1 Cdo 51/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., so sídlom v B., IČO: X, zastúpeného Mgr. F. N., advokátom so sídlom v B., proti povinnému P. V.,
bývajúcemu v N., pre vymoženie 286,53 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 62 Er 1559/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 25. novembra 2009, č. k. 5 CoE 152/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. V. K.
17. júla 2008 sa Z. ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti P. V. ako povinnému na
základe exekučného titulu, a to platobného výmeru z 25. mája 2005 číslo 720/2005,
právoplatného 18. júla 2005, ktorý vydal JUDr. T. K., správca konkurznej podstaty úpadcu P.
v konkurze. Označeným platobným výmerom bolo povinnému predpísané dlžné poistné vo
výške 8 632,- Sk za obdobie 03/97 – 12/98 a poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne
z dlžnej sumy poistného. K návrhu na vykonanie exekúcie pripojil zmluvu o postúpení
pohľadávky zo 7. júla 2005 uzavretú medzi JUDr. T.K., správcom konkurznej podstaty
úpadcu P. v konkurze a spoločnosťou Z.
Okresný súd Trenčín vykonaním exekúcie poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zák. č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) súdneho
exekútora JUDr. V. K. so sídlom exekútorskeho úradu v N.
Po začatí exekúcie Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 62 Er 1559/2008 z 1. júla
2009 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, pretože dospel k záveru, že tu existujú
dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať, keď exekučný titul, ktorý má byť podkladom pre exekúciu je paakt, bez
právnej sily a účinnosti. Vychádzal z toho, že platobný výmer, ktorý mal byť exekučným
titulom nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty.
Z ustanovení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
pre správcu konkurznej podstaty nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu
verejnej moci (správy). Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty považoval za
nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať, pretože nie je aktom štátnej správy, resp.
verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje, hľadí sa naň akoby neexistoval a preto
exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto
zastavil.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 25.novembra 2009
sp. zn. 5CoE 152/2009 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.1
O.s.p. potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie a následne vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia rozhodnutia ako
exekučného titulu. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej aj
formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok ( § 41
Exekučného poriadku) ). V zmysle ustanovenia § 41 ods.2 Exekučného poriadku, je možné
okrem iných exekúciu vykonať aj na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátanie blokov na pokutu nezaplatenú na mieste ( 41 ods.2
písm. f/ Exekučného poriadku ). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia
( platobné výmery ).V čase keď malo byť vydané vykonávané rozhodnutie ( rozhodnutie č.
672/2005 z 20.7.2005) bol zákon č. 273/1994 Z.z. zrušený, oblasť zdravotného poistenia
upravoval zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platobný výmer, ktorý mal byť
v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom
konkurznej podstaty. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že správca konkurznej podstaty má
pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty ( § 14 ods.1 písm. a/
zákona č. 628/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom
zmysle nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá
by expresis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ túto
právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je
oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle § 41
Exekučného poriadku. Mal zato, že rozhodnutie bolo vydané nepríslušným orgánom, ide
o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho
správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je
totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Vzhľadom k uvedenému na vydanie
platobného výmeru správcom konkurznej podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt,
z ktorého dôvodu je výkon rozhodnutia neprípustný.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Uviedol, že
napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa boli vydané v konaní
postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.),
preto ich navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odňatiu
možnosti dovolateľa konať pred súdom došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súdy oboch nižších stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný
titul) ako nulitný akt, v dôsledku čoho exekučné konanie zastavili, napriek tomu, že
podmienky na takýto postup súdov neboli splnené. Dovolateľ (oprávnený) tak nemá možnosť
realizovať svoje zákonom priznané právo, t.j. nemôže si zákonom stanoveným postupom
vymáhať pohľadávku. Vychádzal z toho, že vada správneho aktu, ktorá sa skúma, resp.
odstraňuje v či už riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní, resp. v správnom súdnictve
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, nemôže byť zároveň dôvodom
spôsobujúcim nulitu právneho aktu. Prioritne v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 415/08-19 z 10.12.2008 v skutkovo
a právne takmer totožnej veci, v ktorom rozhodnutí ústavný súd vyslovil nasledovnú právne
vetu : Absencia takéhoto oprávnenia ( pozn. oprávnenia SKP vydávať individuálne právne
akty) prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto
rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom, a nie okresnému súdu v posudzovanom
exekučnom konaní., Uviedol, že samotný právny poriadok predpokladá existenciu vadných
právnych aktov, a v záujme zachovania zákonnosti a spravodlivosti stanovuje podrobný
postup odstraňovania týchto vád. Pokiaľ teda právny poriadok v procesných predpisoch
predpokladá, že právny akt majúci určitú vadu možno „napadnúť“ špecifickými opravnými
prostriedkami ( resp. preskúmať súdom ) len v určitej lehote, po márnom uplynutí tejto lehoty sa v záujme právnej istoty na predmetnú vadu „neprihliada“, právny akt sa stáva
nezmeniteľným, záväzným a spôsobilým núteného výkonu.
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods.1 písm. a/
O.s.p. alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvor
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o unesenie
o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
( nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím
uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zastavená; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených
uznesení v zmysle § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods.1 a 2
O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na uvedené by prípustnosť dovolania oprávneného prichádzala do úvahy
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, propti ktorým je
inak dovolanie procesne neprípustné.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie
v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca
konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer
(exekučný titul).
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne)bol
oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti
(neexistencie) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne neskôr v priebehu celého exekučného konania a v prípade
zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu zastaviť.
S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o
zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní,
možno mať za to, že pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na všeobecnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú
poisťovňu, ktorá prevzala poistencov za predpokladu, že došlo k dohode o prevzatí
poistencov inou poisťovňou. Tieto pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty
zrušenej zdravotnej poisťovne
V namietanom exekučnom konaní platobný výmer ako exekučný titul vydal správca
konkurznej podstaty dňa 25. mája 2005, v čase po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu P. v
konkurze. Znamená to, že záväzok povinného vyplývajúci z platobného výmeru č. 720/2005
z 25. mája 2005 nebol záväzkom povinného ku dňu 1. júla 1999 kedy na základe rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bola zrušená P. a ani ku dňu 20. apríla 2001,
kedy bol uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 7 K 70/01 z 20. apríla 2001 na majetok
poisťovne vyhlásený konkurz podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov.
Pre posúdenie dôvodnosti podaného dovolania považoval dovolací súd za určujúce
zaoberať sa otázkou, či rozhodnutie platný výmer z 25.5.2005 č. 720/2005 vydaný správnom
konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze je podľa exekučného poriadku titulom na
vykonanie exekúcie.
Predpokladom vykonania exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia
vykonáva na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať
podrobnejšie upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok ( § 41 ods.1 Exekučného poriadku. ). Ustanovenie § 41 ods.2 Exekučného
poriadku taxatívne vymenúva na podklade akých rozhodnutí je možné exekúciu vykonať.
Okrem iných exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov
verejnej správ a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste ( § 41
ods.2 písm. f/ Exekučného poriadku. Pôsobnosť orgánu verejnej moci v čase účinnosti zákona
č. 273/1994 Z.z. na základe ktorého bol platobný výmer vydaný pôsobnosť orgánu verejnej
správy vykonávali zdravotné poisťovne. Oprávnenie vydávať rozhodnutia ( platobné výmery )
o predpise poistného vyplývalo z ust. § 19 ods.2 a 3 vyššie citovaného zákona. Na konanie
vzťahovali sa predpisy o správnom konaní a právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom ( § 58 ).
Platobný výmer bol vydaný správcom konkurznej podstaty nie zdravotnou
poisťovňou. Otázku či platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je
exekučným titul treba posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty
a rovnako od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá ( resp.
nezaniklo ). Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu,
ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení
uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne
akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle
preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej
poisťovne) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej
podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou
právomocou (s právomocou vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť)
vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné
prostriedky a iné) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej
správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by
expressis verbis takúto právomoc (oprávnenie) správcovi konkurznej podstaty priznávala.
Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej
podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom
v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku ( viď Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 20/2008 ). Treba tiež zdôrazniť, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom poistnom)
zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle ustanovenia § 34 ods.
3 zákona č. 273/1994 Z.z. prešli na V., prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani
úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi)
vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej
podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej
moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám; to ale z právnej úpravy
nevyplýva. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely
exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že
takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie
práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Obdobne
judikoval už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 5 Cdo 109/2010 z 1. 9. 2010.
Vo väzbe na zásadnú námietku dovolateľa, že oprávnenie správcu konkurznej podstaty
na vydanie platobných výmerov je možné skúmať jedine na základe opravného prostriedku
smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím súdom, a nie okresnému súdu
v exekučnom konaní, dovolací súd poznamenáva, že súdna prax ako dôvod neprípustnosti
exekúcie okrem iných dôvodov akceptuje stav, ak ma byť exekučným titulom nulitný akt tzv.
paakt. Neexistoval žiadny dôvod na odchýlenia sa od judikovanej praxe najvyššieho súdu
(R 56/1995, R 70/1998, R 58/1997). Dovolací sú má za to, že na správcu konkurznej podstaty
nemohlo prejsť právo výkonu verejnej moci a teda ani právo na vydávanie platobných
výmerov. V konečnom dôsledku to znamená, že platobný výmer vydaný správcom
konkurznej podstaty je nulitným právnym aktom a preto nemôže byť exekučným titulom, aj
keď vo všeobecnosti platí záver, že správnosť záverov platobného výmeru je možné
preskúmavať len na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu
príslušným odvolacím orgánom, a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní.
To však neplatí, ak rozhodnutie bolo vydané subjektom na to zo zákona neoprávneným. Záver
rozhodnutí na ktoré poukazoval dovolateľ vo svojom dovolaní je preto neprijateľný.
Z uvedených dôvod dovolací súd dospel k záveru, že procesným postupom súdov
nižších stupňov nedošlo v danom prípade k odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O.s.p. ale ani podľa § 239 O.s.p. Dovolanie preto podľa § 243b
ods.5 O.s.p. v spojení s 218 ods.1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta