1 Cdo 86/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. S., zomrelej X., naposledy bývajúcej v S., proti odporkyni S., a.s., so sídlom v B., o uloženie povinnosti uverejniť opravu, odpoveď a zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 9 958 €, vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 6 C 311/2009, o dovolaniach E. S., J. S. a M. S.,
všetkých bývajúcich v S., zastúpených M. s.r.o., so sídlom v M., proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 31. januára 2012 sp. zn. 4 Co 13/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolania o d m i e t a.
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) uznesením zo 7. júna 2011 č.k.
6 C 311/2009-68 konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Zároveň rozhodol, že prostredníctvom Daňového úradu Pezinok vracia spoločne
a nerozdielne súdny poplatok vo výške 754,87 € dedičom navrhovateľky J. S., E. S. a M. S.,
všetkým bývajúcim v S.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa v konaní
domáhala uverejnenia opravy a odpovede v zmysle zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej
tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„tlačový zákon“) a že v priebehu konania (X.) zomrela. Zdôraznil, že právo na opravu
a odpoveď podľa tlačového zákona je rovnako ako právo na ochranu osobnosti v zmysle § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou a neprechádza
na dedičov. Osobám uvedeným v § 15 O.s.p. však vzniká originálne právo na ochranu
osobnosti smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Mal za to, že ak dedičia
žalobkyne (jej pozostalý manžel a synovia) chcú toto právo využiť, musia samostatne uplatniť svoj návrh na súde. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa konanie podľa § 107 ods. 1
O.s.p. zastavil.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie J. S. a E. S. uznesením z 31.
januára 2012 sp. zn. 4 Co 13/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd skonštatoval, že súd
prvého stupňa pri zastavení konania pre stratu spôsobilosti byť účastníkom konania
postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Mal za to, že v danej veci ďalšiemu
pokračovaniu v konaní bráni uplatnené právo, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby
a neprechádza na dedičov, pretože tieto práva majú povahu osobnostných práv a ako také nie
sú predmetom dedenia. Poukázal na § 10 ods. 5 tlačového zákona, ktorý výslovne stanovuje,
že právo na opravu a odpoveď po smrti fyzickej osoby patrí osobám blízkym, čo znamená, že
blízkej osobe dáva právo nové a má ten dôsledok, že blízka osoba nevstupuje do práv
a povinnosti zomrelej osoby, ako je tomu v prípade dedenia. Návrh týchto osôb nemôže byť
však uplatnený v konaní vedenom o návrhu, ktorý podala ešte za svojho života
navrhovateľka. Iniciovať nové konanie, ktorého obsah z pohľadu zásahu tlače
do osobnostných práv je zhodný s obsahom práva, ktorý patril zosnulému účastníkovi,
je preto možné iba po zastavení konania. Tieto osoby by inak toto právo vôbec nemali a ani
by ho nemohli uplatniť. Pre úplnosť odvolací súd dodal, že smrťou oprávnenej osoby zaniká
aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože táto mala byť poskytnutá
za účelom zmiernenia a vyváženia ňou utrpenej nemajetkovej ujmy, inak by pri opačnom
výklade toto právo už nadobudlo majetkovú povahu a v konečnom dôsledku by už ani
nemohlo slúžiť stanovenému cieľu. Ak by určitú ujmu mali pociťovať osoby uvedené v § 15
Občianskeho zákonníka, môžu si uplatniť náhradu nemajetkovej ujmy za seba, za svoje
znášanie dôsledkov vyplývajúcich zo zásahu do práv zosnulej osoby.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolania E.. S., J. S. a M. S.. Navrhli
v nich napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.
Poukazovali na to, že v predmetnom konaní nejde o uplatňovanie práva na ochranu osobnosti
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale práv na opravu, na odpoveď a na primeranú
finančnú náhradu v zmysle tlačového zákona, tvrdiac, že ide o nároky, ktoré sa neviažu len na
osobu navrhovateľky, ale prechádzajú na dedičov. Právny názor odvolacieho súdu, že
ustanovenie § 10 ods. 5 tlačového zákona (účinného do 31. augusta 2011) výslovne stanovuje,
že právo na opravu a odpoveď po smrti fyzickej osoby patrí osobám blízkym, čo znamená, že blízkej osobe dáva právo nové a má ten dôsledok, že blízka osoba nevstupuje do práv
a povinností zomrelej osoby, považovali dovolatelia za nesprávny. Argumentovali, že
v danom prípade by blízke osoby reálne nemohli iniciovať nové konanie, nakoľko už uplynuli
prekluzívne lehoty určené v ustanovení § 10 ods. 3 tlačového zákona (v znení účinnom do
31. augusta 2011). Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu kreovať pre blízke osoby zosnulej
osoby nové - originárne právo na využitie postupu v zmysle § 10 ods. 2 tlačového zákona,
potom by im celkom zrejme určil lehotu na uplatnenie ich práva tak, že by počiatok jej
plynutia viazal na smrť osoby dotknutej obsahom vydanej periodickej tlače alebo
zverejneného agentúrneho spravodajstva. Tvrdili, že ak by aj v danej veci boli dôvody na
zastavenie konania v časti návrhu navrhovateľky na uverejnenie opravy a odpovede,
v žiadnom prípade nemohli byť splnené dôvody na zastavenie konania v časti priznania
primeranej finančnej náhrady za nesplnenie povinnosti vydavateľa periodickej tlače, ktorá má
povahu sankcie, nakoľko sa ňou má reparovať porušenie zákona, pričom beneficientom
peňažného plnenia je ex lege priamo osoba, ktorá o uverejnenie opravy a odpovede neúspešne
žiadala. Z uvedených dôvodov považovali dovolaním napadnuté rozhodnutie za svojvoľné,
právne neobhájiteľné a v ňom obsiahnutý výklad § 10 tlačového zákona za nelogický, majúc
za to, že odvolací súd neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie
o zastavenie konania.
Odporkyňa sa k dovolaniam nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolania
podali oprávnené osoby.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 240 ods. 1 prvej vety O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni. Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu môže podať účastník konania.
Aby dovolanie malo právne účinky, t.j. aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy,
s ktorými ráta Občiansky súdny poriadok, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré tento predpis
stanovuje. V ustanovení § 240 ods. 1 prvej vete O.s.p. sa stanovuje, že subjektom
legitimovaným na podanie dovolania je účastník. Na podanie dovolania je teda procesne
legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozhodnutím odvolacieho súdu.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka svojim návrhom podaným v zmysle § 10
ods. 2 a 4 tlačového zákona domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť uverejniť opravu,
odpoveď a zaplatiť jej peňažnú náhradu v celkovej výške 9 958 €. Ide tu teda o sporové
konanie, ktorého okruh účastníkov vymedzuje Občiansky súdny poriadok v § 90 tak, že
sú nimi navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný). V zmysle tohto ustanovenia
/vymedzenia/ sa účastníctvo v konaní zakladá čisto procesným spôsobom, pretože závisí
výlučne od údajov obsiahnutých v návrhu na začatie konania (žalobe). Za navrhovateľa
(žalobcu) sa považuje ten, kto podal na súde návrh na začatie konania (žalobu) a zároveň
v ňom vyjadril svoju vôľu vystupovať ako žalujúca strana v spore. Odporcom (žalovaným)
je ten, koho navrhovateľ (žalobca) za takéhoto účastníka označil vo svojom návrhu (žalobe).
Z kontextu dovolania vyplýva, že dovolatelia vyvodzujú svoje účastníctvo v konaní
z procesného nástupníctva po zomrelej navrhovateľke, tvrdiac, že k nemu došlo v dôsledku
univerzálnej sukcesie, nakoľko sú jej dedičmi, resp. že vstúpili do práv navrhovateľky
uplatňovaných v konaní ako jej blízke osoby v zmysle § 10 ods. 5 tlačového zákona (v znení
účinnom do 31. augusta 2011). S týmito ich názormi sa ale dovolací súd nestotožňuje.
Podľa § 7 ods. 1 tlačového zákona ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo
obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne
určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia.
Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.
Podľa § 7 ods. 2 tlačového zákona žiadosť o uverejnenie opravy sa musí doručiť
vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej
tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje nepravdivé skutkové
tvrdenie, inak právo na opravu zaniká.
Podľa § 8 ods. 1 tlačového zákona (v znení účinnom do 31. augusta 2011)
ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka
cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej
osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie
odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť
bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté.
Podľa § 8 ods. 2 tlačového zákona (v znení účinnom do 31. augusta 2011) žiadosť
o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej
agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho
spravodajstva, ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď
zaniká.
Podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová
agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia
niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď
alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej
tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd.
Podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona (v znení účinnom do 31. augusta 2011)
ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo
dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie,
má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru
požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 50 000 Sk do 150 000 Sk. Nárok
na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde spolu s návrhom podľa odseku 2.
Podľa § 10 ods. 5 tlačového zákona (v znení účinnom do 31. augusta 2011) právo
na opravu, právo na odpoveď alebo právo na dodatočné oznámenie patrí po smrti fyzickej
osoby blízkym osobám.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť
alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Žiadosť o uverejnenie opravy ako aj žiadosť o uverejnenie odpovede v zmysle § 7
ods. 1 a § 8 ods. 1 tlačového zákona, pokiaľ sú uplatňované fyzickou osobou, predstavujú
špecifické právne prostriedky, ktoré sú určené na ochranu proti nepravdivým skutkovým
tvrdeniam o konkrétnej fyzickej osobe, resp. skutkovým tvrdeniam dotýkajúcim sa jej cti,
dôstojnosti alebo súkromia, zverejneným v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve.
Z uvedeného je zrejmé, že v konečnom dôsledku predmetom právnej ochrany v prípade práv
na opravu a odpoveď sú práve spomínané osobnostné práva fyzickej osoby (pri práve
na opravu to však nie je zákonnou podmienkou), ku ktorých porušeniu došlo v súvislosti
so zneužitím práva na slobodu prejavu periodickou tlačou alebo agentúrnym spravodajstvom.
Je treba tiež prihliadnuť na to, že v spomenutých ustanoveniach tlačový zákon priznáva
aktívnu legitimáciu na uplatňovanie práva na opravu a práva na odpoveď voči vydavateľovi
periodickej tlače alebo tlačovej agentúre len osobe, ktorá bola neoprávneným zásahom
dotknutá. Z týchto dôvodov možno podľa názoru dovolacieho súdu konštatovať, že práva
na opravu a odpoveď garantované tlačovým zákonom (obdobne ako právo na ochranu
osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú právami výlučne osobnej povahy,
ktoré smrťou dotknutej fyzickej osoby zanikajú a neprechádzajú na jej dedičov (porovnaj
m.m. R 53/1996). Stojí za pripomenutie, že k rovnakému záveru dospela v minulosti súdna
prax v súvislosti s právom na opravu nepravdivých údajov podľa predchádzajúceho zákona
č. 81/1996 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch
(k tomu porovnaj R 95/1998).
Tlačový zákon v § 10 ods. 5 (v znení účinnom do 31. augusta 2011) výslovne
ustanovuje, že po smrti fyzickej osoby patria práva na opravu a odpoveď jej blízkym osobám.
Ide tu o samostatné originálne práva blízkych osôb, ktoré im vznikajú priamo zo zákona
(ex lege) nezávisle od ich dedičského práva, a to bez ohľadu na to, či k neoprávnenému
zásahu došlo počas života fyzickej osoby alebo až po jej smrti. Aby si blízke osoby mohli
uplatniť svoje práva podľa tlačového zákona voči vydavateľovi periodickej tlače alebo
tlačovej agentúre, musia im najprv vzniknúť; v prípade tých práv, u ktorých už uplynuli
prekluzívne lehoty, pravdaže, k vzniku práva blízkych osôb na posmrtnú ochranu fyzickej
osoby /práva na opravu, práva na odpoveď alebo práva na dodatočné oznámenie/ už dôjsť nemôže. Smrťou fyzickej osoby dotknutej neoprávneným zásahom jej práva osobnej povahy
zaniknú: súčasne so zánikom práv na opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie zanikne
aj s nimi späté právo požadovať na súde primeranú peňažnú náhradu podľa § 10 ods. 4
tlačového zákona, pretože táto predstavuje sankciu voči vydavateľovi periodickej tlače alebo
tlačovej agentúre za porušenie povinnosti uverejniť opravu, resp. odpoveď alebo dodatočné
oznámenie a nárok na ňu sa viaže s dotknutou fyzickou osobou, ktorá o ich uverejnenie tieto
subjekty požiadala. Tieto práva sú teda výlučne osobnej povahy a smrťou dotknutej fyzickej
osoby neprechádzajú na jej dedičov. Z podaného potom vychodí, že v prípadoch, keď
k zániku spomínaných práv v dôsledku smrti dotknutej fyzickej osoby - navrhovateľa dôjde
v priebehu súdneho konania, súd musí v zmysle § 107 ods. 1 O.s.p. konanie pre nedostatok
(stratu) spôsobilosti byť účastníkom konania u navrhovateľa zastaviť; samostatné právo
na postmortálnu ochranu v zmysle tlačového zákona poskytnuté blízkym osobám nemožno
vykladať ako ich právne nástupníctvo po zomrelej fyzickej osobe v súdnom konaní.
V posudzovanej veci sa navrhovateľka ako osoba dotknutá neoprávneným zásahom
domáhala voči odporkyni v zmysle § 10 ods. 2 tlačového zákona realizácie svojich práv
na opravu a odpoveď, ako aj primeranej peňažnej náhrady podľa § 10 ods. 4 tlačového
zákona, v priebehu konania pred súdom prvého stupňa avšak zomrela. Smrťou navrhovateľky
jej práva na opravu a odpoveď ako práva majúce osobnú povahu vrátane práva na primeranú
peňažnú náhradu zanikli bez toho, aby prešli na jej dedičov; blízke osoby (podľa § 116
Občianskeho zákonníka sem patrí príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu)
nevstúpili do procesného postavenia navrhovateľky v tejto právnej veci. Je nutné ešte dodať,
že tým nie je dotknutá postmortálna ochrana osobnosti navrhovateľky v zmysle § 15
Občianskeho zákonníka.
So zreteľom na uvedené zistenia a prijaté závery Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že dovolatelia nie sú účastníkmi konania v prejednávanej veci, preto ich dovolania
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto
naň nie je oprávnený.
V dovolacom konaní neboli dovolatelia úspešní, preto právo na náhradu trov konania
vzniklo odporkyni ako účastníčke konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďže odporkyňa si ich náhradu neuplatnila (§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.),
súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2014
JUDr. Milan D e á k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková