Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Cdo 82/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ž., so sídlom v Ž., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. R. P., advokátom v B., proti odporcom 1/ A. H.,
bývajúcej v Ž., 2/ O. R., bývajúcej v Ž., 3/ P. Ch., bývajúcemu v G., 4/ M. D., bývajúcej v Ž.,
okrem odporkyne 2/ v dovolacom konaní zastúpeným JUDr. J. Ď., advokátom v Ž., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Žilina, od sp. zn.
7C 114/2002, o dovolaní odporcov 1/, 3/ a 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo
16. decembra 2009 sp. zn. 6Co 222/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovia 1/, 3/ a 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov dovolacieho konania v sume 97,65 € do rúk alebo na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. R. P., advokáta v B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina (súd prvého stupňa) rozsudkom z 19. februára 2009 č. k.
7C 114/2002-278 zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že je vlastníčkou parciel v k. ú.
Ž., par. č. X o výmere X m2– - orná pôda, zapísaná na LV č. X na vlastníka H. A., rod. Ch.
par. č. X o výmere X m2 – orná pôda a par. č. X o výmere X m2 – orná pôda, zapísané na LV
č. X na vlastníka R. O., rod. Ch. par. č. X o výmere X m2 – orná pôda, zapísaná na vlastníka
P. Ch. a par. č. X o výmere X m2 – orná pôda, zapísaná na LV č. X na vlastníka D. M..
Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcom 1/, 3/ a 4/ na účet ich právneho
zástupcu trovy konania vo výške 1 028,14 € a povinnosť uhradiť odporkyni 2/ na účet jej
právneho zástupcu trovy konania vo výške 360,51 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Krajský súd v Žiline (odvolací súd) na odvolanie navrhovateľky a na
odvolanie odporcov 1/ až 4/ rozsudkom zo 16. decembra 2009 sp. zn. 6Co 222/2009 rozsudok
súd prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.) a odporcom 1/ až 4/
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu, t. j. vrátane
rozhodnutia o trovách konania stotožnil s posúdením v rozsudku súdu prvého stupňa. Na
odôvodnenie výroku svojho rozsudku o nepriznaní trov odvolacieho konania odvolací súd
uviedol, že náhradu trov odvolacieho konania odporcom nepriznal, hoci mali úspech vo veci,
nakoľko nepodali návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti o náhrade trov konania (prvostupňového
i odvolacieho) podali dovolanie odporcovia 1/, 3/ a 4/. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu
v tejto časti a tiež aj rozsudok súdu prvého stupňa v časti o trovách konania zrušiť a vec
v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolatelia vo vzťahu
k trovám prvostupňového konania namietali, že nižšie súdy chybne aplikovali vyhlášku č.
655/2004 Z. z., resp. aj ustanovenia § 142 ods. 1, § 149, § 151 ods. 1, 2, 4 O.s.p. a zákon č.
71/1992 Zb. Ďalej namietali porušenie svojich ústavných práv rozhodnutím odvolacieho súdu
o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania, keď poukazovali na svoj úspech vo veci ako
aj na skutočnosť, že odvolací súd vychádzajúc z predmetu konania, hodnoty sporu a s prihliadnutím na realizované úkony mohol ustáliť trovy právneho zastúpenia, prípadne mal
vyzvať úspešných účastníkov na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, keďže realizoval
odvolacie konanie bez nariadenia pojednávania i napriek tomu, že sa jednalo o skutkovo
a právne náročnú vec a účastníci mali záujem, aby prebehlo verejné odvolacie konanie.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie zamietnuť a žiadala priznať
náhradu trov dovolacieho konania, ktoré aj vyčíslila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Napriek tomu, že odvolací súd rozhodol vo forme rozsudku, dovolanie odporcov 1/, 3/
a 4/ smeruje proti tej časti rozhodnutia, v ktorom rozhodol o trovách konania. O trovách
konania rozhoduje súd vo forme uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), preto treba prípustnosť
dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania posudzovať podľa zákonných ustanovení,
ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.
V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na
zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy,
nie preto, že tu nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O. s. p., proti ktorému je
prípustné dovolanie, a ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii
potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p., ale preto, že
podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie odporcov 1/,
3/ a 4/ tak smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, kde je dovolanie vylúčené (§ 239 ods.
3 O.s.p.).
Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadať vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, ktoré
pripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy,
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom
vymenovaných procesných vád (ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady
konania vymenované v citovanom § 237 O.s.p. však nevyšli v dovolacom konaní najavo.
Vzhľadom na tvrdenie dovolateľov, že odvolací súd svojim rozhodnutím o trovách
odvolacieho konania porušil ich ústavné práva, pretože ich nevyzval na vyčíslenie týchto trov
a následne im nepriznal ani ich náhradu, sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie
otázky, či odvolací súd svojim postupom neodňal možnosť dovolateľom pred súdom konať
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od
vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie (§ 224 ods. 1 O.s.p.).
Oproti minulosti, kedy súd rozhodoval o náhrade trov konania bez návrhu
(do 30. septembra 2004), platná procesná úprava (§ 151 ods. 1 O.s.p.) vyžaduje uplatnenie
nároku na náhrad trov konania (návrh) ako nutný predpoklad ich priznania. Odvolací súd
mohol procesne úspešným účastníkom priznať náhradu trov odvolacieho konania len vtedy, ak by dovolatelia o náhradu týchto trov požiadali (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).
Žiadosť o náhradu trov treba striktne odlišovať od vyčíslenia trov (vyčíslenie trov
konania je predpokladom, aby boli priznané všetky účelne v konaní vynaložené trovy).
V prípade, že účastník však nepožiada odvolací súd o náhradu trov odvolacieho konania,
nemôže mu byť náhrada týchto trov priznaná, aj keby mu inak podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku patrila (napr. z dôvodu, že mal plný procesný úspech - § 142
ods. 1 O.s.p., resp. podľa § 146 ods. 2 O.s.p.) a aj keby ich výška vyplývala zo spisu.
Z obsahu spisu je zrejmé, že odporcovia 1/, 3/ a 4/ si náhradu trov odvolacieho
konania do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (16. decembra 2009) neuplatnili – takýto
návrh adresovaný odvolaciemu súdu totiž neobsahuje ani ich odvolanie voči trovám
prvostupňového konania (č. l. 293-295) a ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky (č. l. 308
– 309); pritom dovolatelia boli v odvolacom konaní zastúpení advokátom, t. j. osobou znalou
práva. Pokiaľ teda odvolací súd za danej situácie náhradu trov odvolacieho konania odporcom 1/, 3/ a 4/ nepriznal, neodňal im svojim postupom možnosť pred súdom konať.
Vzhľadom na uvedené možno ustáliť, že prípustnosť dovolania odporcov 1/, 3/ a 4/
nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Odporcovia 1/, 3/ a 4/ v dovolaní namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). K tejto námietke je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce
relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá
základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia odporcov 1/, 3/ a 4/ boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto
aspektu nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Pokiaľ
nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 1/, 3/
a 4/ podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti odporcom 1/, 3/ a 4/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ náhradu trov dovolacieho
konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd navrhovateľovi priznal náhradu trov
dovolacieho konania za dva úkony právnej služby advokáta, ktoré úkony vznikli prevzatím a
prípravou zastúpenia vrátane prvej porady (prvý úkon) a písomným podaním na súd –
vypracovaním vyjadrenia z 21. mája 2010 k dovolaniu (druhý úkon). Základná sadzba tarifnej
odmeny je vo výške 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do
31. mája 2010, ďalej len „vyhláška“) a pri prvom z úkonov odmena advokáta patrí vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), t.j. 55,49 € a pri druhom
z úkonov vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 2 písm. c/
a ods. 5 vyhlášky), t.j. 27,74 €. K tejto odmene u každého z úkonov právnej služby priznal
dovolací súd podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné v sume po 7,21 €. Zvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty
(§ 18 ods. 3 vyhlášky) dovolací súd nepriznal z dôvodu, že advokát navrhovateľa neosvedčil,
že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Spolu takto náhrada trov dovolacieho konania pre
navrhovateľa predstavuje sumu 97,65 (55,49 € + 27,74 € + 7,21 € x 2).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011
JUDr. Milan D e á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta