UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci Z., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov matky I., bývajúcej v O., t.č. Z., zastúpenej Mgr. Tomášom Adamcom, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Levočská 3 a otca Ing. M., bývajúceho v O., o návrhu matky I. na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15 P 183/2011, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2012 sp. zn. 8 CoP 156/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi uznesením zo 6. marca 2012, č.k. 15 P 183/2011-11 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrh na začatie konania bol podaný 11. júla 2011 matkou, pričom Z., ku ktorej mali byť rodičovské práva a povinnosti upravené, nadobudla plnoletosť 10. júla 2011, teda deň pred podaním návrhu. Matka preto nebola v čase podania návrhu nositeľkou subjektívneho práva a preto súd jej návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie nevyhovel a konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie matky uznesením z 28. septembra 2012, sp. zn. 8 CoP 156/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, keď podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. sa plne stotožnil s výrokom a odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.
Proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie matka I.. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Považovala napadnuté uznesenie za nezákonné. Postupom súdov nižšieho stupňa tým, že konanie bolo zastavené jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Predmetný návrh na začatie konania podala v čase, keď bola ešte zákonnou zástupkyňou dcéry Z., ktorá v čase podania návrhu bola preukázateľne maloletým dieťaťom.Ako dôkaznú listinu predložila súdu prvého stupňa kópiu podacieho lístka číslo F. zo dňa 9. júla 2011, ktorý preukazuje, že v tento konkrétny dátum podala predmetný návrh na začatie konania.
Otec vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že matka v čase podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k Z. už nebola aktívne vecne legitimovaná na jeho podanie, lebo Z. XX. M. XXXX dovŕšila plnoletosť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie podala oprávnená osoba a dospel k záveru, že I. nie je na podanie dovolania oprávnená.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 240 ods. 1 prvej vety O.s.p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Aby dovolanie malo právne účinky, t.j, aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy vyplývajúce z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré tento predpis stanovuje.
V ustanovení § 240 ods. 1 prvej vete O.s.p. je určená tiež subjektívna podmienka prípustnosti dovolania tým, že subjektívne legitimovaným na podanie dovolania je účastník. Na podanie dovolania je teda procesne legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu.
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k Silvii Sendreiovej a určenie výživného voči otcovi Ing. M..
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení (§ 90 O.s.p. a § 65 ods. 3 Zákona o rodine) aktívne legitimované na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a pasívne legitimovaným je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť.
Je potrebné uviesť, že matka I. by bola účastníčkou konania podľa § 94 ods. 1 O.s.p., pokiaľ by návrh podávala v mene maloletého dieťaťa. Matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na Z. voči otcovi podala dňa 11. júla 2011, teda v čase plnoletosti Z., ktorá ju na podanie návrhu nesplnomocnila. V danej veci preto matka I. nie je účastníčkou tohto konania.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Ustanovenie § 218 ods. 1 platí pre konanie na dovolacom súde obdobne § 243b ods. 5 O.s.p.).
Z vyššie uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolateľka nie je subjektívne oprávnená napadnúť dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu a preto jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako procesne neprípustné, podané niekým, kto naň nie je oprávnený.
Podľa názoru matky postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
V preskúmavanej veci matka argumentovala tým, že prvostupňový ani druhostupňový súd jej dôkaznú listinu, ktorou bol podací lístok z 9. júla 2011 nezobrali do úvahy a zastavením konania o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu jej odňali možnosť konať pred súdom.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie, alebo bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
V danom prípade nemožno dospieť k záveru, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď matka I. podala návrh v čase plnoletosti Z. (11. júla 2011) a na tento úkon ju Z. nesplnomocnila. Matka plnoletej tak v čase podania návrhu 11. júla 2011 nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinnosti k Z. a preto prvostupňový súd správne konanie o jej návrhu zastavil.
V dovolacom konaní nebola dovolateľka úspešná, preto právo na náhradu trov konania vzniklo účastníkom konania, (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďže účastníci tohto konania si ich náhradu neuplatnili (§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.), súd im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.