UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., bývajúceho v N. zastúpeného Lexpert s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 15, proti žalovanému N., bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. Pavlom Boroňom, advokátom v Banskej Bystrici, M. Rázusa 25, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15 C 263/2015, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2017 sp. zn. 13 Co 348/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 21. novembra 2017 sp. zn. 13 Co 348/2017 v zmysle § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „C. s. p.“) zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zo 16. mája 2017 č. k. 15 C 263/2015-69 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ C. s. p.
3. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) skúmal predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) dovolací súd uvádza:
5. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo vecisamej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ C. s. p.
6. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (rozhodnutie 3 Cdo 236/2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 19/2017).
7. V prípade, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade skutočne nedošlo.
8. Žalobca dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ani ktorým sa konanie končí, dovolanie podľa § 420 C. s. p. nie je prípustné.
9. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dovolanie ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p. bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.
10. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.