1 Cdo 39/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O., so sídlom v B., IČO: X, zastúpeného Mgr. M. K., advokátom v B., proti žalovanej: O. G., bytom H., zastúpená JUDr. M. Š., advokátom vo V., za účasti vedľajšieho účastníka Z., IČO: X, zastúpeného JUDr. I. Š., advokátom vo S., o zaplatenie 341,46 €, ktorá sa viedla na Okresnom súde Humenné pod   sp. zn. 10C 104/2009, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z   11. februára 2009, sp. zn. 1 Co 44/2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné   rozsudkom z 13. apríla 2007, č.k. 10C 104/2005-113 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 286,80 Sk (341,46 €), s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 31.8.2004 do zaplatenia a súčasne jej povolil dlžnú istinu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach 500 Sk a rozhodol o náhrade trov konania.   Mal za preukázané, že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o poskytovaní služieb GSM č. A0267249, podľa ktorej mohla využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaná nezaplatila riadne a včas za poskytované služby vo výške 3595,80 Sk, preto jej súd uložil povinnosť okrem toho uložil aj povinnosť zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu vo výške 6 691 Sk, v zmysle dohodnutými podmienkami v zmluve (bod 3 písma/ a b/) a úrokom z omeškania v zmysle § 369 ods.1 OZ.

Krajský súd v Prešove   na odvolanie žalovanej   rozsudkom z   11. februára 2009,   sp. zn. 1 Co 44/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V zhode s výsledkami konania pred súdom prvého stupňa konštatoval, že žalovaná vstúpila do zmluvné vzťahu so žalobcom,   1 Cdo 39/2012 zaviazala sa za poskytované služby platiť riadne a včas a súčasne zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, čo bolo podmienka pre poskytnutie zľavy na kúpnu cenu mobilného telefónu. Žalovaná svoje povinnosti dohodnuté v zmluve nesplnila, a pre rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Dodal, že samotná skutočnosť, že žalovaná sa dostala do hmotnej núdze nemôže byť v neprospech žalobcu, pričom táto skutočnosť bola správne zohľadnená v povolení splácať dlh vo forme splátok.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že rozhodnutie spočíva n a nesprávnom právnom posúdení, keď jej neboli doručené žiadne relevantné písomnosti, ktoré by zakladali údajný nárok žalobcu.

V priebehu dovolacieho konania Z. oznámilo písomne vstup ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241   ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie žalovanej smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3   O.s.p.) alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,   1 Cdo 39/2012 ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné a dovolací súd v prejednávanej veci doteraz nerozhodoval. V danej veci súd prvého stupňa nevyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nezamietol priznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd neuložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.

S   prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie   pripúšťa   dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a   prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka tvrdí, že jej neboli doručené žiadne relevantné písomnosti, ktoré by zakladali údajný nárok žalobcu. Ak by dovolateľke nebol doručený návrh na začatie konania   1 Cdo 39/2012 bol, by to dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože by došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom postupom súdu.  

V danom prípade však návrh na začatie konania aj s listinnými dôkazmi preukazujúcimi uplatnený nárok žalobcu bol dovolateľke doručený do vlastných rúk 25.9.2006 (č. l. 84).

Vyššie uvedený procesný postup súdu prvého stupňa bol v danej veci v súlade so zákonom a neviedol k odňatiu možnosti matky konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z tohto ustanovenia preto prípustnosť jej dovolania nemožno vyvodiť.

Pokiaľ dovolateľka namieta, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, že tzv. iná (než v § 237 O.s.p. uvedená) procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., úspešne však môže byť uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní (porovnaj tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 244/2011, 4 Cdo 34/2011,   5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011). V súvislosti s tým dovolací súd uvádza, že prípadná neúplnosť skutkových zistení súdov (nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností, ktoré dovolateľka zo svojho pohľadu považuje za rozhodujúce- ukradnutie mobilného telefónu) by mohla opodstatňovať námietku, že v konaní došlo k takejto inej procesnej vade; treba však zopakovať, že s výskytom danej procesnej vady, i keby k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal), Občiansky súdny poriadok nespája prípustnosť dovolania.

Z podaného dovolania ďalej vyplýva, že žalovaná v dovolaní namietali, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

  Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je   1 Cdo 39/2012 síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovanej boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovanej vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237   O.s.p.   V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či   ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné   (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, proti žalovanej ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2012

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta