UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Eriky Šobichovej v spore žalobkyne BPT LEASING, a.s., so sídlom v Bratislave, Drieňová 34, IČO: 31 357 814, právne zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Rožňavská 2, proti žalovanému Geodetickému a kartografickému ústavu Bratislava, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 4, o zaplatenie 5 277,83 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18 C 271/2008, konajúc o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2019 č. k. 14 Co 369/2016-133, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. septembra 2019 č. k. 14 Co 369/2016-133 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. septembra 2019 č. k. 14 Co 369/2016-133 (ďalej aj „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“) potvrdil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 18. januára 2010 č. k. 18 C 271/2008-53 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5 277,83 eur s príslušenstvom titulom plnenia bez právneho dôvodu, ktoré žalobkyňa zaplatila za sprístupnenie informácií z katastrálneho portálu. Žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2. Odvolací súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobkyňa svoj nárok právne posúdila ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného plnením zo strany žalobkyne bez právneho dôvodu (ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tým, že protiprávne podmieňoval prístup na internetovú stránku www.katasterportal.sk uhrádzaním odplaty, v dôsledku čoho na účet žalovaného uhradila žalobkyňa za obdobie od 13. novembra 2006 do 16. augusta 2007 sumu 5 277,83 eur. Ako už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, pre správne právne posúdenie veci bolo potrebné ustáliť vzájomný vzťah dvoch zákonov, a to jednak zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobodeinformácií) (ďalej aj „zákon č. 211/2000 Z. z.“) a zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii (ďalej aj „zákon č. 215/1995 Z. z.“). Ide o zákony, ktoré predmetom svojej úpravy nie sú totožné, pokiaľ sa týka druhu a rozsahu informácií a ich vzťah možno vyjadriť ako vzťah subsidiarity a generality. Preto zákon č. 211/2000 Z. z. nemá derogačné účinky vo vzťahu k ustanoveniu § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z., ktoré ustanovilo, že informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytovali a sprístupňovali za odplatu. Bezodplatnosť získavania konkrétneho druhu informácií zo štátnej dokumentácie, ktoré boli sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra nehnuteľností, spravovaný na centrálnej úrovni, bola zavedená až novelou zákona č. 215/1995 Z. z., ktorá bola účinná od 01. septembra 2007. Preto na základe platnej právnej úpravy účinnej v rozhodnom období bol žalovaný oprávnený požadovať odplatu za všetky informácie z „dokumentácie“ podľa ním zverejneného cenníka vypracovaného podľa pravidiel pri tvorbe cien za výkon rozpočtovej organizácie, ktorý určuje zákon o cenách. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že spoplatňovanie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými týmto zákonom. Pokiaľ sa týka práva na poskytnutie informácií a toto právo by vyplývalo z akéhokoľvek zákona a išlo by o informácie zo štátnej dokumentácie, odplata za informácie by sa riadila v tom čase účinnou právnou úpravou (ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. účinné do 31. augusta 2007). Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách je všeobecným predpisom, ktorý určuje pravidlá tvorby cien, pričom k námietke žalobkyne, že tento zákon nerieši otázku určenia výšky odplaty za poskytovanie informácií, odvolací súd uviedol, že táto námietka žalobkyne je irelevantná s ohľadom na posúdenie otázky oprávnenosti požadovania odplaty žalovaným za informácie zo štátnej dokumentácie.
3. Ďalej odvolací súd poukázal na smernicu 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom používaní informácií verejného sektora, ktorá nezakazuje spoplatňovanie poskytovania informácií. Práve naopak, v bode 14. pripúšťa za poskytovanie informácií vyberanie poplatkov, ktoré by však nemali presiahnuť celkové náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu a šírenie dokumentov spolu s primeranou návratnosťou investícií. Nákladová návratnosť spolu s primeranou návratnosťou investícií v súlade s platnými účtovnými princípmi a zodpovedajúcou metódou kalkulácie nákladov príslušného subjektu verejného sektora predstavuje hornú hranicu poplatkov. Súčasťou bodu 14. smernice je aj výzva členských štátov, aby podporovali subjekty verejného sektora pri sprístupňovaní dokumentov za poplatky, ktoré nepresahujú marginálne náklady na reprodukciu a šírenie dokumentov. K ďalšej námietke žalobkyne, že žalovaný nepreukázal skutočné náklady na ním prevádzkovanú internetovú stránku (katastrálny portál), odvolací súd mal za to, že informácie verejne prístupné na katastrálnom portáli boli do 31. augusta 2007 poskytované za odplatu podľa cenníka, ktorý bol na internetovej stránke žalovaného zverejnený. Ide o určitý druh správneho poplatku, keďže však ide o určitý druh správneho poplatku, v tomto konaní nie je možné preskúmavať opodstatnenosť výšky poplatkov, resp. odplaty s poukazom na vyššie uvedené kritériá.
4. V priebehu odvolacieho konania na pojednávaní dňa 21. februára 2012 právny zástupca žalobkyne pre prípad, že by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, navrhol pripustiť vo veci dovolanie, aby sa vyriešila právna otázka spoplatňovania informácií, ktoré sú získavané z informačného systému geodézie, kartografie a katastra prostredníctvom internetovej stránky tzv. katastrálneho portálu v období pred 01. septembrom 2007. Takýto návrh právny zástupca žalobkyne navrhol v čase účinnosti procesného predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol platný a účinný do 30. júna 2016. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bol platný nový procesný právny poriadok platný a účinný od 01. júla 2016, kde zásadnou zmenou v tejto novej úprave prípustnosti dovolania (ustanovenie § 421 CSP) proti rozhodnutiam odvolacieho súdu je jeho nastavenie na princípe otvorenosti proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými jednak v ustanovení § 421 ods. 2 CSP, ako aj v ustanovení § 422 CSP s tým obsahovým rozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti definovaných v ustanovení § 421 ods. 1 CSP. Odvolací súd uviedol, že v procesnej právnej úprave do 30. júna 2016, bola upravená prípustnosť dovolania daná len úvahou odvolacieho súdu, ktorý mohol, ale i nemusel pripustiť dovolanie na vyriešenie otázky zásadného právneho významu, pričom táto prípustnosť dovolania daná len úvahou odvolacieho súdu bola vypustená z novej procesnej úpravy. Odvolací súd preto upriamil pozornosť žalobkyne na poučenie, vktorom sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, aj pokiaľ sa týka potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že dovolací súd vec vrátil odvolaciemu súdu z dôvodu existencie vady konania, majúcej za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci, ktorá bola spôsobená nesprávnou formuláciou pripustenia dovolania odvolacím súdom, a teda vzhľadom na skutočnosť, že dovolací súd neprikročil k právnemu posúdeniu predmetnej veci, mal odvolací súd za to, že potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je v rozpore so zrušujúcim uznesením dovolacieho súdu. Dovolací súd taktiež nevzhliadol názor odvolacieho súdu ohľadom nejednotného výkladu a rozdielnej rozhodovacej činnosti v identických veciach.
5. Odvolací súd pre potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia, ako aj jeho súladnosti s rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2017 sp. zn. 1 Obdo 30/2010, ktorým Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, a to v identickej veci odmietol. V odôvodnení svojho uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že sa nestotožňuje s argumentom dovolateľa, ktorý uvádza tiež žalobkyňa aj v tejto právnej veci vo svojom odvolaní (a aj v dovolaní), že pokiaľ ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. oprávňuje žalovaného požadovať za sprístupnenie informácií akúsi odplatu podľa osobitného predpisu, ktorým mal byť podľa odkazu pod čiarou zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, ide o legislatívny nezmysel a obsolentnú právnu normu. Rovnako nemožno podľa názoru Najvyššieho súdu SR dôvodne odvolaciemu súdu vytýkať, že sa nestotožnil ani nevysporiadal s mienkou dovolateľa, že novela zákona č. 215/1995 Z. z. účinná od 01. septembra 2007 je legislatívnym potvrdením predchádzajúceho právneho stavu a treba ho chápať ako prejav zákonodarnej moci prinútiť žalovaného postupovať v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., určite však nemá za následok akceptáciu predchádzajúceho protiprávneho konania žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď dovolací súd sa priamo k právnemu posúdeniu v danej veci nevyjadril, v iných identických rozhodnutiach sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu vo veci samej v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (ďalej aj ako „dovolanie žalobkyne“) z dôvodov podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP a žiadala, aby v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 CSP dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a v súlade s ustanovením § 450 CSP vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa podané dovolanie odôvodnila tým, že je potrebné v spore vyriešiť právne významnú otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, či informácie z informačného systému katastra nehnuteľností poskytované prostredníctvom internetovej stránky prevádzkovanej žalovaným www.katasterportal.sk podliehajú (resp. v rozhodnom čase podliehali) spoplatneniu. Uvedená právna otázka ešte nebola podľa žalobkyne dovolacím súdom vyriešená, pričom poukázala na tú skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uznesení zo 14. júna 2017 sp. zn. 1 Obdo 30/2010 nezaoberal meritom veci ale riešil výlučne otázku prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP a preto nastolenú otázku vyriešiť nemohol.
7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný listom po lehote tak, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom aj rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom poukázal na podľa žalovaného obdobné veci, v ktorých dovolací súd už rozhodol v prospech žalovaného (sp. zn. 4 Cdo 118/2010 a sp. zn. 1 Obdo 30/2010). Vzhľadom na to považuje dovolanie žalobkyne za nedôvodné a navrhol dovolaciemu súdu dovolanie žalobkyne zamietnuť.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (ustanovenie § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (ustanovenie § 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (ustanovenia § 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP je prípustné a tiež dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (ustanovenie § 449 ods. 1 v spojení s ustanovením § 450 CSP). 9. Na úvod dovolací súd konštatuje, že žalobkyňa v danom prípade vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, keď výlučne odvolací súd mohol vysloviť, že je v jeho rozhodnutí riešená otázka zásadného právneho významu, na ktorú samostatným výrokom pripustil dovolanie a dovolací súd nemal oprávnenie skúmať, či skutočne ide o otázku zásadného právneho významu, ale bol oprávnený preskúmavať takéto rozhodnutie odvolacieho súdu iba v rámci pripustenej otázky, súčasná právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená, a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu prípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade, že dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné dovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma napadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne. V konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože zásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania potom môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ.
10. Otázkou relevantnou v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Žalobkyňa tvrdí, že dosiaľ v dovolacím súdom nevyriešenou otázkou je otázka či informácie z informačného systému katastra nehnuteľností poskytované prostredníctvom internetovej stránky prevádzkovanej žalovaným www.katasterportal.sk podliehajú (resp. v rozhodnom čase podliehali) spoplatneniu. K uvedenej otázke dovolací súd konštatuje, že je otázkou právnou, ktorej vyriešenie záviselo od rozhodnutia odvolacieho súdu a ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená. Tak uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 30/2010, ako správne poukazuje žalobkyňa, neriešilo danú právnu otázku, ale posudzovalo len prípustnosť dovolania v danej konkrétnej prejednávanej veci a ani uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 118/2010, na ktoré poukazuje žalovaný sa nezaoberalo touto právnou otázkou ale posudzovalo prípustnosť dovolania v konkrétnej prejednávanej veci. Nastolená právna otázka, ktorú žalobkyňa dostatočne konkretizovala v dovolaní, nebola dosiaľ dovolacím súdom vyriešená vo vymedzenom zmysle a rozsahu. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolanie žalobkyne je podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné.
11. Dovolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou z 13. novembra 2008 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5 277,83 eur s príslušenstvom titulom plnenia bez právneho dôvodu s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Svoj nárok odôvodnila tým, že v období od 13. novembra 2006 do 16. augusta 2007 uhradila na účet žalovaného uvedenú sumu ako preddavok, z ktorého jej žalovaný zrážal sumy, ako odplatu v zmysle ním zverejneného cenníku za prístup k informáciám uvedeným na internetovej stránke www.katasterportal.sk. Prístup k uvedenej internetovej stránke žalovaný podmieňoval zaplatením peňažného preddavku vo výške 100 Sk, pričom podľa žalobkyne mal s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 a ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žalovaný tieto informácie poskytnúť žalobkyni bezodplatne.
12. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007 informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytujú za odplatu podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007 správy katastra a právnické osoby zriadené úradom na zabezpečenie geodetických a kartografických činností spravujúdokumentáciu geodetických základov, geodetickú časť hraničného dokumentárneho diela, dokumentáciu geodetických bodov podrobných bodových polí, dokumentáciu kartografických diel, ktorých vydavateľom je úrad, dokumentáciu štandardizácie geografického názvoslovia, dokumentáciu katastrálneho operátu a dokumentáciu automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „štátna dokumentácia“). Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007 poskytovanie informácií z katastrálneho operátu upravuje osobitný predpis.
13. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007 prevádzkovateľ poskytuje súbory údajov z automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „súbory“) na technických nosičoch v elektronickej forme alebo vzdialený prístup k súborom pomocou počítačovej siete pre iné fyzické osoby alebo právnické osoby na základe zmluvy. Podľa ustanovenia § 22 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007 poskytovanie jednotlivých informácií z informačného súboru geodetických bodových polí a z informačného súboru katastra nehnuteľností upravuje osobitný predpis.
14. Podľa ustanovenia § 69 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj „zákon č. 162/1995 Z. z.“) v znení účinnom do 31. augusta 2009 správy katastra vyhotovujú na požiadanie aj odpisy a kópie z katastrálneho operátu, ktoré nie sú verejnými listinami, a poskytujú aj ďalšie údaje. Odpis alebo kópia z katastrálneho operátu, ktoré nie sú verejnými listinami, vydaná fyzickej osobe, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, môže na jej žiadosť obsahovať okrem osobných údajov uvedených v § 68 ods. 2 aj jej rodné číslo. Vybrané údaje podľa odseku 3 môže poskytnúť na požiadanie aj právnická osoba zriadená úradom na zabezpečovanie geodetických a kartografických činností.
15. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2011 povinné osoby, ktoré prevádzkujú informačné systémy obsahujúce informácie, pri ktorých osobitný zákon nevylučuje verejnú prístupnosť, sú povinné informácie obsiahnuté v týchto registroch a zoznamoch uverejňovať na voľne prístupnej internetovej stránke. Také zverejnenie nie je porušením osobitných predpisov.
16. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že pre správne právne posúdenie veci je podstatné ustáliť vzťah zákona č. 215/1995 Z. z. a zákona č. 211/2000 Z. z. Odvolací súd však tento vzťah vyhodnotil ako vzťah subsidiárny, pričom za špeciálny právny predpis považoval zákon č. 215/1995 Z. z. a preto zákon č. 211/2000 Z. z., konkrétne ustanovenie § 6 ods. 3, nemohol mať podľa odvolacieho súdu derogačné účinky vo vzťahu k zákonu č. 215/1995 Z. z. Uvedený záver odvolacieho súdu nie je správny. Podľa názoru dovolacieho súdu zákon č. 215/1995 Z. z. a zákon č. 211/2000 Z. z. je potrebné považovať za dva samostatné, na sebe nezávislé, právne predpisy, keď vzťah subsidiarity medzi nimi nie je ani v jednom z nich legislatívne vyjadrený. Takýto vzťah výslovne neuznáva ani právna veda či prax. Možno sa preto stotožniť so záverom žalobkyne v podanom dovolaní, že oba zákony upravujú samostatné, na sebe nezávislé a rozdielne spôsoby poskytovania informácií.
17. Pre správne právne posúdenie nastolenej právnej otázky je potom potrebné skúmať, či žalovaný postupoval správne, ak za informácie (resp. za prístup k informáciám) z informačného systému katastra nehnuteľností poskytované prostredníctvom internetovej stránky prevádzkovanej žalovaným www.katasterportal.sk požadoval v prejednávanej veci odplatu podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia tak žalovaný mohol urobiť len za poskytnutie informácií zo štátnej dokumentácie. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007 štátnou dokumentáciou možno rozumieť dokumentáciu geodetických základov, geodetickú časť hraničného dokumentárneho diela, dokumentáciu geodetických bodov podrobných bodových polí, dokumentáciu kartografických diel, ktorých vydávateľom je úrad, dokumentáciu štandardizácie geografického názvoslovia, dokumentáciu katastrálneho operátu a dokumentáciu automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra. Spôsoby poskytnutia informácií zo štátnej dokumentácie sú potom upravené v ustanovení § 21a ustanovení § 22 zákona č. 215/1995 Z. z, pričom však poskytovanie informácií z katastrálneho operátu upravuje podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007 osobitný predpis. Hoci poznámka pod čiarou odkazuje len na zákon č. 162/1995 Z. z., uvedené neznamená, že týmto zákonom nemôže byť aj iný právny predpis, a to zákon č. 211/2000 Z. z. Nesprávny je preto záver odvolacieho súdu, že sa ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007 vzťahuje na akékoľvek spôsoby sprístupnenia informácií podľa akéhokoľvek právneho predpisu. Vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 215/1995 Z. z. znení účinnom do 31. augusta 2007 platí, že poskytovanie informácií z katastrálneho operátu upravuje osobitný predpis. Týmto predpisom je tak zákon č. 162/1995 Z. z., ustanovenia § 69 ods. 3 a ods. 4 v znení účinnom do 31. augusta 2009 ako aj zákon č. 211/2000 Z. z., ustanovenie § 6 ods. 3 v znení účinnom do 30. júna 2011. Pre posúdenie toho, podľa ktorého právneho predpisu mohol žalovaný postupovať je potom rozhodná tá skutočnosť, že oprávnenie poskytovať informácie z katastrálneho operátu prostredníctvom internetovej stránky prevádzkovanej žalovaným www.katasterportal.sk vyplývalo v rozhodnom čase len z vtedy platnej a účinnej právnej úpravy zákona č. 211/2000 Z. z. a nie zákona č. 215/1995 Z. z. alebo zákona č. 162/1995 Z. z.
18. Dovolací súd preto konštatuje, že právny záver odvolacieho súdu ohľadom toho, že na základe platnej a účinnej právnej úpravy v rozhodnom období bol žalovaný oprávnený požadovať od žalobkyne odplatu za informácie sprístupňované žalobkyni z internetovej stránky www.katasterportal.sk podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2007, nie je správny. Vzhľadom na opodstatnenosť uplatneného dovolacieho dôvodu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v nastolenej právnej otázke v dovolaní, dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobkyne je nielen prípustné, ale tiež dôvodné.
19. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (ustanovenie § 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (ustanovenie § 450 CSP). Dovolací súd podľa týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (ustanovenie § 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (ustanovenie § 453 ods. 3 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.