UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16 C 214/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2015 sp. zn. 17 Co 582/2014, 17 Co 584/2014, 17 Co 585/2014, 17 Co 586/2014, 17 Co 587/2014, 17 Co 588/2014, 17 Co 589/2014, takto
rozhodol:
Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 1 Cdo 647/2015, 1 Cdo 649/2015, 1 Cdo 650/2015, 1 Cdo 651/2015, 1 Cdo 652/2015, 1 Cdo 653/2015, 1 Cdo 654/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 1 Cdo 647/2015.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolania o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uzneseniami zo 7. decembra 2012 č. k. 16 C 214/2012-21, 16 C 215/2012-18, 16 C 216/2012-16, 16 C 217/2012-17, 16 C 218/2012-17, 16 C 219/2012-17 a 16 C 220/2012-21 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdne poplatky vo výške 66 € za vznesené námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uvedené uznesenia napadla žalobkyňa odvolaniami.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 9. januára 2014 č. k. 16 C 214/2012-73 spojil veci na ňom vedené pod sp. zn. 16 C 214/2012, 16 C 215/2012, 16 C 216/2012, 16 C 217/2012, 16 C 218/2012, 16C 219/2012 a 16 C 220/2012 na spoločné konanie pod sp. zn. 16 C 214/2012.
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uzneseniami z 18. februára 2015 sp. zn. 17 Co 582/2014, 17 Co 584/2014, 17 Co 585/2014, 17 Co 586/2014, 17 Co 587/2014, 17 Co 588/2014 a 17 Co 589/2014 napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). V odôvodneniach týchto rozhodnutí sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podaných žalobách aj o námietky zaujatosti; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdnych poplatkov za vznesené námietky zaujatosti.
Uvedené uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaniami, v ktorých žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť, lebo: a/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), b/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Zároveň navrhla, aby dovolací súd prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe žalobkyne i žalovanej a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 1 Cdo 647/2015, 1 Cdo 649/2015, 1 Cdo 650/2015, 1 Cdo 651/2015, 1 Cdo 652/2015, 1 Cdo 653/2015 a 1 Cdo 654/2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aplikujúc ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.
Najvyšší súd po zistení, že dovolania podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolania podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014, 1 Cdo 264/2013, 1 Cdo 19/2015, 1 Cdo 21/2015, 1 Cdo 147/2015, 1 Cdo 149/2015, 1 Cdo 281/2015, 1 Cdo 303/2015, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolania žalobkyne podľa § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. prípustné nie sú, najvyšší súd ich odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.