procesná) podľa § 147a zákona č. 25/2006 Z. z. ešte nevyriešil, alternatívne, že uvedená právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP) s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8 Sžfk 9/2016. Podľa dovolateľa mala jednoročná prekluzívna lehota podľa § 147a zákona č. 25/2006 Z. z. charakter procesný, a preto nebolo možné konštatovať, že jeho návrh bol uplatnený po uplynutí prekluzívnej lehoty, ale mal byť meritórne posudzovaný súdom prvej inštancie. Z tohto dôvodu dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby podľa § 449 a § 450 CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ustanovenie § 147a zákona č. 25/2006 Z. z. (v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase) potvrdzovalo, že sa jedná o hmotnoprávnu lehotu vychádzajúcu z hmotnoprávneho predpisu, pretože išlo o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ poukázal tiež na skutočnosť, že predmet sporu v priebehu konania odpadol, keďže obe žalované zmluvy zo dňa 18. apríla 2012 zanikli splnením, keďže boli uzavreté na dobu 5 rokov. S poukazom na to, že v súčasnosti sa jedná o neúčinné zmluvy, je bezpredmetné rozhodovať o ich neplatnosti, rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania vzhľadom na stratu podstaty súdneho sporu. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ navrhol dovolaciemu súdu dovolanie zamietnuť a žalovanému 1/ priznať trovy dovolacieho konania.

4. Žalovaný 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) nie je prípustné. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je prípustné, nie je však dôvodné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o ktorých veci sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 59/2017, sp. zn. 5 Cdo 145/2016, sp. zn. 8 Cdo 107/2017).

7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

8. V preskúmavanej veci žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 CSP) a jeho prípustnosť odôvodnil ustanoveniami § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 CSP ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP ods. 2 CSP).

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a nazistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [písm. b) CSP] alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [písm. c) CSP].

12. Dovolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že dovolateľom nastolená právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola. So zreteľom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné, t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

13. Problematikou úpravy právomoci Úradu (v tom čase absentoval pri danom oprávnení prokurátor) na podanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy sa zaoberal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo 7. júla 2010, sp. zn. III. ÚS 69/2010-60. Ústavný súd SR sa v predmetnom rozhodnutí zaoberal úpravou ustanovenia § 148 (návrh na určenie neplatnosti zmluvy), platným a účinným do 31. marca 2010. V uvedenom rozhodnutí Ústavný súd SR konštatoval, že právnu úpravu ustanovenia § 148 zákona č. 25/2006 Z. z. (od 1. apríla 2011 účinného § 147a zákona č. 25/2006 Z. z.) treba považovať za komplementárnu vo vzťahu k právnej úprave § 39 Občianskeho zákonníka, teda slovami Ústavného súdu SR vo veci pod sp. zn. III. ÚS 69/2010-60: „V posudzovanom prípade dovolací súd, ako aj súd prvého stupňa (so skutkovými a právnymi závermi ktorého sa dovolací súd stotožnil) dostatočne vysvetľuje, že právnu úpravu ustanovenia § 148 zákona č. 25/2006 Z. z. (v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase) treba považovať za komplementárnu vo vzťahu k právnej úprave § 39 Občianskeho zákonníka, teda za právnu úpravu rozširujúcu ochranu poskytovanú označeným ustanovením Občianskeho zákonníka zakotvením oprávnenia Úradu pre verejné obstarávanie napadnúť platnosť zmluvy uzavretej v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní vo verejnom záujme aj vtedy, ak by tak neurobili účastníci spornej zmluvy. Ustanovenia zákona č. 25/2006 Z. z. teda nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v prípadoch, keď právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, prípadne sa prieči dobrým mravom. Aj z odôvodnení rozhodnutí dovolacieho súdu a súdu prvého stupňa možno pritom vyvodiť, že nie každé porušenie právnych predpisov o verejnom obstarávaní možno kvalifikovať za dôvod neplatnosti zmluvy uzatvorenej na základe takéhoto verejného obstarávania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Musí ísť o také porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu takejto zmluvy s ustanoveniami zákona, alebo majú za následok, že takáto zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu alebo ho obchádza.“

14. S účinnosťou od 1. apríla 2010 bolo predmetné ustanovenie novelou zákona o verejnom obstarávaní č. 73/2010 Z. z. derogované. Novela zákona o verejnom obstarávaní - zákon č. 58/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2011 opätovne zaviedla v ustanovení § 147a kompetenciu úradu alebo prokurátora podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo dodatku k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, ak ich verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 uzavrela v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Postupom predpokladaným týmto ustanovením bolo možné postupovať iba v prípade, ak boli zmluva, koncesná zmluva, rámcová dohoda alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode uzatvorené v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, a teda nie iným predpisom (napr. Obchodným zákonníkom, zákonom o cenách a pod.). Aktívnou legitimáciou na podania návrhu na určenie neplatnosti zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní disponovali iba Úrad a prokurátor. Návrh na určenie ich neplatnosti súdom bolo možné podať v lehote jedného roka od ich uzavretia.

15. Vychádzajúc s Ústavným súdom SR konštatovanej komplementárnej povahy právomoci úradu podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy vo vzťahu k § 39 Občianskeho zákonníka dovolací súd zastáva názor, že jednoročná prekluzívna lehota ustanovená v § 147a zákona o verejnom obstarávaní účinného v rozhodnom čase mala hmotnoprávny charakter, tak ako majú hmotnoprávny charakter prekluzívne lehoty, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Súd prihliadal na uplynutie lehoty z úradnej povinnosti. Jej márnym uplynutím právo na podanie žaloby zaniklo. Zmeškanie lehoty nebolo možné odpustiť, nakoľko právo na podanie žaloby zaniklo zo zákona. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že pre zachovanie prekluzívnej lehoty nestačilo, ak sa posledný deň lehoty podanie podalo na poštovú prepravu, ale vzhľadom na jej hmotnoprávny charakter mal byť návrh na určenie neplatnosti zmlúv najneskôr posledný deň lehoty doručený súdu. Odvolací súd preto podľa dovolacieho súdu rozhodol správne, ak potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu nedodržania zákonom o verejnom obstarávaní stanovenej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu.

16. Keďže právne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie bolo správne, dovolateľ dovolaním napadol vecne správny rozsudok odvolacieho súdu, a preto najvyšší súd jeho dovolanie ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietol.

17. Dovolací súd vo vzťahu k dovolateľom namietanej rozdielnej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu pri riešení v bode 2. tohto rozsudku uvedenej právnej otázky konštatuje, že spôsob vymedzenia predpokladu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľom nie je spôsobilý založiť prípustnosť dovolania pre rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, pretože rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8 Sžfk 9/2016, ktorým dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil, bolo založené na inom skutkovom a právnom základe. Predmetom kasačného konania bolo posúdenie zachovania zákonom stanovenej desaťdňovej lehoty pre podanie námietok ustanovenej v § 138 ods. 5 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní v znení zákona č. 34/2014 Z. z. V predmetnej veci kasačný súd ako aj Krajský súd v Bratislave (rozsudok z 8. júla 2016, č. k. 6 S 270/2014-31) zhodne dospeli k záveru, že Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím z 5. novembra 2014, č. 9263-6000/2014-ON/271 postupoval správne, keď konanie o námietkach žalobcu zastavil z dôvodu, že boli doručené po lehote podľa § 138 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, a to s odôvodnením, že lehota na podanie námietok má s poukazom na formuláciu § 138 ods. 5 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní hmotnoprávny charakter, tzn., že námietky sa musia v desaťdňovej lehote adresátovi doručiť v zákonom predpísanej forme, tieto nepostačuje odovzdať na prepravu (a contrario k ustanoveniu § 27 ods. 3 správneho poriadku).

18. Dovolací súd považuje za potrebné na záver dodať, že odôvodniť prípustnosť dovolania tým, že dovolací súd dovolateľom vymedzenú právnu otázku vo svojej rozhodovacej praxi ešte nevyriešil (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) a súčasne tým, že o dovolateľom vymedzenej právnej otázke dovolací súd rozhoduje rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP) sa obsahovo navzájom vylučuje.

19. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, s tým, že žalovanému 2/ nárok na ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.