UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke R. L., rod. U., narodenej D., zomrelej D. naposledy bytom S., za účasti dedičov 1/ C. L., rod. L., narodený D., zastúpený JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., IČO: 50686861, Bratislava, Dunajská 6, a 2/ N. W., rod. L., narodená D. zastúpená 4JUSTICE advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Lazaretská 23, IČO: 51320959, o prejednanie dedičstva, vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 69D/561/2019, o dovolaní dedičky 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2023 sp. zn. 7CoD/4/2023, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2023 sp. zn. 7CoD/4/2023 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľky sumou 622.708,01 eura, výšku dlhov sumou 1.500 eur a čistú hodnotu dedičstva sumou 621.208,01 eura (výrok I.). Zároveň potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, a to: nehnuteľnosti vedené v k. ú. H. v hodnote 400.000 eur dedičovi 1/ a dedičovi 2/, každému v 1-ici k celku nehnuteľností, nehnuteľnosti vedené v k. ú. V. v hodnote 110.000 eur dedičovi 1/ a dedičovi 2/, každému v 1-ici k celku nehnuteľností, hnuteľnosti - peňažné prostriedky v hodnote 510 eur, obchodný podiel v spoločnosti A-B Color MET s.r.o. vo výške 50 % na imaní spoločnosti v hodnote 26.112,80 eura, dedičovi 1/ a dedičovi 2/, každému v 1-ici, nehnuteľnosti vedené v k. ú. N. v hodnote 8 eur, 23 eur a 4 eur, podielové listy v hodnote 17.970,95 eura, cenné papiere v hodnote 0 eur, motorové vozidlo v hodnote 11.750 eur, peňažné prostriedky v hodnote 7.112,40 eura a peňažné prostriedky v hodnote 2.479,03 eura dedičovi 1/, nehnuteľnosti vedené v k. ú. H. v hodnote 15.000 eur, podielové listy v hodnote 17.970,89 eura, cenné papiere v hodnote 0 eur, motorové vozidlo v hodnote 3.000 eur dedičovi 2/, peňažné prostriedky v hodnote 6.967,30 eura dedičovi 1/ v podiele 2575/10000-in a dedičovi 2/ v podiele 7425/10000-in (výrok II.). Notárovi R.. E. C., so sídlom notárskeho úradu v F., L. J. XX, OC Z. priznal za činnosť súdneho komisára odmenu a náhradu jeho hotových výdavkov vo výške 2.118,42 eura. Dedičov 1/ a 2/ zaviazal, aby v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia uhradili v hotovosti do pokladne alebo na účet notára odmenu za úkony v konaní o dedičstve a náhradu hotových výdavkov, z toho dedič 1/ 1.059,21 eura a dedička 2/ 1.059,21 eura (výrok III.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 463 - § 467, § 469, § 470 a § 484 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 37, § 47, § 50, § 58, § 189, § 197, § 198 ods. 1, § 200, § 203 ods. 1 písm. e), § 203 ods. 2, § 212, zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ C.m.p.) a k vecnej stránke uviedol, že v zmysle § 197 C.m.p. zistil poručiteľkin majetok a jej dlhy a vykonal ich súpis, pričom na podklade tohto zistenia následne určil všeobecnú hodnotu majetku patriaceho do dedičstva, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva ku dňu smrti poručiteľky. Konštatoval, že dedičia boli upovedomení o svojom dedičskom práve, o možnosti dedičstvo odmietnuť a o náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva, o dedičskej nespôsobilosti a o započítaní na dedičský podiel, pričom dedičia vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú. Vo vzťahu k žiadosti dedičky 2/ zahrnúť do dedičstva peňažné prostriedky vo výške 3.450.000 Sk konštatoval, že sa obmedzil len na zistenie spornosti uvedeného majetku a poučil účastníkov v zmysle § 198 ods. 1 C.m.p. O odmene notára ako súdneho komisára a náhrade jeho hotových výdavkov rozhodol podľa § 13 a § 18 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov a notárovi priznal odmenu za úkony vykonané v konaní o dedičstve v sume 1.699 eur a náhradu hotových výdavkov v sume 66,35 eura, to všetko zvýšené o 20 % DPH v sume 353,07 eura; spolu v sume 2.118,42 eura.
3. Na základe odvolania dedičky 2/ Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a konania.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané dôvodne.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne postupoval, ak zisťoval poručiteľkin majetok a jej dlhy a vykonal súpis aktív a pasív dedičstva. Rovnako správne určil dedičské podiely. Ak teda súd prvej inštancie potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom (vrátane odvolateľky) podľa dedičských podielov, keď zároveň nedošlo k dohode o vyporiadaní dedičstva medzi dedičmi a nebol ani dôvod na vykonanie vyporiadania medzi dedičmi, postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku.
6. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam odvolateľky konštatoval, že z obsahu súdneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o nesprávnom alebo neúplnom zistení skutkového stavu veci, alebo o nedostatočnom odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti preukazujúce akékoľvek darovanie finančných prostriedkov za života poručiteľky dedičovi 1/, a už vôbec nie existenciu neobvyklého daru presahujúceho rámec bežného darovania. Samotná skutočnosť, že poručiteľka vložila finančné prostriedky z predaja bytu na účet vedený pod menom dediča 1/ nie je bez ďalšieho dôkazom o neobvyklom darovaní, príp. o simulovanom právnom úkone. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že poručiteľka disponovala finančnými prostriedkami uloženými na účte vedenom pod menom dediča 1/, vykonávala prevažnú väčšinu prevodov týchto prostriedkov, a to aj na nákup a zhodnotenie vecí a práv, ktoré boli predmetom dedenia. Pokiaľ odvolateľka namietala niektoré výbery prostriedkov dedičom 1/, opomenula skutočnosť, že dedič 1/ vykonával na danom účte aj vklady, pričom v prípade sumy 30.000 eur nemožno hovoriť o neobvyklom dare. V každom prípade však nebolo v konaní preukázané, že došlo k darovaniu finančných prostriedkov zo strany poručiteľky. Ak súd prvej inštancie dedičovi 1/ nezapočítal do jeho podielu odvolateľkou tvrdený neobvyklý dar, postupoval správne. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že odvolateľka v priebehu prvoinštančného konania netrvala na započítaní daru neobvyklej hodnoty, ale žiadala, aby bola suma 3.450.000 Sk do dedičského konania. Vzhľadom na požiadavku dedičky 2/ započítať sumu z predaja bytu vloženú na predmetný bankový účet do dedičstva, súd prvej inštancie sa správne obmedzil iba na zistenie spornosti tohto majetku a pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na neho neprihliadol. Vo vzťahu k námietke odvolateľky ohľadom investícií do nehnuteľnosti - rodinného domu a účtoch po poručiteľke, odvolací súd konštatoval, že z odvolania (ani z obsahu súdneho spisu) nie je zrejmé, aké skutočnosti odvolateľka namieta, preto nebolo možné ichpodrobiť odvolaciemu prieskumu.
7. Proti predmetnému uzneseniu podala dovolanie dedička 2/. Ako dovolací dôvod uviedla ust. § 420 písm. f) CSP. Uviedla, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie, ktoré doplnila podaniami zo dňa 10. mája 2023 a 06. júna 2023. Tieto podania boli odvolacím súdom zohľadnené a reflektoval na tieto aj odvolací súd v napadnutom rozhodnutí. Dedička 2/ však podala dňa 01. augusta 2023 doplnenie odvolania, ktoré bolo riadne doručené do elektronickej stránky súdu prvej inštancie. Odvolací súd na toto doplnenie odvolania vôbec neprihliadol, neuviedol ho ani v popise skutkového stavu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a teda sa nevysporiadal so žiadnym z argumentov, ktoré boli uvedené v doplnení odvolania. Dedička 2/ nevylučuje, že podanie sa ani nedostalo do dispozície odvolacieho súdu. Doplnenie odvolania bolo však riadne doručené odvolaciemu súdu cestou súdu prvej inštancie, ktorého povinnosťou bolo predložiť odvolaciemu súdu spolu so spisom resp. poslať ho za spisom tomuto súdu. 7.1. Poukázala na § 34 veta prvá CMP ako aj na § 62 ods. 2 CMP, v zmysle ktorého odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Neexistoval preto žiadny dôvod na to, aby bolo podanie dedičky označené ako doplnenie odvolania odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí odignorované, a aby bolo takýmto závažným spôsobom zasiahnuté do práva dedičky 2/ na spravodlivý proces. 7.2. Odvolací súd sa tak nevysporiadal s argumentami uvedenými dedičkou 2/ v doplnení odvolania, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Zároveň špecifikovala, o ktoré argumenty išlo. 7.3. Ďalej poukázala na bod 3. a 4. uznesenia súdu prvej inštancie. Pričom súd prvej inštancie sa obmedzil na konštatovanie odchylností tvrdení dediča 1/ a dedičky 2/ ohľadom započítania daru neobvyklej hodnoty vo výške 3.450.000 SK na dedičský podiel dediča 1/. Ďalej len uviedol, že vzhľadom na odchylnosť skutkových tvrdení dediča 1/ a dedičky 2/ v tejto otázke započítanie nevykonal. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na § 198 ods. 1 CMP a § 212 ods. 1 CMP upravujúce sporný majetok a dlhy poručiteľa. Dedička 2/ ale nikdy netvrdila, že žiada zaradiť predmetný dar dedičovi 1/ vo výške 3.450.000 SK do súpisu majetku po poručiteľke. Počas celého konania uvedenú sumu uplatňovala ako nárok na započítanie daru neobvyklej hodnoty vo výške 3.450.000 SK na dedičský podiel dediča 1/. Poukázala pritom na § 198 ods. 1 CMP a § 212 ods. 1 CMP, že tieto ustanovenia upravujú odlišný inštitút dedičského práva ako ten, ktorý v konaní uplatňovala dedička 2/. Dar neobvyklej hodnoty ani nežiadala zaradiť do súpisu majetku a dlhov po poručiteľke, keďže tieto peňažné prostriedky logicky ani do tohto súpisu patriť nemohli. Peniaze po ich darovaní už nepatrili poručiteľke, ale ich vlastníkom sa stal dedič 1/, na ktorého bankový účet boli poukázané. Žiadala zohľadniť tento dar neobvyklej hodnoty prostredníctvom jeho započítania na dedičský podiel dediča 1/ - a tým do určitej miery vyrovnať majetkový prospech jednotlivých dedičov, ktorý pochádza z majetku poručiteľky v dobe jej života, ako aj v dobe jej smrti. Pritom poukázala na § 484 Občianskeho zákonníka. 7.4. Uvedená otázka započítania daru neobvyklej hodnoty je pritom obligatórne súčasťou konania o dedičstve a ani nemôže byť predmetom samostatnej žaloby, ako je to v prípade spornosti majetku a dlhov poručiteľa. Poukázala aj na judikatúru Krajského súdu v Prešove v podobe rozhodnutia sp. zn. 7Co/179/2017. 7.5. Súd prvej inštancie sa tak sa vo svojom uznesení dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na otázku započítania daru neobvyklej hodnoty aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia. Došlo tak k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie nenapravil ani súd odvolací. Dedička 2/ nikdy netvrdila, že žiada zaradiť predmetný dar dedičovi 1/ vo výške 3.450.000 SK do súpisu majetku po poručiteľke. Počas celého konania uvedenú sumu uplatňovala ako nárok na započítanie daru neobvyklej hodnoty na dedičský podiel dediča 1/. Odvolací súd sa nevysporiadal s tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ale dokonca vyčítal nesprávnu právnu kvalifikáciu svojich tvrdení účastníčke konania dedičke 2/. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, resp. odvolacieho súdu v odvolacom konaní ustáliť o aký právny inštitút v prípade týchto skutkových okolností ide. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd tak porušil nielen právo dedičky 2/ na spravodlivý proces, ale aj jednu zo základných zásad súdneho konania. Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav. 7.6. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave a ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zrušené a vec vrátená Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. K dovolaniu podal písomné vyjadrenie dedič 1/. Uznesenie Krajského súdu ako aj uznesenie Okresného súdu považuje za vecne a právne správne a dovolanie dedičky 2/ považuje za nedôvodné. Dedička 2/ ani v jednom zo svojich podaní nepredložila iné, respektíve ďalšie dôkazy alebo tvrdenia ako tie, ktoré boli a sú súčasťou dedičského spisu. Argumentačne dedička 2/ sa zamerala len na podľa nej nesprávnu právnu kvalifikáciu povahy finančných prostriedkov získaných poručiteľkou z predaja bytu zo strany súdu. V konaní navrhovala dedička 2/ finančné prostriedky zahrnúť do dedičstva a neskôr v podaní zo dňa 31. 7. už navrhla prostriedky započítať ako dar neobvyklej hodnoty na dedičský podiel dediča 1/. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa riadne vysporiadal so všetkými argumentami dedičky 2/, aj tými, ktoré akcentuje v doplnení odvolania zo dňa 31. 7. 2023. Dedička v doplnení odvolania neuviedla žiadne nové skutočnosti, ani súdu nepredložil a ani nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne a poskytol odpovede na všetky relevantné argumenty dedičky 2/. Vzhľadom na to navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol ako nedôvodné.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012), dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).
11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (por. § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) C.s.p., je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
1 2. V danom prípade dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) C.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. V ustanovení § 420 C.s.p. je upravená prípustnosť dovolania z dôvodu existencie vád zmätočnosti. Vady zmätočnosti predstavujú v zákone taxatívne vymedzené prípady, ktoré predstavujú vážne procesné nedostatky, pre existenciu ktorých je potrebné rozhodnutie zrušiť bez ohľadu na to, či táto procesnávada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 C.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
14. Pre naplnenie dôvodu dovolania v zmysle § 420 písm. f) C.s.p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil účastníkovi konania realizovať jemu patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Za porušenie práva na spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, ktorým sa znemožnila, odňala alebo sťažila realizácia tých procesných práv, ktoré účastníkovi civilného súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím bola zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní.
16. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. V tomto zmysle sa pod postupom súdu myslí nielen postup senátu a predsedu senátu (sudcu), ale aj úkony iných pracovníkov súdu, pokiaľ sa tento nesprávny postup následne prejavil v nesprávnom rozhodnutí súdu tak, že súd nesprávny postup vyhodnotí ako porušenie práva na spravodlivý proces.
17. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dedička 2/ podala proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 69D/561/2019-314 zo dňa 05. 12. 2022 odvolanie zo dňa 21. 12. 2022. Na základe výzvy Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. 03. 2020 dedička 2/ podaním zo dňa 10. 05. 2023 doplnila svoje odvolanie. Ďalej dedička 2/ reagovala na vyjadrenie dediča 1/ podaním zo dňa 6. 6. 2023, v ktorom uviedla, že odvolanie považuje za právne relevantné.
18. Ďalej z obsahu súdneho spisu z č. l. 400 bolo zistené, že Mestský súd Bratislava IV podaním zo dňa 19. 10. 2023 predložil spis predkladacou správou Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní dedičky 2/ proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie, pričom v predkladacej správe poukázal na podané odvolanie dedičky 2/, ktoré bolo doplnené dňa 15. 05. 2023, ďalej poukázal na podanie dedičky 2/, ktoré bolo doručené notárke dňa 12. 06. 2023. Z obsahu spisu bolo ďalej zistené, že Krajský súd v Bratislave o odvolaní dedičky 2/ rozhodol dňa 31. októbra 2023 napadnutým uznesením a to tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Dovolateľka v dovolaní namietala ako vadu konania, že odvolací súd rozhodujúc dňa 19. 10. 2023 sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal jej doplnením odvolania, ktoré elektronicky bolo doručené na Mestský súd Bratislava IV dňa 01. 08. 2023, išlo o podanie zo dňa 31. 07. 2023.
19. Dovolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že fyzicky, v listinnej podobe toto podanie, označené ako doplnenie dovolania sa nenachádza žurnalizované v obsahu súdneho spisu. Preskúmaním elektronických dokumentov a podaní súdneho spisu však zistil, že dovolateľka skutočne doručila elektronicky súdu prvej inštancie podanie označené ako doplnenie odvolania zo dňa 31. 07. 2023 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. decembra 2022. Predmetné podanie spĺňalo všetky náležitosti a bolo autorizované podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 62 ods. 1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 C.m.p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 C.m.p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
21. Civilný mimosporový poriadok na rozdiel od všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku je postavený na koncepcii úplného apelačného systému. V mimosporových konaniach zmena a dopĺňanie odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania a procesnú aktivitu účastníkov konania vrátane tzv. práva novôt neobmedzuje princíp koncentrácie. Z toho vyplýva, že aj v odvolacom konaní je možné uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné návrhy a súd je povinný v súčinnosti s účastníkmi konania zistiť skutočný stav veci a na účely tohto zistenia vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (čl. 6 C.m.p.).
22. V prejednávanej veci skutočne ako dovolací súd zistil dedička 2/ doručila Mestskému súdu Bratislava IV podanie zo dňa 31. 07. 2023 označené ako doplnenie odvolania voči vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu (teraz mestskému súdu), pričom je zrejmé, že od tohto dňa bolo aj v dispozícii Krajského súdu. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že uvedený procesný postup odvolacieho súdu treba považovať za nesprávny a v jeho dôsledku bola dovolateľke znemožnená realizácia procesných práv, ktoré jej procesné predpisy priznávajú a zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie dedičky 2/ je preto procesne prípustné podľa § 420 písm. f) CSP a dovolateľka v ňom dôvodne namieta ňou uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti. Odvolací súd preto posúdi aj obsah námietok uvedených v doplnení odvolania zo dňa 31. 7. 2023 v kontexte s celou prejednávanou vecou.
23. Z tohto dôvodu dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.).
25. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).
26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.