1Cdo/85/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F., bývajúcej vo I., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Michalom Plentom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Sídlisko Okulka 42, proti žalovanej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, Jána Hollého 14, Prešov, zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, o odškodnenie nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Prešov pod. sp. zn. 11 C 129/2011, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2016, sp. zn. 10 Co 95/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. novembra 2016, sp. zn. 10 Co 95/2016 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 27. apríla 2016 č. k. 11 C 129/2011-216 v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 5 000,- Eur a nahradiť trovy konania titulom náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na § 11 a 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, spôsobenej žalobkyni neoprávneným zásahom žalovanej do jej práva na ochranu fyzickej integrity. Odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, odmietol.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie v zmysle § 431 v spojení s § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“ a v zmysle § 432 v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd v zmysle § 448 CSP dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] najskôr skúmal procesné podmienky prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, žedovolanie je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.

5. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

6. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Žalovaná v dovolaní namietala, že v konaní nedošlo k nepochybnému záveru kto, kedy a akým spôsobom zasiahol do práva žalobkyne [§ 13 ods. 1 OZ], súdy neodôvodnili ako bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť žalobkyne [§ 13 ods. 2 OZ], keďže žalobkyni aj po predpokladanom odobratí orgánov v roku 2003 bola zachovaná reprodukčná funkcia a psychickými problémami začala trpieť až po tom, čo sa o odobratí orgánov v roku 2010 dozvedela. Žalovaná mala ďalej za to, že argumentácia vzťahujúca sa k neprihliadnutiu na ňou vznesenú námietku premlčania je zmätočná, a postup, v ktorom sa žalovanej uprela možnosť využiť uplatnenie námietky premlčania znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.

8. Najvyšší súd v tejto súvislosti konštatuje, že neúplné skutkové zistenia, nesprávne skutkové závery alebo nesprávne vyhodnotenie dôkazov nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). V súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu najvyšší súd konštatuje, že odvolací súd postačujúco odôvodnil svoj rozsudok, ktorým nadviazal na rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý ako vecne správny potvrdil. Ich odôvodnenie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali aj ako zistený skutkový stav právne posúdili.

9. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade do úvahy neprichádza, preto najvyšší súd dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP pre jeho procesnú neprípustnosť odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Podľa § 432 ods. 1 a 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

12. Najvyšší súd zastáva názor, podľa ktorého v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jehoprípustnosť. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 432 v spojení s § 421 ods. 1 CSP.

13. Žalovaná v dovolaní namietala, že ňou vznesená námietka premlčania bola zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nesprávne právne posúdená za rozpornú s dobrými mravmi, pričom svoje dovolanie odôvodnila v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP. V danom prípade však procesné podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 421 CSP nie sú splnené.

14. V súvislosti s predpokladom prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľka uviedla rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých nekonštatoval pri vznesení námietok premlčania rozpor s dobrými mravmi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 148/2004, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 443/2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012). Podľa názoru najvyššieho súdu uvedené závery prislúchajú konkrétnym skutkovým okolnostiam uvedených prípadov.

15. Najvyšší súd ďalej konštatuje, že odvolací súd sa v danom prípade v súvislosti s neprihliadnutím na vznesenú námietku zaujatosti odvolacím súdom z dôvodu rozporu s dobrými mravmi neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, naopak tento za špecifických okolností pripúšťa odopretie účinkov námietky premlčania. Podľa ustálenej súdnej praxe dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Vzhľadom na uvedené, postup súdu podľa tohto ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu /tzv. šikanózny výkon práva/ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 249/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012).

16. Konajúce súdy neprihliadli na žalovanou vznesenú námietku premlčania pre jej rozpor s dobrými mravmi. Odôvodnili to poukazom na špecifické okolnosti pripúšťajúce odopretie účinkov námietky premlčania, keďže žalobkyňa nemohla podať žalobu o odškodnenie v rámci plynutia premlčacej doby, keďže sa o neoprávnenom zásahu dozvedela až v roku 2010. Žalobkyňa teda márne uplynutie premlčacej lehoty nezavinila.

17. Z dôvodu, že sa odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, predpoklad prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP neprichádza do úvahy.

18. V súvislosti s predpokladom prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolateľka uvádzala, že akcentácia okolnosti nekonania žalovanej vo vzťahu k dobrým mravom, sú v zásade otázkou, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená, prípadne za obdobných skutkových okolností je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa názoru dovolateľky je potrebné zohľadniť špecifické postavenie žalovanej ako štátnej príspevkovej organizácie, ktorá nakladá s majetkom štátu, resp. je napojená na rozpočet štátu formou príspevkov a jej majetok podlieha zákonu č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov azákonu č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Z uvedeného dôvodu nie je možné použiť nezáujem žalovanej uzavrieť mimosúdnu dohodu so žalobkyňou s cieľom dodržať vyššie uvedené zákony ako argument vo vzťahu k aplikácii dobrých mravov.

19. Podľa názoru najvyššieho súdu skutočnosť, že odvolací súd pokladal žalovanou vznesenú námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, aj z dôvodu nezáujmu žalovanej na uzatvorení mimosúdnej dohody, nezakladá právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd touto argumentáciou doplnil súdom prvej inštancie právne posúdený rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi z dôvodu existencie vyššie uvedených špecifických okolností pripúšťajúcich odopretie účinkov námietky premlčania.

20. Z uvedeného dôvodu predpoklad prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP neprichádza do úvahy.

21. Predpoklad prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP podľa názoru najvyššieho súdu takisto neprichádza do úvahy, keďže skutočnosť, že dovolací súd v jednotlivých sporoch individuálne posudzuje otázku možného rozporu vznesenia námietky premlčania s dobrými mravmi nemožno pokladať za právnu otázku, ktorá by bola dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Otázka posúdenia možného rozporu vznesenia námietky premlčania s dobrými mravmi je vždy posudzovaná individuálne, podľa konkrétnych okolností sporu.

22. Dovolací súd navyše dodáva, že uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ a súčasne podľa písm. b/ aj c/ CSP sa navzájom obsahovo vylučujú.

23. Vzhľadom na to, že dovolanie nezodpovedá kritériám uvedeným v § 432 v spojení s § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol.

24. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

25. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.