1Cdo/85/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne E.. D. T., bývajúcej v F. W., D.Á. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Gergelym Pšenákom, so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 30, proti žalovanému M.P. T., bývajúcemu v F. W., D. XX, t. č. v F. W., U. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 C 212/2016, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 18. januára 2021 sp. zn. 6 Co 4/2021, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa so svojim návrhom, zo dňa 14. novembra 2019, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, podľa ktorého by súd uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť 20 metrov nepribližoval k jej osobe a tiež, aby súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do spoločnej nehnuteľnosti. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi k vyššie spomenutej nehnuteľnosti, a to každý v podiele 1/8 k celku a v rodinnom dome v súčasnosti býva žalobkyňa. Žalobkyňa ďalej uviedla, že medzi ňou a žalovaným prebiehajú viaceré súdne spory ohľadom vyššie uvedenej nehnuteľnosti, ktoré zhoršujú vzťahy medzi nimi, a tieto sú tak rozvrátené, že sa žalovaného bojí, nakoľko ten ju svojím správaním terorizuje a obava z nepredvídateľného a nevypočítateľného správania žalovaného jej spôsobuje neprimeraný a dlhodobý stres. 1.1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 30. júla 2020 č. k. 9 C 212/2016-711 nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť 20 metrov nepribližoval k osobe žalobkyne. Druhým výrokom nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého uložil žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor v katastrálnom území F. W. na LV č. XXXX stavby (rodinného domu) súpisného čísla XXX, na pozemku C KN s parcelným číslom XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2 a pozemku registra C KN s parc. č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 839 m2. Okresný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, voči žalovanému.

1.2. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalobkyne, záznamov polície, priestupkových spisov a priestupkových konaní, ktoré boli do toho času vedené proti žalovanému na podnet žalobkyne. Súd študovaním matérie zistil, že žalovaný sa mal pri viacerých priestupkoch žalobkyni vyhrážať, že jej ublíži, vulgárne jej nadával, hádzať do nej kamene, udrieť ju a podobne, pričom stanovisko žalovaného bolo v týchto prípadoch zásadne protichodné, a tým došlo k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že žalobkyňa preukázala dostatočným spôsobom dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom poznamenal, že žalovaný sa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nebránil žiadnymi dôkazmi.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie uznesením z 18. januára 2021 sp. zn. 6 Co 4/2021 zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietol. 2.1. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného žalobcu. Preto nesprávne súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že žalovaný sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebránil žiadnymi dôkazmi a nepreukázal žiadne listinné dôkazy. Žalobkyňa relevantným spôsobom neosvedčila dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Nepreukázala žiadnu intenzitu fyzického násilia a ani podozrenie z tohto násilia. Listinné dôkazy, ktoré sa v spise nachádzali svedčia o veľmi zlých vzťahoch medzi súrodencami, avšak pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako ho žalobkyňa požadovala, neboli postačujúce. Žalobkyňa síce v konaní predložila súdu viaceré listinné dôkazy, niektoré aj staršieho dáta, neaktuálne, a tie ktoré boli z roku 2019 nesvedčili o hrozbe voči jej osobe. Je zrejmé, že vzťahy medzi stranami konania, ako súrodencami, sú ťažké, komplikované, vedú medzi sebou súdne spory, čo však ešte ale neznamená, že existujú dôvody pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila, že bola nutná a nevyhnutná dočasná oprava pomerov, a to či už vo forme uloženia žalovanému zákazu vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, alebo vo forme zákazu pre žalovaného priblížiť sa k žalobkyni. Odvolací súd zvýraznil, že niet sporu o tom, že žalobkyňa nepreukázala zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd teda ustálil, že v danej veci sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neriadil uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere zo zisteného skutkového stavu veci nevyvodil správne právne závery. 2.2. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, v ktorom namietala, že súd dôkazy, ktoré uvádzala, nevyhodnotil správne a rozhodnutie súdu preto spočíva v nesprávnom právnom posúdení.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že Krajský súd v Nitre dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, preto navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Vo svojom dovolaní žalobkyňa, resp. jej právny zástupca uviedli celkom rozsiahly súhrn priebehu konania, ako rozhodli súdy na oboch inštanciách, opis podaní žalobkyne a žalovaného a zopakovali, že žalobkyňa je toho názoru, že dostatočným spôsobom osvedčila potrebu dočasne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným. Žalobkyňa tiež uviedla, že súd nevyhodnotil dôkazy (ktoré predložila) správne a rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom k dovolacím dôvodom nič viac neuviedla. 9.1. Podľa ustanovení § 431 a § 432 CSP ale dovolateľka vôbec nešpecifikovala konkrétny dovolací dôvod. Aj v zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný (o. i.) uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne (konkretizovať), a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Uvedené je podstatné a smerodajné pre samotný dovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia, a z iných, než dovolateľom uplatnených dôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. 9.2. Dovolací súd nemôže a nesmie len dedukovať a hádať na základe jedinej vety, ktorú dovolateľka uviedla vo svojom dovolaní, „....súd nevyhodnotil dôkazy správne a rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.“, o aký konkrétny dovolací dôvod ide, alebo či ide o dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 CSP alebo podľa § 421 CSP. 9.3. Preto ak dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, tak ako sa to stalo aj v prejednávanej veci, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP.

10. Najvyšší súd nad rámec nutnosti uvádza nasledovné. Ak by dovolací súd mal vychádzať z obsahovej stránky dovolania žalobkyne, resp. z obsahu vety (viď bod 9.2.), ktorú žalobkyňa uviedla vo svojom dovolaní, mohol by byť v domnienke, že dovolateľka chcela uplatniť ako dovolací dôvod jeden z tých, ktorých výpočet je v ustanovení § 421 ods. 1 CSP, keďže v dovolaní spomína nesprávne právne posúdenie. Ak by dovolací súd aj prihliadol, na takto nedostatočnú špecifikáciu dovolacieho dôvodu a mal za to, že dovolateľka namietala § 421 ods. 1 písm. a/, b/, alebo c/ CSP, v takom prípade by bola prípustnosť jej dovolania výslovne vylúčená, a to ustanovením § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP. V konečnom dôsledku by to aj za takejto situácie opäť viedlo k odmietnutiu dovolania, a to aj napriek tomu, ak by dovolateľka, alebo jej právny zástupca správnym a zákonným spôsobom špecifikovali dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

11. Podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej veci, žalobkyňa zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) nevymedzila uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti dovolania - ako už bolo dovolacím súdom uvedené - považuje CSP za dôvod pre jeho odmietnutie v zmysle § 447 písm. f/ CSP.

12. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktorého dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP (§ 447 písm. f/ CSP), odmietol.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.