UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa D., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov matky X. bývajúcej v X. a otca D., bývajúceho v X., o uloženie výchovného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 7 P 59/2016, o dovolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2017 sp. zn. 14 CoP 28/2017, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. mája 2017 sp. zn. 14 CoP 28/2017 potvrdil rozsudok Okresného súdu Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 13. decembra 2016 č. k. 7 P 59/2016-17, ktorým súd prvej inštancie maloleté dieťa dočasne odňal z osobnej starostlivosti rodičov a uložil maloletej výchovné opatrenie, pobyt v zariadení. Predmetným rozhodnutím tiež zaviazal matku a otca maloletého dieťaťa po dobu výkonu výchovného opatrenia prispievať na výživu maloletého dieťaťa.
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletej dovolanie, ktoré však vzal späť, o čom svedčí zápisnica o výsluchu (č. l. 86).
3. Podľa § 446 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. 4. S poukazom na vyššie citované ustanovenie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) so zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon dovolateľa, dovolacie konanie zastavil.
5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.