Najvyšší súd Slovenskej republiky  

1 Cdo 82/2010

 

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ž., so sídlom v Ž., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. R. P., advokátom v B., proti odporcom 1/ A. H.,

bývajúcej v Ž., 2/ O. R., bývajúcej v Ž., 3/ P. Ch., bývajúcemu v G., 4/ M. D., bývajúcej v Ž.,

okrem odporkyne 2/ v dovolacom konaní zastúpeným JUDr. J. Ď., advokátom v Ž., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Žilina, od sp. zn.  

7C 114/2002, o dovolaní odporcov 1/, 3/ a 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo  

16. decembra 2009 sp. zn. 6Co 222/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovia 1/, 3/ a 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi

náhradu trov dovolacieho konania v sume 97,65 € do rúk alebo na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. R. P., advokáta v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina (súd prvého stupňa) rozsudkom z 19. februára 2009 č. k.  

7C 114/2002-278 zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že je vlastníčkou parciel v k. ú.

Ž., par. č. X o výmere X m2– - orná pôda, zapísaná na LV č. X na vlastníka H. A., rod. Ch.

par. č. X o výmere X m2 – orná pôda a par. č. X o výmere X m2 – orná pôda, zapísané na LV

č. X na vlastníka R. O., rod. Ch. par. č. X o výmere X m2 – orná pôda, zapísaná na vlastníka

P. Ch. a par. č. X o výmere X m2 – orná pôda, zapísaná na LV č. X na vlastníka D. M..

Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcom 1/, 3/ a 4/ na účet ich právneho

zástupcu trovy konania vo výške 1 028,14 € a povinnosť uhradiť odporkyni 2/ na účet jej

právneho zástupcu trovy konania vo výške 360,51 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Krajský súd v Žiline (odvolací súd) na odvolanie navrhovateľky a na

odvolanie odporcov 1/ až 4/ rozsudkom zo 16. decembra 2009 sp. zn. 6Co 222/2009 rozsudok

súd prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.) a odporcom 1/ až 4/

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu, t. j. vrátane

rozhodnutia o trovách konania stotožnil s posúdením v rozsudku súdu prvého stupňa. Na

odôvodnenie výroku svojho rozsudku o nepriznaní trov odvolacieho konania odvolací súd

uviedol, že náhradu trov odvolacieho konania odporcom nepriznal, hoci mali úspech vo veci,

nakoľko nepodali návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti o náhrade trov konania (prvostupňového

i odvolacieho) podali dovolanie odporcovia 1/, 3/ a 4/. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu

v tejto časti a tiež aj rozsudok súdu prvého stupňa v časti o trovách konania zrušiť a vec

v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolatelia vo vzťahu

k trovám prvostupňového konania namietali, že nižšie súdy chybne aplikovali vyhlášku č.

655/2004 Z. z., resp. aj ustanovenia § 142 ods. 1, § 149, § 151 ods. 1, 2, 4 O.s.p. a zákon č.

71/1992 Zb. Ďalej namietali porušenie svojich ústavných práv rozhodnutím odvolacieho súdu

o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania, keď poukazovali na svoj úspech vo veci ako

aj na skutočnosť, že odvolací súd vychádzajúc z predmetu konania, hodnoty sporu a s prihliadnutím na realizované úkony mohol ustáliť trovy právneho zastúpenia, prípadne mal

vyzvať úspešných účastníkov na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, keďže realizoval

odvolacie konanie bez nariadenia pojednávania i napriek tomu, že sa jednalo o skutkovo

a právne náročnú vec a účastníci mali záujem, aby prebehlo verejné odvolacie konanie.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie zamietnuť a žiadala priznať

náhradu trov dovolacieho konania, ktoré aj vyčíslila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.),   bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

  Napriek tomu, že odvolací súd rozhodol vo forme rozsudku, dovolanie odporcov 1/, 3/

a 4/ smeruje proti tej časti rozhodnutia, v ktorom rozhodol o trovách konania. O trovách

konania rozhoduje súd vo forme uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), preto treba prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania posudzovať podľa zákonných ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.

V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy,

nie preto, že tu nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O. s. p., proti ktorému je

prípustné dovolanie, a ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii

potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v   § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p., ale preto, že

podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia   § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie odporcov 1/,

3/ a 4/ tak smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, kde je dovolanie vylúčené (§ 239 ods.

3 O.s.p.).  

Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadať vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, ktoré

pripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy,

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom

vymenovaných procesných vád (ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady

konania vymenované v citovanom § 237 O.s.p. však nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Vzhľadom na tvrdenie dovolateľov, že odvolací súd svojim rozhodnutím o trovách

odvolacieho konania porušil ich ústavné práva, pretože ich nevyzval na vyčíslenie týchto trov

a následne im nepriznal ani ich náhradu, sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie

otázky, či odvolací súd svojim postupom neodňal možnosť dovolateľom pred súdom konať

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od

vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie

konanie (§ 224 ods. 1 O.s.p.).

Oproti minulosti, kedy súd rozhodoval o náhrade trov konania bez návrhu  

(do 30. septembra 2004), platná procesná úprava (§ 151 ods. 1 O.s.p.) vyžaduje uplatnenie

nároku na náhrad trov konania (návrh) ako nutný predpoklad ich priznania. Odvolací súd

mohol procesne úspešným účastníkom priznať náhradu trov odvolacieho konania len vtedy, ak by dovolatelia o náhradu týchto trov požiadali (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

Žiadosť o náhradu trov treba striktne odlišovať od vyčíslenia trov (vyčíslenie trov

konania je predpokladom, aby boli priznané všetky účelne v konaní vynaložené trovy).

V prípade, že účastník však nepožiada odvolací súd o náhradu trov odvolacieho konania,

nemôže mu byť náhrada týchto trov priznaná, aj keby mu inak podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku patrila (napr. z dôvodu, že mal plný procesný úspech - § 142

ods. 1 O.s.p., resp. podľa § 146 ods. 2 O.s.p.) a aj keby ich výška vyplývala zo spisu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odporcovia 1/, 3/ a 4/ si náhradu trov odvolacieho

konania do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (16. decembra 2009) neuplatnili – takýto

návrh adresovaný odvolaciemu súdu totiž   neobsahuje ani ich odvolanie voči trovám

prvostupňového konania (č. l. 293-295) a ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky (č. l. 308

– 309); pritom dovolatelia boli v odvolacom konaní zastúpení advokátom, t. j. osobou znalou

práva. Pokiaľ teda odvolací súd za danej situácie náhradu trov odvolacieho konania odporcom 1/, 3/ a 4/ nepriznal, neodňal im svojim postupom možnosť pred súdom konať.

Vzhľadom na uvedené možno ustáliť, že prípustnosť dovolania odporcov 1/, 3/ a 4/

nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O.s.p.

Odporcovia 1/, 3/ a 4/   v dovolaní namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p.). K tejto námietke je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia odporcov 1/, 3/ a 4/   boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto

aspektu nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Pokiaľ

nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia  

§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 1/, 3/

a 4/ podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporcom 1/, 3/ a 4/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5

v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ náhradu trov   dovolacieho

konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd navrhovateľovi priznal náhradu trov

dovolacieho konania za dva úkony právnej služby advokáta, ktoré úkony vznikli prevzatím a

prípravou zastúpenia vrátane prvej porady (prvý úkon) a písomným podaním na súd –

vypracovaním vyjadrenia z 21. mája 2010 k dovolaniu (druhý úkon). Základná sadzba tarifnej

odmeny je vo výške 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do

31. mája 2010, ďalej len „vyhláška“) a pri prvom z úkonov odmena advokáta patrí vo výške

základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), t.j. 55,49 € a pri druhom

z úkonov vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 2 písm. c/

a ods. 5 vyhlášky), t.j. 27,74 €. K tejto odmene u každého z úkonov právnej služby priznal

dovolací súd podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné v sume po 7,21 €. Zvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty

(§ 18 ods. 3 vyhlášky) dovolací súd nepriznal z dôvodu, že advokát navrhovateľa neosvedčil,

že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Spolu takto náhrada trov dovolacieho konania pre

navrhovateľa predstavuje sumu 97,65 (55,49 € + 27,74 € + 7,21 € x 2).

  Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011

  JUDr. Milan D e á k, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta