UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. O., bývajúceho v H. W., M. XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom v Revúcej, Námestie slobody 2, proti žalovanému P.. P. M., bývajúcemu v J., T. XX, zastúpenému JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou v Poltári, Železničná 291, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9 C 24/2019, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. novembra 2019, sp. zn. 15 Co 143/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 6. novembra 2019 sp. zn. 15 Co 143/2019 na odvolanie žalovaného, uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 9 C 24/2019-21, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako súdu prvej inštancie, potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov v nadväznosti na odvolacie námietky.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (sp. zn. 3 Cdo 173/2010) (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) a teda rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podstatou rozhodnutia odvolacieho súdu je nerešpektovanie hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy a nadriadenia nároku žalobcu na nahradenie prejavu vôle nad právom na odstúpenie od zmluvy. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného (dovolateľa) uviedol, že podané dovolanie nie je prípustné a žiadal, aby dovolací súd dovolanie odmietol. Pre prípad, že by dovolací súd uzavrel, žedovolanie je prípustné žiadal, aby dovolanie bolo zamietnuté, keďže je nedôvodné.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, skúmal, či sú splnené podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné a preto ho treba podľa § 447 písm. c/ CSP odmietnuť.
5. V danom prípade žalovaný prípustnosť podaného dovolania vyvodil iba z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Z dovolania jednoznačne vyplýva, že dovolaním žalovaný napadol výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia.
6. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Z dovolania žalovaného vyplýva, že bolo napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. novembra 2019, sp. zn. 15 Co 143/2019, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia (č. l. 21 spisu).
8. V zmysle ustanovenia § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa ustanovenia § 357 písm. a) až n) CSP). Tieto rozhodnutia sú vylúčené z dovolacieho prieskumu. (§ 357 písm. d) CSP)
9. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, ktorú dovolateľ vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP.
10. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nie je daná prípustnosť dovolania a preto dovolací súd dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol.
11. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný a preto mu dovolací súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.