UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45 C 115/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2012 sp. zn. 9 NcC 335/2012, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45 C 115/2012 domáha náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. októbra 2012 sp. zn. 9 NcC 335/2012 rozhodol, že sudcovia tohto okresného súdu, bližšie označení vo výroku uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Uvedené uznesenie napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že v konaní rozhodovali vylúčení sudcovia (§ 237 písm. g/ a § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či je funkčne príslušný narozhodnutie o dovolaní žalobkyne.
Žalobkyňa už bola účastníčkou vo viacerých, skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých sa proti tej istej žalovanej domáhala náhrady podľa rovnakého zákona a v ktorých, tak, ako aj v tomto prípade, podala dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu o (ne)vylúčení sudcu okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Najvyšší súd konanie o jej dovolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia z 27. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 331/2013, z 29. septembra 2014 sp. zn. 1 Cdo 75/2014, z 29. septembra 2014 sp. zn. 1 Cdo 58/2014, z 12. júna 2014 sp. zn. 1 Cdo 114/2014) s tým, že a/ dovolaním možno napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1 O.s.p.), b/ rozhodnutie krajského súdu o tom, že sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania niektorej veci nie je rozhodnutie „odvolacieho súdu“ (§ 201 a nasl. O.s.p.), ale je rozhodnutie „nadriadeného súdu“ (§ 16 ods. 1 O.s.p.), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o dovolaní proti rozhodnutiu nadriadeného súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10 ods. 1 a 2 O.s.p.), d/ nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý treba konanie zastaviť. Najvyšší súd na tieto rozhodnutia poukazuje s tým, že aj v danej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Z týchto dôvodov najvyšší súd konanie o dovolaní žalobkyne zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.