UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: M. U., narodená XX. U. XXXX, C.-S. C., zastúpená: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokátka, so sídlom Bratislava, Rožňavská 22, proti žalovaným: 1/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, zastúpený: PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, 2/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140 a 3/ Z.. Z. E., narodený XX. A. XXXX, C.-S. C., S. XXXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (predtým Okresnom súde Bratislava II) pod sp. zn. B2- 50C/95/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2024 sp. zn. 15Co/33/2024, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2024 sp. zn. 15Co/33/2024 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. marca 2017 č.k. B2- 50C/95/2016-155 zamietol žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a žalovaným 1/ až 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, konanej dňa 06. 04. 2016 v Bratislave, s miestom konania Hotel a Ubytovňa Prim**, Bratislava, Stará Vajnorská č. 37, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres Bratislava II, Obec C. - m. č. S. C., katastrálne územie S. C. ako byt č. XX na X. p. bytového domu so súpisným č. XXXXX, vchod S.Á. č. X, postavený na parcele registra „C“ č. 5476/27 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 791 m2, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 4818/522153, nie je dôvodná. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. l písm. a), § 10 ods. l, § 11 ods. l, ods. 4, § 12 ods. 6, § 16 ods. l, § 17 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 19 ods. l písm. a), k), § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), § 4 ods. l, § 7 ods. l, § 18 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňovýporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 7 ods. l nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z.z. o obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov, a vykonané dokazovanie vyvodil, že žalobkyňa v dobrovoľnej dražbe vystupovala ako záložný dlžník, navrhovateľom dražby a záložným veriteľom bol žalovaný 2/, dražobníkom bol žalovaný 1/, vydražiteľom sa stal žalovaný 3/. V konaní zostalo nepochybné, že na predmetnú nehnuteľnosť bola dňa 09. 12. 2015 vykonaná neúspešne prvá dražba. Dňa 01. 03. 2016 žalovaný 1/ vyhotovil oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. DU-POS DD 93a/2015 dražiteľa - DUPOS dražobná, spol. s r.o. a navrhovateľa dražby - OTP Banka Slovensko, a.s., s miestom konania dražby Hotel a Ubytovňa Prim**, Stará Vajnorská 37, 832 18 Bratislava, zasadacia miestnosť. Žalovaný 1/ oznámenie doručoval poštou Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy listom zo dňa 07. 03. 2016, ktoré prevzal Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky dňa 13. 03. 2016; doručoval ho dňa 11. 03. 2016 aj Miestnemu úradu v Podunajských Biskupiciach listom zo dňa 07. 03. 2016 a podľa oznámenia Miestneho úradu Podunajské Biskupice predmetné oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli v čase od 14. 03. 2016 do 06. 04. 2016. Miestom konania dražby v oznámení o opakovanej dražbe boli uvedené priestory „Hotel a ubytovňa Prim“ na adrese Stará Vajnorská 37, Bratislava, avšak v Obchodnom vestníku č. 48/2016 bolo uvedené miesto konania dražby iné (opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21, Nerudova 8, Bratislava); skutočným miestom konania dražby boli priestory Hotel a Ubytovňa Prim**, Stará Vajnorská 37, Bratislava, zasadacia miestnosť, čo vyplýva aj z Notárskej zápisnice N 214/2016, NCRIs 12200/2016. Obdobne bolo iné miesto konania dražby nesprávne uvedené aj v Obchodnom vestníku č. 68/2016, kde bolo zverejnené oznámenie o výsledku opakovanej dražby č. DU- POS DD 93a/2015. Súd prvej inštancie žalobu posúdil ako nedôvodnú najmä s poukazom na nesplnenie podmienky stanovenej § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej žalobkyňa nepreukázala, že bola dotknutá na svojich právach. Predmet dražby bol vydražený za vyššiu hodnotu ako bolo najnižšie podanie. Skutočnosť, že v Obchodnom vestníku bolo uverejnené iné miesto dražby, súd vyhodnotil ako okolnosť nemajúcu povahu v zásahu do práv žalobkyne, nakoľko dražby sa zúčastnilo 11 dražiteľov. Nedošlo preto v danom prípade k príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) v spojení s § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalobkyne, pretože žalobkyni žiadna ujma nevznikla. Žalobkyňa o mieste dražby vedomosť mala aj reálnu možnosť informovať o mieste dražby potencionálneho záujemcu o predmetný byt Q. H., ktorý so žalobkyňou uzatváral zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy pred konaním dražby. Žalobkyňa iné konkrétne porušenia zákona o dražbách netvrdila, len z opatrnosti žiadala predložiť ďalšie listiny z dražobného spisu, a preto súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého dražobného spisu jednak z dôvodu hospodárnosti konania, keďže neboli jej práva dotknuté, a jednak z dôvodu, že pred podaním žaloby sa žalobkyňa oboznámila s podstatnou časťou dražobného spisu a iné konkrétne dôvody neplatnosti opakovanej dražby konanej dňa 06. 04. 2016 neuviedla.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie svojim, v poradí prvým rozsudkom v tejto veci z 18. decembra 2019 sp. zn. 15Co/302/2017 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, potvrdil. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne a právne správnymi a doplnil, že aj podľa jeho právneho názoru nesprávne uvedenie miesta konania dražby, vzhľadom na všetky uvádzané rozhodujúce právne skutočnosti, neodôvodňovalo také závažné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo majúce za následok jej neplatnosť. Žalobkyni ujma nevznikla a nie je tak daná ani príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na jej právach.
3. Tento rozsudok odvolacieho súdu bol na dovolanie žalobkyne zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 25. októbra 2023 sp. zn. 1Cdo/27/2022 a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ došlo k nezhode v oznámení o vyhlásení konania dražby v tom rozsahu, že boli uverejnené dve rôzne miesta konania dražby, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že Miestom konania dražby v oznámení o opakovanej dražbe boli uvedené priestory „Hotel a ubytovňa Prim“ na adrese Stará Vajnorská 37, Bratislava, avšak v Obchodnom vestníku č. 48/2016 bolo uvedené miesto konania dražby iné (opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21, Nerudova 8, Bratislava), takpotom je nutné považovať takého vyhlásenia dražobníka o výkone dražby, za nesúladné s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho, ale aj prvoinštančného súdu úplne absentovalo vysporiadanie sa s touto skutkovou a právnou argumentáciou žalobkyne. Podľa dovolacieho súdu uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená tým, že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia suma za draženú nehnuteľnosť. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v tomto smere nedostatočne odôvodnené a došlo teda k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, čo bolo dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.
4. Po tomto rozhodnutí dovolacieho súdu odvolací súd v ďalšom konaní vyhlásil v tejto veci v poradí druhý rozsudok dňa 30. októbra 2024 sp. zn. 15Co/33/2024, ktorým rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24. marca 2017 č.k. B2-50C/95/2016-155 vo výroku, ktorým žalobu zamietol potvrdil a vo výroku, ktorým žalovaným 1/ až 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, zmenil tak, že žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania (výrok I.). Žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne priznal aj nárok na náhradu trov prvého a tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
5. Na odôvodnenie tohto rozsudku odvolací súd poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/66/2019, podľa ktorého k úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona ale predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Odvolací súd uviedol, že v tejto veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že v konaní o opakovanej dobrovoľnej dražbe došlo zo strany dražobníka (žalovaného 1/) k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, keď v oznámení o opakovanej dobrovoľnej dražbe uviedol ako miesto jej konania „Hotel a ubytovňa Prim**, Stará Vajnorská 37, Bratislava“, avšak v Obchodnom vestníku č. 48/2016 bolo uvedené iné miesto konania dražby („opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21, Nerudova 8, Bratislava“). Medzi porušením ustanovení zákona a vznikom ujmy na právach žalobkyne však musí zároveň existovať príčinná súvislosť. Žalobkyňa podľa zistení súdu ale nerozporovala správnosť údaja o mieste dražby v oznámení o konaní dražby, ktoré jej bolo ako vlastníkovi predmetu dražby a zároveň dlžníkovi záložného veriteľa doručené dražobníkom v súlade s ustanovením § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách. Ak mienila dosiahnuť vyšší výťažok dražby, mohla správny údaj o mieste konania dražby oznámiť s dostatočným časovým predstihom aj Q. H., osobe, o ktorej tvrdila, že mal o kúpu bytu za cenu 67.000 eur záujem a ktorý potom mohol na predmetnej dražbe svojimi podaniami vznášať ponuky, napríklad až do mienenej výšky kúpnej ceny 67.000 eur. Navyše žiadnou zo strán sporu nebola rozporovaná správnosť údaja o mieste dražby uvedeného v Notárskom centrálnom registri dražieb, preto možno spochybniť aj tvrdenie o možnej vyššej účasti dražiteľov, ktorých sa, v prípade súladného uvedenia miesta konania dražby, mohlo (ale nemuselo) zúčastniť viac ako reálne zúčastnených 11 dražiteľov. Ak by aj bolo možné pripustiť pravdivosť tohto tvrdenia, žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že v prípade správneho uvedenia miesta konania dražby (aj) v obchodnom vestníku by mohlo dôjsť k vyššej účasti dražiteľov a teda by predmetnú nehnuteľnosť bolo možné vydražiť za vyššiu cenu. Na tomto závere by nezmenilo nič ani prípadné vykonanie žalobkyňou navrhovaných dôkazov, pripojenie dražobného spisu a výsluch Q. H., ktoré súd prvej inštancie nevykonal jednak z dôvodu nadbytočnosti. V konaní opakovanej dobrovoľnej dražby teda došlo k porušeniu § 17 ods. 1 písm. b), ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, avšak odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, bol názoru, že k faktickému (reálnemu) zásahu do práv žalobkyne nedošlo, keď jej nebola spôsobená žiadna ujma ani prípadnou účasťou viacerých dražiteľov a ani s tým spojenou nemožnosťou vydražiť nehnuteľnosť za vyššiu cenu.
6. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1, 2 a § 453 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
7. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), a to z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Dovolateľka uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu je nesprávny, keď odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom, nedostatkom riadneho odôvodnenia rozhodnutia, znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka zopakovala skutkový stav veci i doterajší priebeh konania. Uviedla, že podľa nej i záverov dovolacieho súdu v predmetnej veci, ktoré vyslovil v zrušujúcom rozhodnutí z 25. októbra 2023 sp. zn. 1Cdo/27/2022 uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená tým, že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia suma za draženú nehnuteľnosť, z čoho vyplýva, že ak by nedošlo k rozdielnemu uvedeniu miesta konania dražby, zúčastnilo by sa jej pravdepodobne viac ako 11 dražiteľov, v nadväznosti na to by potom bolo podaných pravdepodobne aj viac ponúk účastníkov dražby s vyšším výťažkom dražby. Oznámenie o dražbe má plniť svoju publikačnú a oznamovaciu funkciu, bez ohľadu na formu, musí byť včas a riadne zverejnené. Zverejnením dvoch rôznych adries konania dražby dražobník porušil ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, čím došlo k dotknutiu na právach vlastníka predmetu dražby a to tým, že porušením vyššie uvedených zákonných ustanovení dražobník znemožnil prípadnú väčšiu účasť potenciálnych záujemcov o predmet dražby ako aj účasť konkrétneho záujemcu o vydraženie predmetu dražby za cenu vyššiu ako bola dosiahnutá vydražením. Podľa dovolateľky uvedené porušenie zákona o dobrovoľných dražbách nie je formálne či nepodstatné. Jedná sa o porušenie neodpustiteľnej podmienky označenia miesta dražby vyžadovanej zákonom a ide o rozhodujúcu skutočnosť, kam sa majú vlastne prípadní účastníci dražby o draženie dostaviť. Dovolateľka namietala, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala - predloženie celého dražobného spisu a výsluch svedka Rudolfa Nemca, s ktorým pred konaním opakovanej dražby uzavrela zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu - predmetu dražby za kúpnu cenu vo výške 67.000 eur, čo je nepomerne vyššia suma, ako bola cena dosiahnutá vydražením. Tieto dôkazy mohli pomôcť žalobkyni uniesť dôkazné bremeno a preukázať jej tvrdenia. Týmto bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Dovolateľka sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že k faktickému (reálnemu) zásahu do jej práv nedošlo, keď jej nebola spôsobená žiadna ujma ani prípadnou účasťou viacerých dražiteľov a ani s tým spojenou nemožnosťou vydražiť nehnuteľnosť za vyššiu cenu. Dovolateľka preukázala v konaní spôsobenú ujmu a existenciu príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Závery odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozsudku nie sú podané zrozumiteľne a s jasným výkladom. Jeho odôvodnenie je vágne a nesúladné so zákonom. V danej veci už dovolací súd vyslovil svoj právny názor a ten bol pre odvolací súd záväzný. Podľa dovolacieho súdu uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená tým, že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia suma za draženú nehnuteľnosť. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je s týmto záverom v rozpore, odvolací súd vadu zmätočnosti svojou argumentáciou neodstránil a v tomto smere je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.
9. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/, podľa ktorého je dovolanie žalobkyne procesne neprípustné a malo by byť odmietnuté. Argumentácii dovolateľky, že nesúladným vyhlásením dražobníka o mieste konania dražby bola zmarená účasť menovaného Q. H. na tejto dražbe, nemožno prisvedčiť, pretože ona sama nerozporovala správnosť údaja o mieste dražby v oznámení o konaní dražby, ktoré jej bolo ako vlastníkovi predmetu dražby a zároveň dlžníkovi záložného veriteľa doručené. Ak žalobkyňa mienila dosiahnuť vyšší výťažok dražby, mohla správny údaj o mieste konania dražby oznámiť s dostatočným časovým predstihom aj Q. H., ktorý sa potom mohol opakovanej dražby zúčastniť. Navyše žiadnou zo strán sporu nebola rozporovaná správnosť údaja o mieste dražby uvedeného v Notárskom centrálnom registri dražieb, preto možno spochybniť aj tvrdenie o možnej vyššej účastidražiteľov, ktorých sa, v prípade súladného uvedenia miesta konania dražby, mohlo (ale nemuselo) zúčastniť viac ako reálne zúčastnených 11 dražiteľov. Ak by aj bolo možné pripustiť pravdivosť tohto tvrdenia, žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že v prípade správneho uvedenia miesta konania dražby (aj) v obchodnom vestníku by mohlo dôjsť k vyššej účasti dražiteľov a teda by predmetnú nehnuteľnosť bolo možné vydražiť za vyššiu cenu. Na tomto závere by nezmenilo nič ani prípadné vykonanie žalobkyňou navrhovaných dôkazov, pripojenie dražobného spisu a výsluch Q. H.. V konaní opakovanej dobrovoľnej dražby teda síce došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, avšak k faktickému (reálnemu) zásahu do práv žalobkyne nedošlo, keď jej nebola spôsobená žiadna ujma ani prípadnou účasťou viacerých dražiteľov a ani s tým spojenou nemožnosťou vydražiť nehnuteľnosť za vyššiu cenu.
1 0. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a dôvodné, preto bolo potrebné rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
11. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
12. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
14. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, keď miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, predvídateľnosť rozhodnutia, zachovanie rovnosti strán v konaní, relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu, ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).
15. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Dodržiavanie povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd určitou, stranou sporu výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, alebo nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
16. Najvyšší súd i Ústavný súd Slovenskej republiky už judikovali, že z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, resp. absenciou zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj 4Cdo/34/2018, 8Cdo/152/2018, 1Obdo/7/2018, 1Obdo/82/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 4Cdo/101/2019, 5Obdo/87/2020, II. ÚS 120/2020, I. ÚS 235/2020, IV. ÚS 443/2020, I. ÚS 515/2020, 9Cdo/7/2021, II. ÚS 45/2021, II. ÚS 169/2021, III. ÚS 439/2022). Pojem „procesný postup“ v § 420 písm. f) CSP je potrebné vyložiť v kontexte pojmu „právo na spravodlivý proces“, ktorého súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 559/2018).
1 7. Pokiaľ teda odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil podstatné odvolateľom namietané skutočnosti, resp. dostatočným spôsobom neodôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť, odôvodnenie jeho rozhodnutia treba považovať za nedostatočné, čím porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces a konanie zaťažil vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP (4Cdo/120/2019). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nie na každý argument strany musia dať súdy odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, ods. 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 107/07).
18. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP videla dovolateľka v nedostatku riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Ten svojím rozsudkom, preskúmavaným v tomto dovolacom konaní, opätovne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Odvolací súd mal za to, že nesprávnym uvedeným miesta konania dražby neodôvodňovalo také závažné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok jej neplatnosť. Podľa odvolacieho súdu žalobkyni ujma nevznikla a nie je tak daná príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho ustanovenia zákona a vznikom ujmy na jej právach. Podľa odvolacieho súdu ak žalobkyňa mienila dosiahnuť vyšší výťažok dražby, mohla správny údaj o mieste konania dražby oznámiť s dostatočným časovým predstihom aj Q. H., osobe, o ktorej tvrdila, že mal o kúpu bytu záujem. Navyše žiadnou zo strán sporu nebola rozporovaná správnosť údaja o mieste dražby uvedeného v Notárskom centrálnom registri dražieb, preto možno spochybniť aj tvrdenie o možnej vyššej účasti dražiteľov, ktorých sa, v prípade súladného uvedenia miesta konania dražby, mohlo (ale nemuselo) zúčastniť viac ako reálne zúčastnených 11 dražiteľov. Žalobkyňa ani nepreukázala, že v prípade správneho uvedenia miesta konania dražby (aj) v obchodnom vestníku by mohlo dôjsť k vyššej účasti dražiteľov a teda by predmetnú nehnuteľnosť bolo možné vydražiť za vyššiu cenu.
19. K uvedeným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že už vo svojom prvom rozhodnutí v tejto právnej veci (uznesenie z 25. októbra 2023 sp. zn. 1Cdo/27/2022) konštatoval, že uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená tým, že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia suma za draženú nehnuteľnosť. Pri tomto závere vychádzal dovolací súd z príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.
20. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum konania opakovanej dobrovoľnej dražby) dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie miesto, dátum a čas otvorenia dražby.
21. Podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum konania opakovanej dobrovoľnej dražby) ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
22. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum konania opakovanej dobrovoľnej dražby) ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16.550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
23. Podľa § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum konania opakovanej dobrovoľnej dražby) ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.
24. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum konania opakovanej dobrovoľnej dražby) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
2 5. Dobrovoľnou dražbou v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách). Ako už dovolací súd zdôraznil vo viacerých svojich rozhodnutiach (napríklad R 88/2021, R 138/2014) úspešnosť dobrovoľnej dražby vzhľadom na cieľ, ktorý sa ňou sleduje je závislá od podmienok, za akých je vykonávaná. Jednou z týchto podmienok je aj dostatočná informovanosť čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní, a tiež vhodne určené miesto, dátum a čas tak, aby sa dražby mohli zúčastniť všetci potenciálni záujemcovia o draženie, rovnako ako verejnosť. Jednou z podmienok úspešného vykonania dobrovoľnej dražby je teda dostatočné informovanie o jej uskutočnení. Dobrovoľná dražba nemusí slúžiť len na uspokojenie záložného veriteľa z predmetu zálohu, ale môže umožniť aj vlastníkovi predať predmet dražby rýchlo a efektívne za čo najvýhodnejšiu cenu. Preto je dôležité zabezpečiť na dražbe čo najväčší počet účastníkov dražby (potencionálnych kupujúcich), a tým zabezpečiť čo najvyššiu cenu vydraženia. Dosiahnutie tohto cieľa narastá so zvyšujúcim sa počtom účastníkov dražby. Okrem toho dobrovoľná dražba má byť verejná nielen z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ale aj z hľadiska účasti verejnosti, za účelom kontroly jej riadneho priebehu. Pre dosiahnutie týchto cieľov zákonodarca povinnosť zverejniť konanie dražby stanovil v zákone o dobrovoľných dražbách veľmi široko aoznámenie o konaní dražby je potrebné zverejniť na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa dražená nehnuteľnosť nachádza, v registri dobrovoľných dražieb i v Obchodnom vestníku. Zverejnenie oznámenia o konaní dražby zabezpečuje informovanosť fyzických a právnických osôb o predmetu dražby, ku ktorému je možné nadobudnúť vlastníctvo v dobrovoľnej dražbe a o podmienkach dražby, čo má vplyv na ich prípadné rozhodnutie uchádzať sa riadne a včas o vydraženie predmetu dražby. Riadne nezverejnenie oznámenia o konaní dražby znižuje možnosť reálneho dosiahnutia vyššie uvedeného účelu dobrovoľnej dražby. Preto porušenie povinnosti dražobníka zverejniť oznámenie o konaní dražby je takým porušením zákona o dražbách, v prípade ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
26. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu uvedené závery rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vychádzajúce z cieľov zákona o dobrovoľných dražbách nijako nezohľadňuje. Naopak, dovolateľku stavia do v podstate neriešiteľnej pozície, vyžadujúc pre úspešnosť jej žaloby, aby preukázala, že ak by došlo k riadnemu zverejneniu oznámenia o konaní dražby, na dražbe by sa zúčastnilo viac uchádzačov a aj cena dosiahnutá vydražením by bola vyššia. Úplne tak ignoruje skutočnosť, že samotné zverejnenie dvoch rozdielnych miest konania dražby marí možnosť účasti čo najväčšieho počtu účastníkov dražby a tým nevyhnutne vedie k ujme na práve žalobkyne ako vlastníčky predmetu dražby dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva nepresvedčivosť a taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
27. Tým, že odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, znemožnil žalobkyni uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že tým bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odvolací súd opätovne rozhodne o odvolaní žalobkyne a svoje rozhodnutie odôvodní presvedčivo, v súlade s účelom, podstatou a zmyslom zákona o dobrovoľných dražbách (osobitne ustanovení o oznámení o konaní dražby) a s prihliadnutím na vyššie uvedené závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



