1Cdo/70/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Obec Čeľadice, so sídlom Čeľadice 143, IČO: 00 307 831, zastúpenej advokátkou JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 4, proti žalovanej: ADONA-TABERN, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 12, IČO: 44 035 101, zastúpenej advokátkou JUDr. Eva Hlaváčová, sídlom Nitra, Farská 12, IČO: 50650190, o zaplatenie 12.590,01 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/179/2013, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2022 sp. zn. 6Co/94/2021, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") v poradí druhým rozsudkom z 2. septembra 2021 č.k. 9C/179/2013-389 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 12.590,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 707,04 eura od 15.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 707,04 eura od 15.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 707,04 eura od 15.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 707,04 eura od 15.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 707,04 eura od 15.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 707,04 eura od 15.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 707,04 eura od 15.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 707,04 eura od 15.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 707,04 eura od 15.01.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I. ) a vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením ( výrok II. ).

1.1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu vyššie uvedenej sumy z dôvodu, že žalovaná si neplnila zmluvné povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a to ohľadne úhrady nájomného a služieb spojených s užívaním predmetu nájmu, pretože neuhradila nájomné a služby za roky 2009, 2010 a 2011. Súd svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 451 ods. 1 a 2, § 39 a § 458 ods. 1) citované ustanovenia Obchodného zákonníka (ObZ - zákon č. 513/1991 Zb. - § 387 ods. 1 a 2, § 397, § 365 ods.1 a § 369 ods. 1), citované ustanovenia zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, citované ustanovenie § 9 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomných zmlúv, nakoľko k platnosti bol nevyhnutný súhlas obecného zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení obecného zastupiteľstva spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. V danom prípade takýto súhlas daný nebol, preto má táto skutočnosť za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s § 39 OZ, aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obdo/45/2013, sp. zn. 1Obo/1/2015 (publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 90/2018). Absenciu súhlasu okrem z predložených zmlúv vyplýva aj zo svedeckej výpovede svedka S., ktorý uviedol, že podľa jeho názoru obecné zastupiteľstvo neschválilo zmluvy s firmou následníckou, bola platná zmluva s predchádzajúcim nájomníkom. Nárok žalobkyne súd teda posudzoval titulom vydania bezdôvodného obohatenia to za 2 nároky - nájomné vo výške 6363,36 eura a úhradu plnení súvisiacich s nájmom za vodu a plyn vo výške 6226,65 eura. V priebehu konania bola vznesená námietka premlčania k faktúram č. 146/2010, kde splatnosť bola 10.11.2010, pričom návrh na súd podal žalobca v tejto veci 15.1.2013 a subjektívnou lehotou je lehota dvojročná. Ďalej faktúry č. 19/2009 na sumu 224,13 Eur, č. 56/2009 na sumu 61,75 Eur, č. 162/2010 na sumu 148,23 Eur. Súd v danom prípade konštatuje, že medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah, pričom dôsledky plnenia z neplatnej zmluvy Obchodný zákonník neupravuje, bezdôvodné obohatenie je upravené v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka, pričom premlčanie je potrebné posúdiť podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo, z čoho mal súd preukázané, že k premlčaniu nároku nedošlo. Súd mal nad všetky pochybnosti preukázané, že žalovaná užívaním nehnuteľností a spotrebovaním energií počas ich užívania sa bezdôvodne obohatila a preto nárok žalobkyne je dôvodný, žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania svojho nároku. K spôsobu výpočtu energií došlo tak, že z na základe podružného merača plynu, ktorý v uvedenej nehnuteľnosti mala namontovaná Slovenská pošta, bola z celkovej spotreby odpočítaná spotreba Slovenskej pošty a zvyšok spotreby tak bola vyúčtovaná žalovanej. O trovách konania (pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom) súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 30. júna 2022 sp. zn. 6Co/94/2021-419 odvolanie žalovanej odmietol a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne po právoplatnostu súd prvej inštancie. 2.1. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že odvolanie doručené súdu z 27.9.2021 bolo podané elektronicky (cez formulár e-žaloby) a podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom fyzickej osoby (KEP) T. Š., pričom ako príloha k tomuto odvolaniu bola pripojená naskenovaná kópia listinne vyhotoveného odvolania, obsahujúceho pečiatku a podpis advokátky žalovanej a tiež aj poverenie advokátky žalovanej pre T. Š. ako jej pracovníčku k elektronickému podaniu odvolania voči rozsudku ako aj k autorizácii všetkých podaní vo veci, datované dňa 24. 09. 2021. Uvedené dve listinné prílohy neobsahovali žiaden elektronický podpis, ako ani potvrdenie - osvedčenie o zaručenej elektronickej konverzii týchto dokladov. 2.2. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ elektronicky podané odvolanie podpísala Viola Šimonová použijúc pri tom svoj KEP fyzickej osoby, nemožno hovoriť o splnení podmienky podpísania odvolania advokátkou žalovanej JUDr. Evou Hlaváčovou a ide o odvolanie podané bez autorizácie advokátky - právnej zástupkyne žalovanej. Podľa názoru odvolacieho súdu v prílohe pripojené poverenie advokátky pre T. Š. jednak nespĺňa podmienky zaručenej elektronickej konverzie a pre nedoplnenie v listinnej podobe v lehote 10 dní naň nemožno prihliadať. Nemožno ho zároveň akceptovať ako substitučné splnomocnenie advokáta pre svojho zamestnanca, nakoľko neobsahuje poverenie na zastupovanie v tejto konkrétnej veci v zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona o advokácii. Podľa odvolacieho súdu ide o odvolanie bez náležitosti podpisu (podpísané neoprávnenou osobou) a bolo ho preto potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP, nakoľko jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takejmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.. Namietala v tejto súvislosti, že odvolací súd nepostupoval správne, pokiaľ odmietol odvolanie žalovanej bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou odvolania. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie konal od začatia konania s právnym zástupcom žalovanej- spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová spol. s r. o. so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 36862428 na základe poverenia. Neskôr však bez povšimnutia a predloženia plnej moci na zastupovanie žalovanej konal s advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou, so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 50650190. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo doručované spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová spol. s r. o. IČO: 3686242, pričom konateľka spoločnosti JUDr. Eva Hlaváčová, vykonávala svoju činnosť advokáta už len ako fyzická osoba pod IČO: 50650190.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení žiadala dovolanie odmietnuť resp. zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ustanovenie § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (ustanovenie § 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie nie je podané dôvodne.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Podľa obsahu ( § 124 CSP ) podstatnou námietkou žalovanej bolo, že žalovaná v konaní udelila plnomocenstvo spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová spol. s r. o. IČO: 3686242, ktorá stratila oprávnenie v priebehu konania poskytovať právne služby, súdy naďalej konali s konateľkou spoločnosti JUDr. Eva Hlaváčová, ktorá vykonávala činnosť advokáta už len ako fyzická osoba pod IČO: 50650190, bez predloženia splnomocnenia. Namietala aj pochybenie odvolacieho súdu, ktorý odvolanie vecne neprejednal, pričom takýto postup považovala za nesprávny.

8. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci zaprítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 10.2. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 10.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia tiež nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľkou namietanej procesnej vade.

11. Pokiaľ dovolateľka namietala vadu zmätočnosti súvisiacu s nesprávnym postupom súdov, ktoré konali s JUDr. Evou Hlaváčovou, so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 50650190 ako právnou zástupkyňou žalovanej bez predloženia plnej moci, obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm f) CSP. Žalovaná v roku 2013 splnomocnila na jej právne zastupovanie v spore spoločnosť ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová spol. s r. o. so sídlom Farská 12, Nitra, IČO: 36862428, ktorá podľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky mala od 26.2.2009 do 19.12.2016 v predmete činnosti (podnikania) aj poskytovanie právnych služieb, pričom konateľkami spoločnosti boli v tom čase JUDr. Eva Hlaváčová, Farská 12, Nitra a JUDr. Eunika Longauerová, Farská 12, Nitra. Na č.l. 246 spisu sa nachádza plnomocenstvo, ktoré žalovaná dňa 27.2.2017 udelila JUDr. Eva Hlaváčová, Farská 12, Nitra, IČO: 50650190, platné až do právoplatného rozhodnutia vo veci a tá plnomocenstvo prijala. Súd prvej inštancie následne konal s JUDr. Eva Hlaváčová, Farská 12, Nitra, IČO: 50650190 ako právnym zástupcom žalovanej resp. s jej advokátskym koncipientom, JUDr. Lieskovským, na základe poverenia touto advokátkou. JUDr. Eva Hlaváčová, Farská 12, Nitra, IČO: 50650190 je ako ako právny zástupca žalovanej označená v záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu, tiež jemu predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie, pričom obe rozhodnutia boli doručované elektronicky na adresu JUDr. Eva Hlaváčová, Farská 12, Nitra ( viď č.l. 389 až č.l. 429 spisu ). Podklad spisu preto neodôvodňuje záver, že by súd nekonal s právnym zástupcom žalovanej a v konaní nedošlo k vade § 420 písm. f) CSP.

12. Závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu malo podľa dovolacej argumentácie spočívať aj v nesprávnom odmietnutí odvolania bez jeho vecného prejednania.

13. Podľa § 125 ods. 1 CSP <. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (ods. 2).

14. Podľa § 127 CSP <. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis.

15. Podľa § 821 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie súpredmetom náhrady trov konania.

16. Podľa § 16 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z.z. <. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon <. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii"), advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.

17. Podľa § 65 ods. 2 zákona o advokácii advokát je oprávnený odborných a iných zamestnancov poveriť vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré robia samostatne; odborný zamestnanec nie je oprávnený zastupovať klienta pred súdom, prokuratúrou alebo orgánom verejnej správy.

18. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. <. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania,

a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis

1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia "pokročilá" podľa osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje,

b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

19. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. <. uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.

20. Podľa § 13 ods. 4 g) zákona č. 305/2013 Z.z. na účely prístupu do elektronickej schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je okrem osôb podľa písmen a) až e), ak ide o elektronickú schránku 1. fyzickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa, osoba poverená osobou, pre ktorú bola elektronickáschránka zriadená, a to v rozsahu ňou určenom, 2. právnickej osoby, osoba poverená štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom, 3. orgánu verejnej moci, osoba určená vedúcim orgánu verejnej moci, pre ktorý bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom, 4. zapísanej organizačnej zložky, osoba poverená vedúcim tejto organizačnej zložky alebo štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu toho, o koho zapísanú organizačnú zložku ide, 5. zriadenú podľa osobitného predpisu osoba poverená majiteľom takejto elektronickej schránky.

21. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj identifikátor osoby. 22. Podľa § 25 zákona č. 305/2013 Z.z.

(1) Ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa odseku 8.

(2) Ak osobitný predpis ustanovuje pre návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, ktoré sú urobené elektronickými prostriedkami, povinnosť doplniť ich písomne alebo ústne do zápisnice, táto povinnosť je riadne a včas splnená doručením elektronického podania.

(3) Prílohy k elektronickému podaniu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie aspoň v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. 2). Ak ide o prílohy, ktoré existujú v listinnej podobe a nie je ich možné zaručene konvertovať, ak sa ako prílohy prikladajú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu alebo ak osobitný predpis výslovne umožňuje aj pri elektronickej komunikácii predkladať prílohy v listinnej podobe, zasielajú sa osobitne a postupom podľa osobitného predpisu, ktorý predmetné konanie upravuje.

(4) Pripojenie príloh k elektronickému podaniu sa vykoná vložením elektronického podania spolu s prílohami do elektronickej správy prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá zabezpečí spojenie elektronického podania a príloh a zachovanie väzby medzi nimi.

(5) Ak osoba v konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach komunikuje elektronickým podaním, zasiela toto podanie, vrátane jeho príloh, vždy len v jednom vyhotovení.

(6) Pri elektronickom podaní prostredníctvom prístupového miesta môže byť odosielateľom iná osoba, než osoba podávajúceho len vtedy, ak je odosielateľ zároveň splnomocnený na zastupovaniepodávajúceho v konaní, vrátane zastupovania na účely doručenia.

(7) Správca ústredného portálu a správca špecializovaného portálu vytvoria verejne dostupné aplikačné rozhranie na vytvorenie a podanie elektronického podania automatizovaným spôsobom, a to pre všetky prípady, v ktorých umožňujú vytvorenie a podanie elektronického podania prostredníctvom používateľského rozhrania; to platí aj pre doplnkové služby na vytváranie elektronického podania prostredníctvom používateľského rozhrania, ak ich správca ústredného portálu alebo správca špecializovaného portálu vytvára. Správca modulu procesnej integrácie a integrácie údajov sprístupňuje v tomto module všetky programové rozhrania podľa prvej vety, na čo mu správcovia podľa prvej vety poskytnú súčinnosť.

(8) Správca prístupového miesta zabezpečí vytvorenie potvrdenia o odoslaní elektronického podania a rovnopisu elektronického podania odoslaného cez používateľské rozhranie prístupového miesta, a ak tomu nebránia technické alebo iné objektívne dôvody, zabezpečí aj ich sprístupnenie v elektronickej schránke odosielateľa.

23. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. elektronické podanie, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako návrh na začatie konania, žaloba, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré sa podľa osobitného predpisu podávajú alebo doručujú orgánu verejnej moci v listinnej podobe.

24. V posudzovanom spore odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej bez vecného prejednania s tým, že ide o odvolanie podané bez autorizácie advokátky JUDr. Evy Hlaváčovej, právnej zástupkyne žalovanej. Vychádzal z toho, že elektronicky podané odvolanie podpísala Viola Šimonová použijúc pri tom svoj KEP fyzickej osoby a pripojené poverenie advokátky pre Violu Šimonovú z 24.9.2021 ( k elektronickému podaniu odvolania ako aj k autorizácii všetkých podaní v tomto spore) nespĺňa podmienky zaručenej elektronickej konverzie pôvodného listinného dokumentu, a teda naň pre nedoplnenie v listinnej podobe v lehote 10 dní prihliadať vôbec nemožno, keď naviac toto poverenie nemožno akceptovať ako substitučné splnomocnenie advokáta pre zamestnanca advokáta, nakoľko neobsahuje pre Violu Šimonovú poverenie na zastupovanie v tejto konkrétnej veci v zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona o advokácii. Ďalej uviedol, že zmyslom KEP je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania a za podávateľa treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí KEP, potom nie je prípustné poverenie k autorizácii podaní advokáta prostredníctvom podpisu KEP jeho zamestnanca, keď tiež advokát má povinnosť v komunikácii so súdom používať svoju elektronickú schránku, ktorej je majiteľom.

24. 1. Z obsahu spisu ( č.l. 395 až 400 ) vyplýva, že podanie odvolania, aj poverenie zamestnanca (T. Š.) advokátkou je prílohou elektronickej správy, pričom podmienka kvalifikovaného elektronického podpisu prílohy elektronického podania vyplýva z § 23 ods. 1, § 24 ods. 5, ako aj § 25 zákona o e- Governmente. Podľa výsledku overenia KEP, boli však obe prílohy podpísané fyzickou osobou, T. Š.Z., ktorej totožnosť bola overená číslom dokladu: XXXXXXXXXX. V prejednávanej veci je preto nepochybné, že žalovaná podala odvolanie aj v prílohe pripojené poverenie elektronicky bez autorizácie, pričom v zmysle § 125 ods. 2 CSP súd na dodatočné doručenie podania v prípade, ak bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu nevyzýva, na takéto podanie sa neprihliada a nie je možné o ňom rozhodovať. K obdobným záverom dospel Ústavný súd v náleze II. ÚS 442/2021, I. ÚS 223/2021, IV. ÚS 19/2022, I. ÚS 373/2022. Elektronické podanie má pritom rovnaké účinky ako podanie v listinnej podobe (podľa § 28 ods. 1 zákona o e-governmente), len pokiaľ bolo autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-governmente (§ 25 ods. 1 zákona o e- governmente). Elektronicky podané odvolanie a ani v prílohe pripojené poverenie advokátky nebolo poslané z elektronickej schránky právnej zástupkyne žalovanej, čo by bolo možné považovať za prejavenú vôľu právnej zástupkyne žalovanej (splnomocnenie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 2 zákona o e-Governmente ), aby jej zamestnanec vykonal úkon pri komunikácií so súdom z elektronickej schránky, ktorej je majiteľom ( porovnaj m. m. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 269/2022-30 z 12. januára 2023 ).

24. 2. Preto bol v celom rozsahu správny postup odvolacieho súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého odvolania dospel k záveru, že na takéto podanie nie je možné prihliadnuť, nakoľko odvolanie bez autorizácie podpisu konajúceho advokáta je potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. d) CSP ako odvolanie bez zákonných náležitostí a nebolo možné ho vecne prejednať.

25. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalovanej uplatnené podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c) CSP).

26. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.