Najvyšší súd  

1 Cdo 80/2010

  Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne T. Š., bytom D., v dovolacom konaní právne zastúpená JUDr. D. S., advokátkou v L., proti žalovanému Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie

č. 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 11.020,38 € s prísl., vedenej na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. 6 C 135/2006, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 11. augusta 2009 sp. zn. 5 Co 105/2009, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa návrhom doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 30.12.2005 žiadala uložiť

odporcovi povinnosť zaplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 €) s

úrokom z omeškania vo výške 13,5 % z tejto sumy od 01.01.2006 až do zaplatenia ako

spravodlivé zadosťučinenie, ďalej majetkovú ujmu vo výške 250.000,- Sk (8.298,48 €) spolu

s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % z tejto sumy od 01.01.2006 až do zaplatenia ako

náhradu za scudzený pozemok a 2.000,- Sk (66,39 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške

13,5 % z tejto sumy od 01.01.2006 až do zaplatenia ako náklady spojené s konaním pred

súdom.

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 30. januára 2009 č. k. 6 C 135/2006-126 žalobu

zamietol; žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozsudku

uviedol, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie jednej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu

v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., a to vznik škody.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne rozsudkom z   11. augusta 2009 sp. zn.  

5 Co 105/2009 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd

konštatoval, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie

veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne

vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. S poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.  

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa podľa  

§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. a žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu ako aj

rozsudok okresného súdu a vec vrátil na nové konanie súdu prvého stupňa. Dovolanie

odôvodnila   v postate tým, že súdy oboch stupňov z vykonaného dokazovanie vyvodili

nesprávny právny záver. Trvala na tom, že škoda jej vznikla a odvolací súd si osvojil

nesprávne závery okresného súdu.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie  

§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.  

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p.,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4  

(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním žalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné;

prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) až g)

O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Žalobkyňa v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle  

§ 237 písm. a) až g) O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla ani

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa namieta, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo

pri vykonávaní dokazovania, nepriznaním významu určitému dôkazu alebo nesprávnym

vyhodnotením niektorého dôkazu,   k tomu dovolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazov

podľa návrhov alebo predstáv žalobkyne nie je postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť

konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne

súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže

to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj

k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď aj rozhodnutia

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993

a pod č. 125/1999). S otázkou vykonania dôkazov súvisí problematika ich hodnotenia –

pokiaľ dovolateľka namieta aj nesprávne hodnotenie dôkazov, nepriznanie významu určitému

dôkazu alebo prehliadnutie významu niektorého dôkazu alebo priznanie významu dôkazu,

ktorý význam nemal, dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie dôkazov (pozn.: dovolací

súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal) nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

podľa § 237 O.s.p.. Len ak by dovolanie bolo procesne prípustné (o tento prípad ale nejde),

mohli by byť ňou tvrdené skutočnosti právne významné ako dovolací dôvod podľa § 242  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Pokiaľ ide o dôvod dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p., teda že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, tento dôvod môže byť odôvodnením

dovolania taktiež len v prípade, ak je dovolanie prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.  

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak  

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne  

v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná; právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142

ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nepodal návrh na priznanie náhrady týchto trov (§ 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta