1 Cdo 84/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: P. M., bytom Š., S. v dovolacom konaní zastúpená Advokátska Kancelária   D., s.r.o. P., B., proti odporcovi: R. M., bytom H., T. o zvýšenie výživného, ktorá sa viedlo na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn.

28P 33/2009 o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 2.septembra 2009 sp. zn. 20CoP 61/2009 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 22.apríla.2009 č.k. 28P33/2009-28 zmenil

rozsudok Okresného súdu Bratislava č.k. 26P 92/2001 z 8.novembra 2001 v časti výživného

na vtedy maloletú P. M., nar. X. tak, že otec je povinný prispievať na výživu P. M., sumou

160 eur mesačne od 1.septembra 2008, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk

P. M., narodenej X.; zročné výživné za obdobie od 1.septembra 2008 do 30.apríla 2009 v

sume 549,69 eur povolil splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. septembra 2009 sp. zn. 20CoP 61/2009

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení sa obmedzil len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd uviedol že súd

prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, zhodnotil osobné, majetkové a zárobkové

pomery rodičov, ako i potreby navrhovateľky a správne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, keď výživné určené v sume 160 eur mesačne od 1.septembra.2008

zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam odporcu

platiť výživné v tejto sume.

Navrhovateľka podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Navrhla ho

spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Pezinok na ďalšie

konanie. Namietala, že postupom súdu jej bolo ako navrhovateľke znemožnené zúčastniť sa

pojednávania pred odvolacím súdom, predniesť svoje argumenty uvedené v odvolaní.

Zdôraznila, že pred súdom prvého stupňa nemala právneho zástupcu, preto právo na právnu

ochranu mienila využiť pred odvolacím súdom. Postup odvolacieho súdu, ktorý bez

nariadenia pojednávania vo veci meritórne rozhodol hoci na to súhlas nedala, považovala za

zmarenie práva na prístup k súdu. Ďalej namietala nepreskúma teľnosť rozsudku odvolacieho

súdu, ktorý sa obmedzil len na odkaz na dôvody prvostupňového rozsudku. Navyše namietala

aj nesprávne uvedenú spisovú značku 28P 33/ 2008, hoci správna mala byť 28P 33/2009.

Odporca žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v preskúmavanej veci predmetom ktorej je

určenie vyživovacej povinnosti, neprichádza do úvahy, pretože uvedené ustanovenie, ktoré

inak pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu a v niektorých prípadoch aj proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, vylučuje prípustnosť dovolania vo veciach upravených zákonom o rodine (§ 238 ods. 4 O.s.p.) ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení

rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznanie rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva

alebo o osvojení.

V súdenej veci súdy rozhodovali podľa ustanovenia § 62, 65, 75   Zákona o rodine

Zákon tu dovolanie nepripúšťa. Súdna úprava tu zasahuje len do úpravy realizácie vzťahov

medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské práva ostávajú zachované. Dovolanie proti

rozsudku preto nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti zmeňujúcemu rozsudku, ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o

nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadených súdom. Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na

ktoré poukazovala dovolateľka.

Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej

veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto práv.

Z obsahu dovolania vyplýva výhrada, že krajský súd rozhodol bez pojednávania,

k čomu podľa názoru dovolateľky nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, že o   odňatie

možnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc

podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak   a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za

úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel

k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219

O.s.p.). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd

prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, že by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to

dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ

prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2009). Dovolateľke bolo súdom prvého stupňa

umožnené na pojednávaní konanom 22.apríla 2009 predniesť všetky relevantné skutočnosti

a to za prítomnosti odporcu, na záver jej súd umožnil aj zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k

dokazovaniu i k právnej stránke veci. Za odňatie možnosti prístupu k súdu nemožno

považovať vek navrhovateľky ani to, že pred súdom prvého stupňa nebola zastúpená

zástupcom práva znalým. Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú

vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Nedôvodná   a prípustnosť dovolania neumožňujúca je aj námietka týkajúca sa

nedostatku dôvodov rozsudku odvolacieho súdu. Ustanovenie § 219odsek 2 O.s.p. zakotvuje

možnosť, aby ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, neuvádzať v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia všetky dôvody uvedené v

rozhodnutí súdu prvého stupňa, ale umožňuje v odôvodnení sa obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého prvostupňového rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (napr. judikatúru).

V danom prípade odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu daným podmienkam vyhovuje.

K námietke dovolateľky týkajúcej sa nesprávnej spisovej značky dovolací súd uvádza

nasledovné. Ustanovenie § 164 O.s.p. umožňuje súdu vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o

chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Musí teda ísť o celkom zjavne

spoznateľné pochybenia (napr. z rozporu výroku a odôvodnenia). Opraviť možno výrok

rozsudku, jeho odôvodnenie i poučenie. V prípade, ak sa opravuje výrok rozsudku, musí sa

tak urobiť opravným uznesením. V prípade opravy ostatných častí rozsudku môže sa tak

urobiť priamo v rovnopisoch rozhodnutia, ktoré si súd za tým účelom od účastníkov vyžiada.

Ak súd opravuje výrok rozsudku, má možnosť odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, pokiaľ

opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. V danom prípade išlo o chybné uvedenie

spisovej značky iba v záhlaví napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, čo samo o sebe

nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. ani z  

§ 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie v súlade s ustanovením  

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretože si ich

neuplatnil (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151ods. 1 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 29. júna 2010

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta