1Cdo/6/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: O.. O. S., štátneho občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. XX. Z. XXXX/XX, proti žalovaným: 1) D. W. E., štátnemu občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., 2/ Q. W., štátnemu občanovi SR, bytom B., J. Š. I., o zaplatenie 16 550,73 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného 1) proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 11 C 41/2017-243 zo dňa 14. januára 2021, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením pod č. k. 11 C 41/2017-243 zo dňa 14. januára 2021 podľa § 250 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. CSP zamietol sťažnosť žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 11 C 41/2017-231 zo dňa 26.10.2020, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 1/ oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 11 C 41/2017-243 zo dňa 14. januára 2021 podal žalovaný 1) dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) v preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

4. V zmysle § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví.

5. Podľa § 419 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania je vymedzená v § 420 a § 421 CSP a upravuje dve skupiny rozhodnutí, pri ktorých je dovolanie prípustné. Prípustnosť dovolania je postavená na preskúmaní rozhodnutí len z dôvodu závažných procesných nedostatkov a v záujme zjednotenia rozhodovacej činnosti súdov. Pri obidvoch skupinách platí, že dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo najvyšším súdom (v sporoch abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 ods. 2 CSP) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Strana sporu teda dovolaním nemôže napadnúť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako to je pri dovolaní generálneho prokurátora (§ 458 CSP).

6. V prejednávanej veci dovolanie žalovaný 1) smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o sťažnosti proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom podľa § 239 a nasl. CSP, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP. Sťažnosť nie je opravným prostriedkom, ale prostriedkom procesnej obrany. Z tohto dôvodu nemožno analogicky aplikovať ustanovenia o odvolaní.

7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšší súd nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcemu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a nie je tu ani iný príslušný súd, prípadne orgán, ktorý by bol na prejednanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku príslušný a ktorému by bolo možné vec postúpiť.

8. Keďže nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, najvyšší súd konanie o dovolaní žalovaného 1) podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastavil.

9. V uznesení, ktorým bolo konanie o dovolaní zastavené nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.