UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1) P. F., narodeného Y. 2) A. G., narodenej Y. 3) J. F., narodeného Y., 4) T. X., narodenej Y. 5) H. A., narodenej Y. 6) F. V., narodeného Y.. 7) L. V., narodenej Y. 8) P. X., narodeného Y. 9) D.. X. F., narodeného Y., zomrelého Y. 10) P. F., narodeného W., 11) Y.., narodenej Y. aj v dovolacom konaní, proti žalovaným 1) V. A., narodenému Y., 2) M. A., narodenej Y. o vydržanie práva prechodu cez pozemok, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/186/2014, o dovolaní žalovaného 1) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2022 č. k. 10Co/28/2022-467, takto
rozhodol:
I. V konaní p o k r a č u j e s dedičkou po zomrelom žalobcovi 9) X. F. a to so žalobkyňou 9a) I. B., narodenou Y..
II. Dovolanie žalovaného 1) o d m i e t a.
III. Žalobcom 1) až 10) náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Súd prvej inštancie uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie a ustanovil znalca Ing. J. A. s miestom výkonu činnosti Ul. A., F., zapísaného v zozname znalcov ministerstva spravodlivosti pod evidenčným číslom XXXXXX a poverila ho vykonaním znaleckého úkonu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 207 ods. 1, 2, § 208 ods. 1 a 2 CSP.
2. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave v (ďalej aj ako „odvolací súd") odvolanie žalovaných 1/ a 2/ odmietol s poukazom na § 386 písm. c) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. a), d), e) a f) CSP. Uznesenie odvolacieho súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobcovia 1/ až 10/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili, nakoľko im súd prvej inštancie nedoručoval dovolanie žalovaného 1/ na vyjadrenie.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP")] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
6. Dovolací súd zistil, že pôvodný žalobca 9) D.. X. F. zomrel dňa Y.. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV z 07. júna 2022 č. k. 69D/78/2022-41, L. XX/Y., vydaného notárkou P.. T. J. ako súdnym komisárom vyplýva, že dedičkou nehnuteľnosti vedenej v k.ú. B., H. F., obec B. na LV č. Y. parcela č. Y./XX orná pôda vo výmere 102m2 po poručiteľovi D.. X. F. je jeho dcéra I. B., narodená Y. B. a to v podiele 1/1.
7. Podľa § 438 ods. 1 a ods. 2 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.
8. Podľa § 63 ods. 1 až 3 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
9. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV z 07. júna 2022 č. k. 69D/78/2022-41, L. XX/XXXX o schválení dohody a vyporiadaní dedičstva nehnuteľnosť v k.ú. B., Okres F., obec B. na LV č. XXX parcela č. XXXX/XX orná pôda vo výmere 102m2 nadobudla do vlastníctva dcéra poručiteľa I. B.. Predmetom konania je vydržanie práva prechodu cez pozemok. Dovolací súd preto rozhodol v zmysle § 63 ods. 2 CSP druhá veta o pokračovaní v konaní s dedičkou pôvodného žalobcu.
7. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (viď napríklad sp.zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby aj právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (m. m. I. ÚS 4/2011).
8. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania, ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).
9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byt' vyvážené sprísnenými podmienkamiprípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).
10. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].
11. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
12. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a) až f) CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a), d), e) a f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
13. Pod pojmom „vec sama" sa rozumie vec, ktorá je predmetom konania, pre ktorú sa spor (konanie) vedie. V konaní, v ktorom ide o rozhodnutie sporu o právo medzi stranami, ktoré stoja proti sebe v postavení žalobcu a žalovaného, sa za vec samu považuje nárok uplatnený žalobou, o ktorom má byť v príslušnom konaní vecne rozhodnuté. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. O konečné rozhodnutie súdu v zmysle ustanovenia § 420 CSP ide v situácii, keď odvolací súd nemôže vo veci rozhodnúť meritórne, pretože sú tu také prekážky, pre ktoré nemohol žalobu prejednať, konanie končí procesným rozhodnutím bez toho, aby sa vec sama vecne prejednala (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/45/2017, 8Cdo/71/2017).
14. Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
15. Súd môže nariadiť aj znalecké dokazovanie. O nariadení znaleckého dokazovania súd rozhoduje uznesením, ktoré doručuje všetkým stranám. Proti uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 357 CSP).
16. Podľa § 237 ods. 1, ods. 2 CSP súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal. Súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.
17. V zásade platí, že súd je viazaný uznesením od okamihu, keď ho vyhlásil; ak ho nevyhlásil, súd je ním viazaný okamihom jeho vydania. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach strán sporu. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchlejšie riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť na ujmu práv strán sporu. Súd nie je týmito uzneseniami viazaný a môže ich zmeniť, prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak, pričom výslovné zrušenie predchádzajúceho uznesenia nie je potrebné. Uzneseniami, ktorými sa upravuje vedenie konania, sú napríklad uznesenie o predĺžení lehoty (§ 118 ods. 2 CSP), uznesenie o spojení veci na spoločné konanie alebo vylúčenie veci na samostatné konanie (§ 147 ods. 4 CSP), uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené (§ 182 CSP), uznesenie o ustanovení znalca (§ 207 CSP), uznesenie o odročení pojednávania a pod.
18. V danom prípade žalovaný 1/ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. a), d), e) a f) CSP a týmito dovolacími dôvodmi napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd odmietol jeho odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania ustanovením znalca je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/315/2015a sp. zn. 5Cdo/152/2017), pričom proti nemu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP). Správne preto postupoval odvolací súd, keď odvolanie žalovaného 1/ bez toho, aby ho vecne preskúmal, ako neprípustné odmietol. O žalobe žalobcov súd naďalej koná. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania uvádzaná žalovaným 1/ z § 420 CSP nevyplýva. Preto dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ postupom podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.
19. Zároveň bolo tiež potrebné dovolanie žalovaného 1/ odmietnuť aj z dôvodu podľa § 447 písm. e) CSP, nakoľko nebola splnená ani podmienka povinného zastúpenia dovolateľa v zmysle § 429 ods. 1, resp. 2 CSP. Dovolateľ nebol v dovolacom konaní zastúpený advokátom, rovnako dovolanie advokát nespísal, nebolo preukázané, že by spĺňal podmienku podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, keď zároveň nejde o prípad podľa § 429 ods. 2 písm. b) a písm. c) CSP. Dovolateľ v uznesení odvolacieho súdu (č. l. 467 súdneho spisu) v jeho poučení bol riadne poučený s poukazom na § 436 CSP o tom, že v dovolacom konaní musí byť dovolateľ zastúpený advokátom a aj o tom, že dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, s výnimkou § 429 ods. 2 CSP. 19.1. Na základe všetkých uvedených skutočností dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) a e) CSP.
20. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 451 ods. 3 CSP, podľa ktorého rozhodnutie o trovách dovolacieho konania nemusí v takomto prípade odôvodňovať.
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.