Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Cdo 322/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. M., N., proti žalovanému Z., B., zastúpenému JUDr. F., Advokátska kancelária F., B., o zaplatenie 874,41 Eur a prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18 C 77/2011, na dovolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. mája 2013 sp. zn. 3 Co 595/2012
a 3 Co 600/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 4. júna 2012 č.k. 18 C 77/2011-180
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 874,41 Eur. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni trovy konania vo výške 52 Eur.
Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. 3215/1999 - A bola D. dňa 1.7.1999
zrušená a vstúpila do likvidácie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7 K 70/01 zo dňa
20.4.2001 vyhlásil na majetok úpadcu D. konkurz. Správca konkurznej podstaty JUDr. T. dňa
25.5.2005 vydal Platobný výmer č. X., na základe ktorého uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
na účet úpadcu 5.871,- Sk titulom dlžného poistného a poplatok z omeškania vo výške 0,1 %
denne z dlžnej sumy do dňa zaplatenia poistného.
Na základe súhlasu konkurzného súdu došlo k predaju súboru pohľadávok úpadcu
žalovanému. Žalovaný dňa 24.6.2008 podal na Okresný súd Trenčín návrh na vykonanie
exekúcie (sp. zn. 62 Er 1295/2008). Súd vydal poverenie 7.7.2008.
Exekučný titul (platobný výmer č. X.) bol súdom vyhlásený za nulitný akt, ktorý
nebolo možné vykonať a z uvedeného dôvodu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola
zastavená. Exekúcia teda nemala vôbec prebehnúť.
Súdny exekútor na základe žiadosti žalobkyne na vrátenie vymožených peňazí
poukázal žalobkyni 216,76 Eur - trovy exekúcie a sumu 874,41 Eur odmietol vrátiť z dôvodu
jej prevedenia žalovanému.
Poukázal na to, že všetky vymožené finančné prostriedky od žalobkyne boli vymožené
neoprávnene a preto mali byť žalobkyni vrátené s poukazom na § 451 Občianskeho
zákonníka, zaviazal žalovaného na ich zaplatenie.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 9. mája 2013 sp. zn.
3 Co 595/2012, 3 Co 600/2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa a žalobkyni nepriznal trovy odvolacieho konania. Rozhodol tak po zistení,
že oba výroky rozhodnutia okresného súdu sú vecne správne (§ 219 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142
ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, trovy konania si však neuplatnila,
preto odvolací súd rozhodol, že žalobkyni trovy odvolacieho konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, navrhol ho zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne
odôvodnený, teda arbitrárny, čo v konečnom dôsledku spôsobuje jeho nezákonnosť.
Mal za to, že odvolací súd sa v rozsudku žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal
s nosnými dôvodmi odvolania, čím inter alia trpí rozsudok nepreskúmatelnosťou. Mal tiež
za to, že odvolací súd nielenže vyslovil nesprávne závery v rozpore so skutkovým stavom
a vykonanými dôkazmi, ale dokonca tieto závery nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie
právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo
v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom
zakladá porušenie základných práv a slobôd.
Podľa názoru dovolateľa je aj predmetná časť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
arbitrárna a ústavne neudržateľná, keďže nie je náležité odôvodnená a nespĺňa ani požiadavky
kladené na spravodlivý súdny proces. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná
aj verejným záujmom, lebo je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,
neprehľadný a že rozhodovanie súdov je kontrolované verejnosťou. Máme za to, že za
náležité odôvodnenie nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona,
na základe ktorého sa rozhoduje.
Dovolateľ mal zároveň za to, že v predmetnom konaní sa rozhodovalo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, ale o uplatnenom nároku navrhovateľa vo vedenom konaní mal
rozhodovať Ú., so sídlom Ž., IČO: X. (ďalej len „Ú.")
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti navrhol, aby dovolací Najvyšší
súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrila.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 5 veta prvá O.s.p.
dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy
a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 veta tretia O.s.p.).
Z hľadiska legislatívno-technického bol v § 238 O.s.p. zvolený taký spôsob vyjadrenia
prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé,
že ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. je [špeciálnym (v zmysle konkrétnejším)] ustanovením,
ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu „lex specialis derogat legi generali“
prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo 14. decembra 2006 sp. zn.
3 Cdo 246/2006, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 6/2007, uviedol,
že v prípade, na ktorý dopadá ustanovenie § 238 ods. 4 a 5 O.s.p., je zo zákona vylúčená
prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v § 238
ods. 1 až 3 O.s.p. Pokiaľ výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd,
neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené v § 238 ods. 5 O.s.p.,
je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné, i keď smeruje proti
zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd v súvislosti
s tým poznamenáva, že ak boli žalobou uplatnené samostatné práva so samostatným
skutkovým základom (v preskúmavanej veci ide o tento prípad), prípustnosť jednotlivých
častí dovolania, ktoré sa týkajú týchto práv, treba posudzovať samostatne.
V preskúmavanej veci bola žaloba podaná 19. mája 2010. Výšku minimálnej mzdy
v deň jej podania určoval § 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 5441/2009 Z.z., ktorým
sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa tohto ustanovenia predstavovala minimálnu
mzdu suma 307,70 €; to znamená, že jej trojnásobok bol 923,10 €.
Pokiaľ ide o samotnú istinu, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu sa týka
peňažného plnenia, výška ktorého je 874,41 Eur. Prípustnosť dovolania je vzhľadom
na to vylúčená priamo zo zákona ustanovením § 238 ods. 5 O.s.p.
Dovolanie žalovaného by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, iba
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy
ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ namietal, že napadnutým rozhodnutím mu postupom súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdmi, keď súd svoje rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil (§ 241
ods. 1 písm. a/ O.s.p. v náväznosti na ust. § 237 písm. f/ O.s.p.). Tiež namietal, že sa rozhodlo
o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ v náväznosti na ust. § 237
písm. a/ O.s.p.) a z obsahu dovolania namietal aj to, že súdy vec nesprávne právne posúdili
(ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nezakladá ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
(viď R 54/2012).
Keďže prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, keď odvolací súd vec, ktorá patrí do právomoci súdov, svoje
rozhodnutia o peňažnom plnení ako aj o trovách konania dostatočne zdôvodnil, Najvyšší súd
Slovenskej republiky odmietol dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania, ich náhradu jej však nepriznal nakoľko si ju neuplatnila (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.)
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. októbra 2015
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová