UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G., advokáta, so sídlom v L. proti žalovanému G., bývajúcemu v X., o zaplatenie 246,30 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8 C 19/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. septembra 2015 sp. zn. 15 Co 854/2014, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Rimavská Sobota (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. júna 2014 č. k. 8 C 19/2014-97 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 246,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20. novembra 2010 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 16,50 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým, či sú splnené podmienky dovolacieho konania. Podľa § 241 ods. 1 O.s.p. v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu (§ 241 ods. 4 O.s.p.).
Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ nie je v dovolacom konaní zastúpený advokátom a nie je ani doložené, že by mal právnické vzdelanie. Podľa § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Obsahom spisu je doložené, že súd prvého stupňa uznesením z 8. februára 2016 č. k. 8 C 19/2014-134 poučil žalovaného o povinnom zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní, a zároveň ho vyzval, aby v lehote 10 dní predložil súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, resp. doložil doklad preukazujúci, že sa obrátil na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu. Taktiež ho poučil o následkoch neodstránenia nedostatku povinného právneho zastúpenia. Hoci spomínané uznesenie bolo žalovanému 25. februára 2016 riadne doručené, nijako naň nereagoval, v dôsledku čoho do vydania tohto uznesenia zostal nedostatok zastúpenia dovolateľa neodstránený. Nedostatok právneho zastúpenia dovolateľa advokátom podľa § 241 ods. 1 druhej vety O.s.p. je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ však dovolateľ napriek poučeniu o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní a výzve podľa § 241 ods. 4 O.s.p. uvedený procesný nedostatok neodstránil (nepredložil plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní), tak svojim procesným postupom spôsobil, že v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie je možné pokračovať a dovolacie konanie treba zastaviť podľa § 243c v spojení s § 104 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedený nedostatok podmienky dovolacieho konania, ktorý pre nečinnosť dovolateľa zostal neodstránený, konanie o dovolaní žalovaného zastavil. So zreteľom na zastavenie dovolacieho konania nezaoberal sa otázkou procesnej prípustnosti dovolania (ani vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu). Žalovaný z procesného hľadiska zavinil, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť, preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy tohto konania. Dovolací súd však žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti žalovanému (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1, § 146 ods. 2 prvá veta a § 151 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.