UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne S.I. W., narodenej XX. C. XXXX, X., X. X, proti žalovanému Ľ. X., X., X. X, o žalobe, vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. B1- 11C/36/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Co/106/2022 - 239 zo dňa 30. septembra 2022, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Súd prvej inštancie odmietol podanie žalobkyne zo dňa 3. marca 2014 doručené súdu dňa 4. marca 2014.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 20.2.2013 bolo súdu doručené podanie žalobkyne zo dňa 19.2.2013. Súd prvej inštancie o tomto podaní rozhodol uznesením č. k. 11C/36/2013-15, zo dňa 17.2.2014 tak, že zamietol návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/225/2010; navrhovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V podaní žalobkyne zo dňa 19.2.2013 bol ako žalovaný uvedený Ľ. X., X.G. X, X.. Dňa 4.3.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne zo dňa 3.3.2014 - žaloba. Súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila, či má chápať jej podanie zo dňa 3.3.2014 ako odvolanie voči rozhodnutiu č. k. 11C/36/2013-15, zo dňa 17.2.2014, resp. ako má chápať jej podanie. Žalobkyňa následne v podaní zo dňa 7.4.2014 oznámila, že ide o skutkový návrh na začatie konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa podaniami z 30.4.2015, 29.5.2015, 25.6.2015, 8.8.2015, 23.5.2016 a 3.8.2016 neodstránila vady podania vo veci samej zo dňa 3.3.2014 doručeného súdu dňa 4.3.2014.
3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11C/36/2013-155, zo dňa 10.5.2018 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia odstránila vady podania (žaloby) zo dňa 3.3.2014 doručeného súdu dňa 4.3.2014, spočívajúcich v nejednoznačnom označení žalovaného, absencii žalobného návrhu vo veci a v nedostatočnom opísaní rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoje nároky; zároveň žalobkyňupoučil, že ak svoje podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, podanie odmietne. Uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 7.6.2018.
4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.6.2018 však vady žaloby neodstránila.
5. Na uvedenom základe za použitia § 129 ods. 1 až ods. 4, § 132 CSP, súd prvej inštancie podanie žalobkyne vo veci samej odmietol, pretože pre uvedené vady nebolo možné v konaní ďalej pokračovať.
6. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovanému proti žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní. Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, je súd povinný vyzvať toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, súčasne je povinný uviesť, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (§ 129 ods. 1, ods. 2 CSP).
8. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podanie vo veci samej doručené súdu dňa 4.3.2014 aj po doplnení obsahovalo vady v nedostatočnom opísaní rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobkyňa opiera svoj nárok, ako aj v nedostatočnom označení žalovaného.
9. V posudzovanej veci je zrejmé, že vzhľadom na uvedené nedostatky žaloby súd prvej inštancie správne uznesením č. k. 11C/36/2013-155, zo dňa 10.5.2018, vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby. Žalobkyňa na výzvu súdu prvej inštancie reagovala podaním doručeným súdu dňa 28.6.2018, ktorým však neodstránila vytýkané vady žaloby.
10. Ustanovenie § 129 ods. 4 CSP zároveň poskytuje žalobcovi možnosť podanie opraviť alebo doplniť; ak tak urobí v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania žalobkyne, ktoré je svojim obsahom doplnením a opravou podania vo veci samej doručeného súdu prvej inštancie dňa 4.3.2014, konštatoval, že aj naďalej trpí vadami, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať.
12. Hodno zdôrazniť, že z doplnenia žaloby v rozsahu vymedzenom podaným odvolaním, aj naďalej nie je vôbec zrejmý zrozumiteľný skutkový základ, ktorý by tvoril organický celok s tým, čoho sa žalobkyňa v spore domáha. Úplná absencia jasných a zrozumiteľných rozhodujúcich skutočností uplatneného nároku však vylučuje, aby súd mohol o takej žalobe konať; totiž ak si žalobkyňa nesplnila základnú procesnú povinnosť substancovať podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti v žalobe relevantným spôsobom, znemožňuje tým nielen súdu prvej inštancie posúdiť podmienky konania, ale zbavuje tým žalovaného (naviac nedostatočne označeného) akejkoľvek možnosti uplatnenia prostriedkov procesnej obrany, najmä popretia skutkových tvrdení, čím by bol už v počiatku sporu plne popretý kontradiktórny charakter sporového konania založený na súboji argumentov proti sebe stojacich strán v zmysle čl. 8 Základných princípov CSP (Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu).
13. Vzhľadom na správne vyhodnotenie zákonných kritérií na odmietnutie neúplného podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou (§ 129 ods. 1 CSP), neboli skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorýchzaložil svoje rozhodnutie. A pretože pre vytýkané nedostatky, ktoré žalobkyňa neodstránila a nedoplnila ani v podanom odvolaní, nemožno v konaní pokračovať, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovanému patrí plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania; nakoľko však žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal.
15. Proti tomuto uzneseniu podala včas dovolanie žalobkyňa.
16. Súd prvej inštancie uznesením pod č.k. 11C/36/2013 - 243 zo dňa 29. marca 2023 vyzval žalobkyňu, aby pod následkom odmietnutia podania v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne odstránila vady svojho podania zo dňa 12.11.2022 tak, že: - uvedie v akom rozsahu uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2022 č. k. 16C/106/2022 - 239 napáda, z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa domáha, uvedie v čom sa toto rozhodnutie alebo postup odvolacieho súdu považuje za nesprávny, dôvod dovolania presne, jasne a zrozumiteľne špecifikuje tak, aby bolo zrejmé čo konkrétne je v rozhodnutí odvolacieho súdu nesprávne, doplní o advokátom spísané dovolanie, doplní originál vlastnoručne podpísanej plnej moci, ktorá by preukazovala oprávnenie právneho zástupcu žalobkyne k podaniu dovolania a k zastupovaniu žalobkyne v dovolacom konaní, nakoľko táto plná moc sa v spise nenachádza.
17. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie ako neprípustné treba odmietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené v nasledujúcich bodoch.
19. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej úpravy).
20. Najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015).
21. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/209/2015, 3Cdo/36/2016, 5Cdo/264/2014, 1Cdo/334/2013). Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).
22. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).
23. Podľa § 429 ods. 1 a 2 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
24. Civilný sporový poriadok (na rozdiel od pôvodnej úpravy § 241 ods. 4 OSP) upravuje povinnosť súdu prvej inštancie odstraňovať iné vady dovolania ako nedostatok povinného zastúpenia podľa § 429 CSP, avšak len v prípade, že dovolateľ nebol o zastúpení podľa § 429 CSP riadne poučený v odvolacom konaní. V prejednávanej veci dovolanie spísala žalobkyňa, na ktorú sa podľa obsahu spisu nevzťahujú výnimky z povinného zastúpenia advokátom formulované v § 429 ods. 2 písm. a) až c) CSP. Podmienka kvalifikovaného zastúpenia nie je splnená napriek tomu, že strany sporu boli v odvolacom konaní o tejto povinnosti riadne poučené (poučenie v uznesení odvolacieho súdu z 30. septembra 2022 pod sp. zn. 16Co/106/2022 - 239, ale aj v ďalšom uznesení súdu prvej inštancie č. k. 11C/36/2013 - 243 zo dňa 29. marca 2023).
25. Z obsahu predloženého spisu mal dovolací súd preukázané, že neboli splnené podmienky v zmysle § 429 ods. 1 a 2 CSP, keďže dovolateľka spísala dovolanie sama, pričom nemá právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, nebola zastúpená advokátom a ani v danom prípade nebola splnená podmienka v zmysle § 429 ods. 2 písm. c) CSP.
26. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo tak ako je už vyššie uvedené, že súd prvej inštancie dovolateľku vyzýval na odstránenie vád zastúpenia v dovolacom konaní nadbytočne, nakoľko v napadnutom uznesení odvolacieho súdu bola dovolateľka riadne v zmysle § 429 CSP poučená. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP) upravuje § 436 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak má dovolanie vady podľa § 429 CSP a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenie vád dovolania. Citované ustanovenie predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 CSP a ich výskytu v prípade úplnej absencie alebo nedostatočného poučenia dovolateľa odvolacím súdom.
27. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2019 sp. zn. 4Cdo/190/2019 schváleného občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 16. septembra 2020 na uverejnenie v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, spísanie dovolania advokátom je obligatórnou podmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už pri podaní dovolania; jej nedostatok musí byť odstránený do uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania. To neplatí, ak dovolateľ nebol riadne poučený odvolacím súdom (R39/2020). V danom prípade zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sama podala opravný prostriedok (nespísaný advokátom), ktorý by podľa svojho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) mohol byť dovolaním, avšakneobsahoval zákonné náležitosti dovolania v zmysle § 428 CSP. Zároveň žalobkyňa nepreukázala, že má právnické vzdelanie druhého stupňa a že sa na ňu vzťahuje § 429 ods. 2 CSP. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí poučil žalobkyňu v súlade s § 393 ods. 1 CSP o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania, o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní a ako aj o tom, že dovolanie musí byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žalobkyňa bola aj vyššie uvedeným uznesením opakovane poučená o náležitostiach dovolania podľa § 428 CSP a povinnosti spísania dovolania advokátom a o povinnosti zastúpenia advokátom v dovolacom konaní podľa § 429 CSP.
28. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 15.04.2023, ktorým však nedostatky zákonných náležitostí dovolania a ani nedostatok povinného právneho zastúpenia advokátom neodstránila.
29. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že opravný prostriedok podaný žalobkyňou nemal náležitosti dovolania v zmysle § 428 CSP a zároveň do uplynutia lehoty na podanie dovolania žalobkyňou (t. j. do 07.01.2023) nebol ani spísaný advokátom. Dovolací súd preto uzatvára, že dovolanie nemalo potrebné náležitosti v zmysle § 428 CSP a nebola splnená ani osobitná podmienka prípustnosti dovolania stanovená v § 429 ods. 1 CSP o povinnosti spísania dovolania advokátom. Zároveň do vydania tohto rozhodnutia dovolacím súdom zostala nesplnená aj podmienka o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom v priebehu celého konania o dovolaní.
30. Z dôvodu, že podanie žalobkyne, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť dovolaním nemalo náležitosti v zmysle § 428 CSP a zároveň neboli splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania podľa § 429 CSP, dovolací súd ho odmietol podľa § 447 písm. d) a písm. e) CSP bez toho, aby posudzoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
31. Výrok o náhradu o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP.
32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.