1 Cdo 84/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: P. M., bytom Š., S. v dovolacom konaní zastúpená Advokátska Kancelária D., s.r.o. P., B., proti odporcovi: R. M., bytom H., T. o zvýšenie výživného, ktorá sa viedlo na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn.
28P 33/2009 o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 2.septembra 2009 sp. zn. 20CoP 61/2009 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 22.apríla.2009 č.k. 28P33/2009-28 zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava č.k. 26P 92/2001 z 8.novembra 2001 v časti výživného
na vtedy maloletú P. M., nar. X. tak, že otec je povinný prispievať na výživu P. M., sumou
160 eur mesačne od 1.septembra 2008, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk
P. M., narodenej X.; zročné výživné za obdobie od 1.septembra 2008 do 30.apríla 2009 v
sume 549,69 eur povolil splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. septembra 2009 sp. zn. 20CoP 61/2009
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení sa obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd uviedol že súd
prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, zhodnotil osobné, majetkové a zárobkové
pomery rodičov, ako i potreby navrhovateľky a správne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, keď výživné určené v sume 160 eur mesačne od 1.septembra.2008
zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam odporcu
platiť výživné v tejto sume.
Navrhovateľka podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Navrhla ho
spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Pezinok na ďalšie
konanie. Namietala, že postupom súdu jej bolo ako navrhovateľke znemožnené zúčastniť sa
pojednávania pred odvolacím súdom, predniesť svoje argumenty uvedené v odvolaní.
Zdôraznila, že pred súdom prvého stupňa nemala právneho zástupcu, preto právo na právnu
ochranu mienila využiť pred odvolacím súdom. Postup odvolacieho súdu, ktorý bez
nariadenia pojednávania vo veci meritórne rozhodol hoci na to súhlas nedala, považovala za
zmarenie práva na prístup k súdu. Ďalej namietala nepreskúma teľnosť rozsudku odvolacieho
súdu, ktorý sa obmedzil len na odkaz na dôvody prvostupňového rozsudku. Navyše namietala
aj nesprávne uvedenú spisovú značku 28P 33/ 2008, hoci správna mala byť 28P 33/2009.
Odporca žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v preskúmavanej veci predmetom ktorej je
určenie vyživovacej povinnosti, neprichádza do úvahy, pretože uvedené ustanovenie, ktoré
inak pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu a v niektorých prípadoch aj proti potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu, vylučuje prípustnosť dovolania vo veciach upravených zákonom o rodine (§ 238 ods. 4 O.s.p.) ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznanie rodičovských
práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva
alebo o osvojení.
V súdenej veci súdy rozhodovali podľa ustanovenia § 62, 65, 75 Zákona o rodine
Zákon tu dovolanie nepripúšťa. Súdna úprava tu zasahuje len do úpravy realizácie vzťahov
medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské práva ostávajú zachované. Dovolanie proti
rozsudku preto nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti zmeňujúcemu rozsudku, ale sa
zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o
nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadených súdom. Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na
ktoré poukazovala dovolateľka.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej
veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto práv.
Z obsahu dovolania vyplýva výhrada, že krajský súd rozhodol bez pojednávania,
k čomu podľa názoru dovolateľky nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, že o odňatie
možnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc
podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Zo spisu vyplýva, že odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel
k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219
O.s.p.). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd
prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, že by
nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to
dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ
prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2009). Dovolateľke bolo súdom prvého stupňa
umožnené na pojednávaní konanom 22.apríla 2009 predniesť všetky relevantné skutočnosti
a to za prítomnosti odporcu, na záver jej súd umožnil aj zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k
dokazovaniu i k právnej stránke veci. Za odňatie možnosti prístupu k súdu nemožno
považovať vek navrhovateľky ani to, že pred súdom prvého stupňa nebola zastúpená
zástupcom práva znalým. Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú
vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Nedôvodná a prípustnosť dovolania neumožňujúca je aj námietka týkajúca sa
nedostatku dôvodov rozsudku odvolacieho súdu. Ustanovenie § 219odsek 2 O.s.p. zakotvuje
možnosť, aby ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, neuvádzať v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia všetky dôvody uvedené v
rozhodnutí súdu prvého stupňa, ale umožňuje v odôvodnení sa obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého prvostupňového rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (napr. judikatúru).
V danom prípade odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu daným podmienkam vyhovuje.
K námietke dovolateľky týkajúcej sa nesprávnej spisovej značky dovolací súd uvádza
nasledovné. Ustanovenie § 164 O.s.p. umožňuje súdu vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o
chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Musí teda ísť o celkom zjavne
spoznateľné pochybenia (napr. z rozporu výroku a odôvodnenia). Opraviť možno výrok
rozsudku, jeho odôvodnenie i poučenie. V prípade, ak sa opravuje výrok rozsudku, musí sa
tak urobiť opravným uznesením. V prípade opravy ostatných častí rozsudku môže sa tak
urobiť priamo v rovnopisoch rozhodnutia, ktoré si súd za tým účelom od účastníkov vyžiada.
Ak súd opravuje výrok rozsudku, má možnosť odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, pokiaľ
opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. V danom prípade išlo o chybné uvedenie
spisovej značky iba v záhlaví napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, čo samo o sebe
nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. ani z
§ 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie v súlade s ustanovením
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa
právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretože si ich
neuplatnil (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 29. júna 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Hrčková Marta