1 Cdo 68/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P. K., bytom B., proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo Spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 24C 250/2005, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
29. septembra 2011 sp. zn. 9Co 281/2011, takto,
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava uznesením z 20. apríla 2010 č.k. 22C 250/2005-122 nepriznal
navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil mu zástupcu
z radov advokátov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov
zistil, že pomery na strane navrhovateľa neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov za návrh, nakoľko navrhovateľ je zamestnaný, má pravidelný príjem a nemá žiadne
vyživovacie povinnosti. Uviedol, že oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov je
výnimočný postup súdu, pre ktorý je potrebné splniť podmienky, ktoré by odôvodňovali
oslobodenie účastníka od platenia súdnych poplatkov, inak by hrozila ujma na životnej
existencii účastníka - žiadateľa. Navrhovateľ podľa jeho názoru nie je v situácii, ktorá by
odôvodňovala oslobodenie od súdnych poplatkov. Pokiaľ ide o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov, uviedol, že je možné tak urobiť len za splnenia dvoch zákonom stanovených
podmienok a to po splnení predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov a ak je to
potrebné na ochranu jeho záujmov. Poukázal na to, že navrhovateľovej žiadosti nevyhovel z dôvodu, že pomery na strane navrhovateľa neodôvodňujú splnenie prvej podmienky na
ustanovenie zástupcu a to oslobodenie od súdnych poplatkov.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. septembra 2011
sp. zn. 9Co 281/2011 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Vyslovil, že
nebola osvedčená objektívna neschopnosť navrhovateľa zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpenie z vlastných finančných zdrojov.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, s tým, že
navrhuje aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Trval na tom, že spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto
považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, pristúpil k posúdeniu, či sú splnené procesné
predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky
dovolacieho konania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. (povinného zastúpenia dovolateľa bez
právnického vzdelania), skúmal dovolací súd najskôr, či je prípustné dovolanie navrhovateľa,
ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce prvostupňové uznesenie, ktorým
bolo žalobcovi zamietnuté ustanovenie zástupcu.
I keď navrhovateľ nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený advokátom (§ 241 ods.
1 O.s.p.), dovolací súd nepovažoval – v prípade tohto dovolania – nedostatok povinného
zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila jeho prípustnosti. Vychádzal z toho, že ak
predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti
účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p. (ako je to
v posudzovanej veci), ide z hľadiska § 241 ods. 1 O.s.p. o výnimočný prípad, v ktorom
nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky, lebo inak by bol popretý nielen zámer,
ktorý sledoval účastník podaním dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom
predmetom posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o (ne)splnení podmienok pre
ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom (na obdobnom názore založil svoje rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. 2 Cdo 329/2006 a sp.zn.
3 Cdo 144/2007).
Ďalej sa dovolací súd zaoberal otázkou prípustnosti dovolania. Dovolaním možno
napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1
O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,
ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) za území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Navrhovateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa (bez vyslovenia, že dovolanie je prípustné), teda také
uznesenie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie
preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Vady
konania uvedené v tomto zákonnom ustanovení však dovolateľom namietané neboli a ani
dovolacím súdom neboli zistené.
Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľa, že napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia
jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej
republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,
že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania
v zmysle § 237 O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn.
4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia dovolateľa o založení rozhodnutia na nesprávnom
právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania
v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a neboli
zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Hrčková Marta