1Cdo/83/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. Š., nar. XX. M. XXXX, J. A., A. XXX/X, proti žalovanej R. J., nar. XX. D. XXXX, J. A., U. XXX/XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Kulom, Košice, Mäsiarska 30, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-8C/337/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2023 sp. zn. 20Co/8/2022, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou po úkonoch čiastočného späťvzatia žaloby domáhala zaplatenia sumy 153.000 eur. Okresný súd Kežmarok, ako súd na ktorom bolo pôvodne vedené prvoinštančné konanie (ďalej len „súd prvej inštancie“), v poradí druhým rozsudkom z 29. septembra 2021 č. k. 8C/337/2013- 619 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. novembra 2023 č. k. 20Co/8/2022 - 700 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. Vo vzťahu k zrušujúcemu výroku odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal len formalisticky zo zásady úspechu v konaní, žiadnym spôsobom sa však nevysporiadal s možnou existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by dôvodili nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Uvedené dôvody má pritom súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo17/2009, 5Cdo67/2010 a 3MCdo46/2012. Odvolací súd ďalej uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva stranám konania odpoveď na to, akým spôsobom súd zohľadnil ich príbuzenský pomer, preukázané nevhodné správanie žalovanej, majetkovúsituáciu sporových strán, ktorá má priamy súvis s uskutočneným darovaním a potrebu sanácie vzťahov v rodine. 2.2. Keďže náhrada trov konania je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetky relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie o náhrade trov konania, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Proti zrušujúcemu výroku o trovách konania rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, jeho prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. Dôvodila, že odvolací súd pochybil, keď postupoval podľa § 389 ods. 1 CSP, pričom mal postupovať podľa § 390 CSP. Uviedla, že postupom odvolacieho súdu bol porušený princíp hospodárnosti konania, bolo porušené jej právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a bolo porušené jej právo na spravodlivý proces zaručené čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohody o ochrane ľudských práv a slobôd. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania a vec vrátil odvolaciemu súdu na nové konanie.

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila, pričom dovolanie spolu s výzvou na vyjadrenie jej bolo riadne doručené (č. l. 787).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej treba odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a) až f) CSP.

8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

9. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.

10. Preto dovolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách v prejednávanej veci je rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím konečným, ktorá povaha rozhodnutia by otvárala dovolaciemu súdu možnosť preskúmať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a dospel k záveru, že v danom prípade prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je daná.

11. Podľa dovolacieho súdu napadnuté rozhodnutie, resp. napadnutý výrok o trovách nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, resp. rozhodnutím konečným. Žalovaná dovolaním napadla výrok, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti trov konania odvolacím súdom a vrátenia veci v tejto časti na ďalšie konanie nie je vec v časti trov konania právoplatne skončená a súd prvej inštancie o tejto časti znovu koná a rozhoduje. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

12. V súvislosti s podaným dovolaním smerujúcim proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré bolo vrátené na ďalšie konanie, dovolací súd poukazuje na rozhodnutie č. R 19/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku“. Tento záver je plne aplikovateľný aj na prejednávanú vec. Z uvedeného dôvodu je v tejto časti dovolanie v zmysle § 420 CSP procesne neprípustné.

13. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej z § 420 písm. f) CSP nevyplýva, dovolací súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania, či v konaní došlo k namietanej vade.

14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.