1 Cdo 69/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. T., bývajúceho v D., zastúpeného JUDr. R. J., advokátkou v T., proti odporkyni M. K.,   bývajúcej   v   D.,   o   určenie neplatnosti členskej schôdze, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.   23 C 84/2007, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. júna 2008 sp.zn. 19 Co 125/2008, rozhodol t a k t o :

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Odporkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 26. februára 2008 č.k. 23 C 84/2007-53 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti členskej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu č. X. nachádzajúceho sa v D. na ulici P. konanej dňa 19. apríla 2007, ako aj rozhodnutí, ktoré táto schôdza prijala. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. júna 2008 sp.zn. 19 Co 125/2008 odmietol odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p.). Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že pri podaní dovolania sa spravoval nesprávnym poučením prvostupňového súdu o lehote   na podanie odvolania, keď nebol poučený o právnej fikcii doručenia v zmysle ustanovenia   § 47 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho má za to, že odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote a preto odmietnutím jeho odvolania ako oneskorene podaného odvolacím súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla (podľa obsahu podania) dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred tým, než by sa napadnutým rozhodnutím krajského súdu zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.

Z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastník môže podať dovolanie   do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota   od doručenia opravného uznesenia.

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 2 O.s.p.).

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne   na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Citované ustanovenie § 240 ods. 1 O.s.p. stanovuje objektívnu procesnú lehotu   na podanie dovolania, a to jeden mesiac od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Ide o zákonnú lehotu, ktorej začiatok plynutia je stanovený objektívne pre všetkých účastníkov konania, bez ohľadu na ich vôľu. Aby lehota bola zachovaná, je potrebné podať dovolanie   na súde, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni; podanie dovolania na súde odvolacom alebo dovolacom je však pre zachovanie lehoty rovnako postačujúce. Dovolacia lehota je tiež zachovaná, ak je dovolanie spísané do zápisnice na nepríslušnom súde, alebo ak sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Ide o lehotu, ktorá nemôže byť súdom predĺžená a odpustenie jej zmeškania je vylúčené výslovným znením zákona (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

V prípade náhradného doručenia v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom, je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Krajského súd v Trenčíne z 26. júna 2008 sp.zn. 19 Co 125/2008 bolo navrhovateľovi doručované 7. augusta 2008. Nakoľko tento pokus o doručenie bol neúspešný, po výzve – upovedomení o opakovanom doručení 8. augusta 2008, ktoré bolo taktiež neúspešné, bola v ten istý deň (t.j. 8. augusta 2008 – piatok) zásielka uložená na pošte. Použijúc tak právnu fikciu doručenia písomnosti uplynutím trojdňovej úložnej lehoty (§ 47 ods. 2 O.s.p.) a rešpektujúc kogentnú právnu úpravu počítania lehôt v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 vety druhej O.s.p. pri určení dňa náhradného doručenia, ktorý deň mal zásadný význam pre ďalšie konanie, bolo potrebné   za deň doručenia zásielky navrhovateľovi považovať 11. august 2008 – pondelok. Jednomesačná lehota vymedzená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala v danom prípade plynúť 12. augusta 2008, kedy nadobudlo predmetné uznesenie právoplatnosť (odporkyni bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené 12. augusta 2008) a uplynula s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p. 12. septembra 2008, ktorý deň bol riadnym pracovným dňom (piatok).

Preto, pokiaľ navrhovateľ podal opravný prostriedok (dovolanie) na pošte   16. septembra 2008, dovolanie bolo podané oneskorene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporkyňa, ktorej by podľa výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie o trovách nepodala.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2009

  JUDr. Jana Bajánková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová