UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu SPRAVBYT, s.r.o., so sídlom v Bardejove, Hurbanova 18, IČO: 31 683 061, zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 1, proti žalovaným 1/ P., bývajúcej v L. 2/ BARDBYT, s.r.o., so sídlom v Bardejove, Moyzesova 7, IČO: 36 476 633, obom zastúpeným JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom so sídlom v Bardejove, Andraščíkova 3, o zaplatenie 2 332,53 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2 C 218/2006, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. októbra 2017 sp. zn. 9 Co 42/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. mája 2016 č. k. 2 C 218/2006-347 zamietol žalobu žalobcu o plnenia za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 07/2006 až 08/2007 a súčasne rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa odôvodnenia rozsudku po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že jeho nároky voči žalovanej 1/ nie je možné priznať v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie a vo vzťahu k žalovanému 2/ uzavrel, že jeho nárok je premlčaný.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 5. októbra 2017 sp. zn. 9 Co 42/2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 C.s.p.); žalovanej 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie. Skonštatoval i správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením (§ 421 C.s.p.). Na konkretizáciu dovolacích dôvodov uviedol, že rozhodnutie jenepreskúmateľné, arbitrárne. Spochybnil priebeh schôdze vlastníkov bytov, schválenie uznesení (vrátane ich textu) a uviedol, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia na dané skutočnosti nezameral a ich neodôvodnil. Konštatoval, že právne posúdenie týchto okolností zvolávania a priebehu schôdze znamená zásadný právny rámec pôsobnosti zák. č. 182/1993 Z.z. Z pohľadu platnej právnej úpravy treba dôsledne rozlišovať medzi schválením správcu a schválením zmluvy. Podľa jeho názoru zmluva o výkone správy s novým správcom (žalovaným 2/) nikdy nebola predmetom žiadnej schôdze a nikto ju nikdy neschválil. Na základe týchto dôvodov žalobca žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení navrhli dovolanie odmietnuť pre neprípustnosť, resp. zamietnuť. Uviedli, že obsah dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozhodnutia odvolacieho súdu.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C.s.p.) a na to oprávnenou osobou (§ 424 C.s.p.), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C.s.p. skúmal, či sú splnené ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. V preskúmavanej veci žalobca vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p.
7. Podľa § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris), preto dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci nie je možný, ak peňažné plnenie neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.
9. V danom prípade je predmetom dovolacieho konania zaplatenie 2 332,53 € s príslušenstvom. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (31. októbra 2006) bola 7 600 Sk [(252,27 €) § 1 písm. b/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 540/2006 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy v spojení so zákonom č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde]. Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (2 522,70 €). Prípustnosť dovolania žalobcu je preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p. vylúčená.
10. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá C.s.p. neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.