1Cdo/54/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci výživného pre medzičasom plnoletého M., bývajúceho v N., do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: otec M. bývajúci v C., matka A., bývajúca v N. o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14 P 10/2014, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. októbra 2018 sp. zn. 24 CoP 30/2018, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 24. októbra 2018 sp. zn. 24 CoP 30/2018 odmietol odvolanie matky a potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zo 6. júna 2017, č. k. 14 P 10/2014-638, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20 P 92/2011-113 z 19. októbra 2011 tak, že zaviazal otca platiť na maloletého syna znížené výživné vo výške 120 € mesačne, a ktorým tiež súd návrh matky z 21. mája 2014 na zvýšenie výživného zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec 19. novembra 2018 dovolanie, a to v zastúpení O..

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

4. Dovolanie je v danom prípade podané (v tom čase) vo veci starostlivosti súdu o maloletých vo veci zníženia výživného, dnes už plnoletého dieťaťa, čo je upravené od 1. júla 2016 v Civilnommimosporovom poriadku (ďalej len „CMP“). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak“. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (dnes už plnoletého syna); prípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP, ktoré upravujú, kedy je dovolanie prípustné (§ 419 a nasl. CSP).

5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné. Civilný sporový poriadok upravuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorá spočíva v tom, že dovolateľ bez právnického vzdelania musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 prvá veta v spojení s § 429 ods. 2 písm. a/ CSP). Pokiaľ dovolateľ nie je zastúpený advokátom, ide o vadu konania, ktorá je odstrániteľná, avšak len dovolateľom.

6. V danom prípade súd prvej inštancie uznesením vyzval dovolateľa, resp. O., aby odstránili nedostatok predmetnej osobitnej podmienky dovolacieho konania a aby predložili jednak plnú moc, ktorá by splnomocňovala O. na zastupovanie otca v dovolacom konaní, a jednak aby preukázali, že táto „právna zástupkyňa“ má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (č. l. 748 spisu). Súd prvej inštancie v predmetnej výzve taktiež upozornil, že prípade nesplnenia požadovaného, dovolací súd dovolanie otca odmietne, a to na základe ustanovenia § 447 písm. e/ CSP.

7. Súd prvej inštancie postupoval podľa § 436 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak má dovolanie vady podľa § 429 CSP a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania. Takto súd prvej inštancie učinil aj napriek tomu, že otec bol riadne poučený o obligátnych podmienkach dovolacieho konania, a to pomerne vyčerpávajúco (č. l. 736 p. v. až 737 p. v. spisu). Najvyšší súd má teda za to, že dovolateľ už podľa zákona ani nemusel byť opätovne vyzvaný na nápravu vád podania, resp. nedostatku zastúpenia, no vyzvaný bol a aj tak uvedené vady riadne nenapravil.

8. Na základe výzvy súdu prvej inštancie, dovolateľ zaslal súdu plnú moc (č. l. 755 spisu), táto však nespĺňala požiadavky splnomocnenia pre dovolacie konanie. V prípade dovolacieho konania, treba mať vždy na mysli to, že ide o samostatné a osobitné konanie, ktoré vyžaduje splnenie určitých obligácii. Je potrebné preto, aby v plnej moci boli zreteľne označení splnomocnenec a splnomocniteľ, pre to-ktoré dovolacie konanie, alebo, že splnomocnenec má udelenú plnú moc k podávaniu dovolania, alebo mimoriadneho opravného prostriedku a podobne. V danom prípade „splnomocnenec“ ani nepreukázal to najdôležitejšie, a síce to, že by mal ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo mal dosvedčiť fotokópiou diplomu o ukončení vyššie uvedeného vysokoškolského vzdelania.

9. Najvyšší súd konštatuje, že v dôsledku neposkytnutia vyššie požadovaného, ostala zo strany dovolateľa nesplnená osobitná a obligatórna podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP) a nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by bolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

10. Z tohto dôvodu preto najvyšší súd dovolanie podľa § 447 písm. e/ CSP odmietol.

11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.