1Cdo/42/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne L.. K. L. P., V., M. X, proti žalovanému Y.. L.. I. P., N.., V., L. X, o obnovu konania vedeného (pôvodne) na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/106/2014, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-10C/39/2022, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2023 sp. zn. 15Co/38/2023, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. (Pôvodne) Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 6. februára 2023 č.k. 10C/39/2022-43 žalobu o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/106/2014, odmietol a žalovanému voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania. 1.1. Súd prvej inštancie uznesenie právne posúdil podľa § 397 písm. a), § 400, § 403 ods. 1, ods. 2, § 406, § 411 ods. 1, § 413 ods. 1 písm. c), ods. 2 CSP. Dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko síce smeruje proti právoplatnému rozsudku, ale prípustnosť obnovy konania vylučuje dikcia ustanovenia § 397 písm. a), § 413 ods. 1 písm. c) CSP, keďže nejde o rozsudok vydaný vo veci samej. Okresný súd Bratislava I predmetným rozsudkom z 28. mája 2018 č.k. 11C/106/2014- 191 právoplatne zamietol žalobu žalobkyne o obnovu konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. mája 2023 sp. zn. 15Co/38/2023 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Napadnuté uznesenie potvrdil bez nariadenia pojednávania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala obnovy konania smerujúcej proti takému rozhodnutiu, proti ktorému obnova konania nie je prípustná, pričom poukázal na vyčerpávajúce odôvodnenie v rozhodnutí súdu prvej inštancie (body 6. a 8.). Dodal, že žaloba na obnovu konania sa zaraďuje medzi mimoriadne opravné prostriedky a je prípustná len voči takým rozhodnutiam, ktorými bolo konanie ukončené a ktorými bolo súčasne napadnuté rozhodnutie voveci samej (čo právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 25. mája 2018 č.k. 11C/106/2014- 191, ktorým súd zamietol žalobu na obnovu konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007, nie je). Vzhľadom na uvedené dôvody sa nezaoberal tvrdeniami žalobkyne, týkajúcimi sa konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007 a sp. zn. 11C/106/2014, ani dôvodom nevykonania navrhnutých dôkazov, nakoľko by pre rozhodnutie odvolacieho súdu nemali žiaden význam. 2.1. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia, bližšie túto vadu konania (§ 380 ods. 2 CSP) nešpecifikovala, len citovala právnu úpravu a z rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nevyplýva. Rovnako žalobkyňa postupovala pri námietke nesprávneho procesného postupu, odvolací súd túto vadu nezistil a v tejto súvislosti poukázal na svoje odôvodnenie v bode 6. rozhodnutia a zdôraznil, že žalobkyňa sa domáhala obnovy konania voči rozhodnutiu, ktorým už bolo rozhodnuté o obnove konania. Odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

3. Žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) podala voči uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že jej súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. V súvislosti s takto vymedzeným dôvodom poukazovala na nesprávnosť procesného postupu súdov v právoplatne skončených konaniach na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007 a pod sp. zn. 11C/106/2014 (napr. porušenie práva na verejné prejednanie sporu, práva vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, práva na zastúpenie zvoleným zástupcom, práva na riadne odôvodnenie, práva na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán sporu, nevykonanie navrhovaných dôkazov a nesprávne hodnotenie dokazovania).

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. a) CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonuspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu (1Cdo/54/2018, 2Cdo/33/2017, 3Cdo/33/2017, 4Cdo/54/2018, 5Cdo/104/2017, 7Cdo/29/2018, 8Cdo/140/2017).

10. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pričom v súvislosti s týmto konaním len všeobecne uviedla, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu dovolania vyplýva, že v ďalšom už len poukazuje na právoplatne skončené konania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007 a pod sp. zn. 11C/106/2014 a v nich vytýkané odvolacie námietky. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie odvolacieho súdu v bode 6. a 7. rozhodnutia. V ňom uvádza, že žaloba na obnovu konania bola správne súdom prvej inštancie odmietnutá z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému obnova konania nie je prípustná (právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 28. mája 2018 č.k. 11C/106/2014- 191, ktorým bola zamietnutá žaloba na obnovu právoplatne skončeného konania Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 21C/139/2007). Vzhľadom na tieto dôvody sa odvolací súd nezaoberal odvolacími námietkami týkajúcich sa konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/106/2014 a sp. zn. 21C/139/2007 a ani odvolacím dôvodom nevykonania navrhnutých dôkazov, nakoľko by pre rozhodnutie odvolacieho súdu nemali žiaden význam.

11. Z vyššie uvedeného je zjavné, že dovolanie žalobkyne nie je vymedzené zákonom predpísaným spôsobom, kedy nie je odôvodnené v zmysle ustanovenia § 431 CSP. Len samotné poukázanie na zmätočnosť v konaní odvolacieho súdu podľa 420 písm. f) CSP bez uvedenia, akým spôsobom sa jej mal odvolací súd (prípadne súd prvej inštancie) v tomto konaní dopustiť, a rozsiahla a vnútorne rozporuplná polemika žalobkyne so závermi súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu v iných konaniach (vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 11C/106/2014 a sp. zn. 21C/139/2007), nespĺňa predpoklad jasnej a zrozumiteľnej formulácie dovolacieho dôvodu. Z obsahu dovolania nie je zrejmé, v čom dovolateľka v tomto konaní vidí porušenie práva na spravodlivý proces, vada zmätočnosti konkretizovaná nebola. Dovolanie preto nie je jasné, určité ani zrozumiteľné, pričom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v zmysle ustanovenia § 431 CSP.

12. Z tohto dôvodu najvyšší súd dovolanie v zmysle ustanovenia § 447 písm. f) CSP odmietol.

13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.