Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Cdo 315/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., bývajúceho v B., zastúpeného opatrovníkom M., U., proti odporcovi O., so sídlom v B., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13 C
145/2012, o dovolaní opatrovníka navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 22. mája 2013 sp. zn. 15 Co 139/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 11. februára 2013 č.k. 13 C 145/2012-56
konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku zastavil, pretože M. nepredložilo plnú moc
navrhovateľa v zmysle § 23 Občianskeho zákonníka na zastupovanie v súdnom konaní, a pre
tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. mája 2013 sp. zn. 15 Co 139/2013
potvrdil uznesenie okresného súdu a odporcovi nepriznal trovy odvolacieho konania. Uviedol,
že okresný súd vo veci správne rozhodol a preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podalo dovolanie M..
Podľa jeho názoru došlo k vade podľa § 237 O.s.p., a to tak, že rozhodnutím súdu sa
účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodil ust. § 237 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom." Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdením M., že nijaký právny
predpis neodôvodňuje povinnosť procesnoprávneho účastníka na vyžiadanie si
plnomocenstva od účastníka konania, ktorého pobyt nie je známy, aby zaňho mohol konať.
Neodôvodnil, na základe akého ustanovenia v prípade podania žaloby podľa § 40 zákona č.
244/2002 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov musí procesnoprávny účastník
rozhodcovského konania, ktorému je rozhodcovský rozsudok doručovaný žiadať od účastníka,
ktorého pobyt je neznámy, plnomocenstvo na zastupovanie podľa § 23 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd, aj súd I. stupňa nesprávne právne posúdili
vec tým, že nesprávne interpretovali § 104 ods. 1 O.s.p. a § 29 ods. 2 O.s.p. a nesprávne
aplikovali § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
právnych predpisov na zistený skutkový stav.
Odporca k dovolaniu uviedol, že navrhovateľ nie je vo veci aktívne legitimovaný,
keďže nebol a nie je účastníkom rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok smeruje
len proti P. a teda len táto osoba je oprávnená podať žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Procesný opatrovník takéto oprávnenie nemá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania žalobcu proti napadnutému uzneseniu preto z § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ namietal, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia
je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať
(realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Dovolateľ odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že súdy konania zastavili
z dôvodu, že dovolateľ nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi
nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu
jeho procesných práv.
Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho opravný prostriedok
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na odmietnutie
dovolania nepristúpil dovolací súd k posúdeniu vecnej správnosti dovolaním napadnutého
uznesenia.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu
trov nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2015
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová