1 Cdo 62/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. J. F., súdneho

exekútora, so sídlom v S., proti žalovanej T., so sídlom v B., zast. A., so sídlom v B.,

o zaplatenie 38 173 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislave I pod sp. zn.

25 C 241/2009, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.

novembra 2011 sp. zn. 6 NcC 20/2011, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o opravnom prostriedku žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp. zn. 6 NcC 20/2011  

z a s t a v u j e.  

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2011 sp. zn. 6 NcC 20/2011

podľa § 105 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že miestne príslušným súdom na prejednanie

a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde a Bratislava I pod sp. zn. 25C 241/2009 je

Okresný súd Bratislava I.  

Proti tomuto uzneseniu podal opravný prostriedok žalobca, ktorý s rozhodnutím

nesúhlasil. Uviedol, že opravný prostriedok proti uzneseniu podáva „napriek odôvodneniu, že

nie je proti nemu prípustné odvolanie“, a následne rozviedol jednotlivé svoje výhrady.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o

opravnom prostriedku žalobcu, skúmal najskôr, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania). Dospel pritom k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba konanie o dovolaní žalobcu

zastaviť.

  Z ustanovenia § 105 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že ak súd, ktorému bola vec postúpená ako

miestne príslušnému, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od

doručenia upovedomenia o postúpení, rozhodne o miestnej príslušnosti nadriadený súd,

ktorému sa predloží vec; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa

rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená.

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Bratislave

ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislave I (nie ako odvolací súd) rozhodol o miestne

príslušnom súde na prejednanie a rozhodnutie veci.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V ostatne citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané

v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom

dovolania len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda rozhodnutie vydané v konaní

o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Rozhodovanie krajského súdu o miestne príslušnom súde podľa § 105 ods. 3 O.s.p.

nemožno považovať (zamieňať) za rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd v konaní o

miestne príslušnom súde rozhoduje ako súd nadriadený predkladajúcemu okresnému súdu.

Keď rozhoduje v konaní o miestne príslušnom súde, koná tak nie na základe odvolania, ale

na základe zákonom predpokladaného /popísaného/ postupu (§ 105 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodovanie krajského súdu ako súdu nadriadeného sa deje v zmysle organizačných

vzťahov vo vnútri sústavy súdov, teda nie v rámci inštančných vzťahov; na takéto zásadné

rozdiely napokon veľmi jasne upozornil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14.

januára 2004 sp. zn. III. ÚS 164/03 (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2005 sp. zn. 1 Co 2/2005, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky

z 1. júla 2004 sp. zn. 29 Odo 627/2004).

  Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

  Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

  Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne

príslušný na rozhodovanie o dovolaní, ktorým bolo napadnuté predmetné uznesenie krajského

súdu ako nadriadeného súdu, lebo sa tu nejedná o rozhodnutie, ktoré by bolo vydané

v odvolacom konaní. Rozhodnutie nadriadeného súdu vydané v konaní o miestne príslušnom

súde podľa § 105 ods. 3 O.s.p. je síce rozhodnutie konečné, ale je vynesené mimo rámca

inštančného postupu; v takomto prípade krajský súd nekonal ani ako súd prvého stupňa a ani

ako súd odvolací. Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok

(teda ani dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok účastníka; vyslovený záver o chýbajúcej funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí preto

i v prípade, že podanie – „opravný prostriedok“ by sa neposúdil ako dovolanie, ale ako

odvolanie). Ďalším záverom, ktorý z takéhoto stavu vyplýva, je, že nejestvuje žiadny funkčne

príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť. Tieto závery sú

v úplnej zhode s konštantnou   judikatúrou zaujatou k danej problematike (porovnaj napr.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97, publikované v

časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania /zväzku/ 4 ročník 1998 na strane 81, uznesenia

Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo176/2009 z 13. novembra 2009 a sp.

zn. 1 Cdo 63/2010 z 28. mája 2010).

So zreteľom na to, že dovolanie žalobcu smeruje proti takému uzneseniu krajského súdu,

kde nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (a ani žiadneho

iného súdu) o ňom rozhodovať, nezostalo iné riešenie, než aby pre uvedený neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania bolo konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle § 104

ods. 1 v spojení s § 243c O.s.p. zastavené. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej

úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. že

štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra

2010 č. k. IV. ÚS 389/2010-14).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. septembra 2012  

JUDr. Milan D e á k, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť :  

Hrčková Marta