1 Cdo 62/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. J. F., súdneho
exekútora, so sídlom v S., proti žalovanej T., so sídlom v B., zast. A., so sídlom v B.,
o zaplatenie 38 173 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislave I pod sp. zn.
25 C 241/2009, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.
novembra 2011 sp. zn. 6 NcC 20/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o opravnom prostriedku žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp. zn. 6 NcC 20/2011
z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2011 sp. zn. 6 NcC 20/2011
podľa § 105 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že miestne príslušným súdom na prejednanie
a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde a Bratislava I pod sp. zn. 25C 241/2009 je
Okresný súd Bratislava I.
Proti tomuto uzneseniu podal opravný prostriedok žalobca, ktorý s rozhodnutím
nesúhlasil. Uviedol, že opravný prostriedok proti uzneseniu podáva „napriek odôvodneniu, že
nie je proti nemu prípustné odvolanie“, a následne rozviedol jednotlivé svoje výhrady.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o
opravnom prostriedku žalobcu, skúmal najskôr, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania). Dospel pritom k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba konanie o dovolaní žalobcu
zastaviť.
Z ustanovenia § 105 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že ak súd, ktorému bola vec postúpená ako
miestne príslušnému, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od
doručenia upovedomenia o postúpení, rozhodne o miestnej príslušnosti nadriadený súd,
ktorému sa predloží vec; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa
rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená.
V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Bratislave
ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislave I (nie ako odvolací súd) rozhodol o miestne
príslušnom súde na prejednanie a rozhodnutie veci.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
V ostatne citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná
príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané
v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom
dovolania len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda rozhodnutie vydané v konaní
o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Rozhodovanie krajského súdu o miestne príslušnom súde podľa § 105 ods. 3 O.s.p.
nemožno považovať (zamieňať) za rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd v konaní o
miestne príslušnom súde rozhoduje ako súd nadriadený predkladajúcemu okresnému súdu.
Keď rozhoduje v konaní o miestne príslušnom súde, koná tak nie na základe odvolania, ale
na základe zákonom predpokladaného /popísaného/ postupu (§ 105 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodovanie krajského súdu ako súdu nadriadeného sa deje v zmysle organizačných
vzťahov vo vnútri sústavy súdov, teda nie v rámci inštančných vzťahov; na takéto zásadné
rozdiely napokon veľmi jasne upozornil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14.
januára 2004 sp. zn. III. ÚS 164/03 (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2005 sp. zn. 1 Co 2/2005, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
z 1. júla 2004 sp. zn. 29 Odo 627/2004).
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne
príslušný na rozhodovanie o dovolaní, ktorým bolo napadnuté predmetné uznesenie krajského
súdu ako nadriadeného súdu, lebo sa tu nejedná o rozhodnutie, ktoré by bolo vydané
v odvolacom konaní. Rozhodnutie nadriadeného súdu vydané v konaní o miestne príslušnom
súde podľa § 105 ods. 3 O.s.p. je síce rozhodnutie konečné, ale je vynesené mimo rámca
inštančného postupu; v takomto prípade krajský súd nekonal ani ako súd prvého stupňa a ani
ako súd odvolací. Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok
(teda ani dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok účastníka; vyslovený záver o chýbajúcej funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí preto
i v prípade, že podanie – „opravný prostriedok“ by sa neposúdil ako dovolanie, ale ako
odvolanie). Ďalším záverom, ktorý z takéhoto stavu vyplýva, je, že nejestvuje žiadny funkčne
príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť. Tieto závery sú
v úplnej zhode s konštantnou judikatúrou zaujatou k danej problematike (porovnaj napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97, publikované v
časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania /zväzku/ 4 ročník 1998 na strane 81, uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo176/2009 z 13. novembra 2009 a sp.
zn. 1 Cdo 63/2010 z 28. mája 2010).
So zreteľom na to, že dovolanie žalobcu smeruje proti takému uzneseniu krajského súdu,
kde nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (a ani žiadneho
iného súdu) o ňom rozhodovať, nezostalo iné riešenie, než aby pre uvedený neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania bolo konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle § 104
ods. 1 v spojení s § 243c O.s.p. zastavené. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej
úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. že
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra
2010 č. k. IV. ÚS 389/2010-14).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. septembra 2012
JUDr. Milan D e á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta